Natália Žáková
„Veľa ľudí dnes odo mňa chce farebné interiéry, čo ma milo prekvapuje,“ hovorí interiérový dizajnér Michal Skrak, známy z televíznej relácie Nové bývanie. Práve prácu s farbami momentálne vníma ako najväčšiu výzvu.
Hoci má zabehnutý ateliér, práce má v poslednom období o niečo menej. Dôvod vidí vo vysokých sadzbách hypoték aj slabej ponuke nehnuteľností. „Bratislava sa stáva pre mladých ľudí ekonomicky nedostupnou. Investícia do zmeny interiéru tiež niečo stojí, všetko išlo cenovo výrazne hore. A do toho tá spoločenská mizéria okolo nás.“
V rozhovore hovorí aj o tom:
- ako sa od scénografie dostal k interiérovému dizajnu;
- do čoho radí investovať a kde ušetriť;
- či je dobrý dizajn drahý;
- prečo niekedy odporúča spať radšej iba na matraci;
- prečo zariaďovanie bývania prirovnáva k svadbe.
Ako dnes chcú bývať Slováci? Je niečo, čo vašich klientov spája?
Spája ich hlavne potreba bývať pekne a funkčne v priestore, ktorý má perspektívu. Uvedomujú si, že interiér na nich bude vplývať veľmi dlho a chcú ho mať urobený kvalitne. Architekt alebo interiérový dizajnér predstavuje síce položku, ktorá niečo stojí, ak sa však bežný človek nevyzná, ako vytvoriť kvalitný, funkčný a útulný interiér, urobí pri zariaďovaní veľmi veľa chýb.
My sa vďaka našej dlhoročnej praxi tých chýb vieme vyvarovať a niektoré veci vieme dokonca urobiť aj lacnejšie a efektívnejšie. Klient si nás síce zaplatí, ale ušetrí na zbytočných výdavkoch, ktoré pri svojpomocnej rekonštrukcii často vznikajú, získa viac využitého priestoru a času vo svoj prospech.
O akých zbytočných výdavkoch hovoríte?
Volala mi nedávno pani, ktorá si objednala kuchyňu z nejakého kuchynského štúdia. Hovorila, že ma chcela osloviť, ale nakoniec to nespravila. Kuchyňu už má doma a plače, lebo sa jej vôbec nepáči a priestor vôbec nevyzerá a nefunguje tak, ako si želala. Za kuchyňu dala možno 10-tisíc eur a teraz ju túži vyhodiť.
Práve o tom je práca architekta alebo interiérového dizajnéra, aby priestor fungoval, bol praktický, estetický a vytvorený na mieru podľa potrieb klienta. Nie každé kuchynské štúdio to dokáže.
Bol problém v tom, že ju tam málo počúvali alebo mali málo informácií?
Pravdepodobne málo počúvali a mali aj málo skúseností. Ak máte nejakú katalógovú kuchyňu a pracujete systémom copy and paste (kopírovať a prilepiť – pozn. red.), v priestore to vôbec nefunguje, najmä ak sa kuchynské štúdio zameriava iba na kuchyňu. Architekt berie interiér ako komplexný celok. Kuchyňa má fungovať s jedálňou, nestačí riešiť len kuchynskú linku. Všetky priestory by mali byť nejakým spôsobom prepojené, treba zohľadniť kontext.
Je niečo, podľa čoho by ste vedeli spoznať slovenské interiéry – alebo nič také neexistuje?
Neviem o ničom konkrétnom, podľa čoho by sa dali jednoznačne spoznať slovenské interiéry. Samozrejme, všetko ovplyvňuje rozpočet, ktorým človek disponuje. Často sa prikláňame k minimalizmu a čistým tvarom.
V prípade mladých ľudí je namieste hravý minimalizmus – aj keď si do spálne umiestnim posteľ a jednu lampičku, vie z toho vzniknúť pekno. Pracuje s ním súčasná mladá generácia architektov, ktorá v tehlových domoch, ale aj panelákoch priznáva pôvodné materiály. Tak sa do priestoru dostáva hravosť, niečo zaujímavé a zvyšok môžete zariadiť minimalisticky. Je mi to blízke. Je to o kreativite aj práci s finančným limitom. Všetci sa musíme snažiť nájsť dostupný pomer ceny a výkonu.
V staršom rozhovore spred asi deviatich rokov ste spomínali, že pri zariaďovaní bývania sa uplatňujú dva výrazné smery – romantizujúci provensálsky štýl a severský minimalizmus. Stále to platí?
Od provensálskeho štýlu sme sa už, chvalabohu, posunuli. Veľa ľudí dnes odo mňa chce farebné interiéry, čo ma milo prekvapuje. Stále sú tu aj interiéry v odtieňoch béžovej, ale pribúdajú ľudia, ktorí chcú farebnejšie bývanie. Je to super, lebo farby v interiéri vytvárajú dôležitú atmosféru a väčšinou na ne zabúdame. Neutrálna farebnosť zasa môže mnohých ľudí upokojovať, ale každý je iný, niekto sa chce obklopiť výraznejšími farbami. Ja som absolútne za.
Provensálsky štýl teda vymizol?
Myslím si, že áno, respektíve už takých klientov nemám. Samozrejme, vždy je to aj otázka lokality. Ak má niekto haciendu pri lese alebo v podobnom prostredí, tak sa môže zahrať aj na Provensálsko.
Pre veľa ľudí je takto zariadený priestor synonymom gýču. Dá sa bývanie v provensálskom štýle urobiť v našom prostredí vkusne?
Verím, že ak sa taký interiér vytvorí vo vhodnej lokalite a zvolí sa citlivý prístup, môže vzniknúť harmónia aj v rámci slovenských reálií. Viem si predstaviť, že by som v interiéri vytvoril len romantizujúce náznaky. Použil by som veľa kvetov a biely nábytok s ošúchaným povrchom. Určite by som nekopíroval Provensálsko. V takých prípadoch používam výraz Disneyland.
Ako si vysvetľujete popularitu severského minimalizmu? Nie je za tým pre mnohých Slovákov hlavne Ikea?
Môže byť, ale musím povedať, že pri Ikei v sebe zvádzam vnútorný boj. Na jednej strane
