Juraj Skala
V predchádzajúcom článku som sa venoval jednému z prúdov kresťanstva na Slovensku – charizmatickým hnutiam. V tomto článku si povieme viac a hlbšie o tradičnom kresťanstve (primárne teda tradičný katolicizmus na Slovensku), tradicionalizme, o ich koreňoch a dôsledkoch pre slovenskú spoločnosť a politiku.
Hoci vychádzajú z úplne iných antropologických a teologických prameňov a nastavení, predsa sa hlavne v politických dôsledkoch charizmatici s tradičným kresťanstvom tu na Slovensku politicky značne pretínajú a stretávajú.
Povieme si, prečo je to tak a ako sa to stalo. A zároveň pre povahu textu sa nedá inak, než opäť zovšeobecňovať a paušalizovať, keďže tento text nie je primárne teologická esej určená pre insiderov, ale pre čitateľov a predplatiteľov Denníka N.
Historické korene tradicionalizmu
Jedným z kľúčových bodov je reakcia cirkvi na krízy počas jej histórie. Kým na viaceré krízy dokázala adekvátne reagovať, na modernizmus/liberalizmus reagovala katastrofálne s ďalekosiahlymi dôsledkami hlboko presahujúcimi katolícku cirkev.
Po bolestnej a šokujúcej skúsenosti s Francúzskou revolúciou a následným jakobínskym besnením sa katolícka cirkev začala uzatvárať do seba, začala sa „zapuzdrovávať“. Nedôverčivo až nepriateľsky zaujímala postoj k moderným hodnotám a modernizmu a liberalizmu ako takým. Tomuto obdobiu hovoríme antimodernistické alebo piistické obdobie 1846 – 1958 (podľa pápežov, z ktorých si viacerí v tomto období vybrali meno Pius).
Istou nádejou v tomto období bol Pápež Lev XIII., na ktorého sa menom odvoláva i súčasný pápež Lev XIV., avšak bolo to len jedno obdobie medzi pápežmi s menom Pius, keď cirkev hľadala dialóg s moderným sekulárnym svetom.
Pápež Pius IX.: vydal v roku 1864 takzvané Syllaby, alebo zoznam modernistických bludov. Pamätám si ako dnes scénu z univerzity, kde profesor dejín začal tému Sylláb presne takto:
Teatrálne oznámil, že teraz urobí presne to, čo urobil jeho profesor dejín, keď mali na pretrase Syllaby. Položil svoju stoličku pred katedru, postavil sa na ňu, s talianskymi teatrálnymi gestami sa chytil za hlavu, upriamil pohľad na strop a zvolal tak ako jeho profesor: „Duchu Svätý (Duch Svätý je podľa kresťanskej dogmatiky tretia božská osoba, tá, ktorá darúva múdrosť, rozvahu a poznanie), Duchu Svätý, kde si bol, kde si len bol, keď pápež Pius IX. vo Vatikáne písal Syllaby?!“ A tak otvoril tému Sylláb…
Vo veľkej skratke: Syllaby boli pápežský dokument, ktorý obsahoval zoznam modernistických a liberálnych tvrdení, ktoré
