Denník N

Cameron, Malá Británia a európske Slovensko

Možno sa niekomu Európska komisia zdá znôškou byrokratov, ale sú to len prísni strážcovia našich európskych občianskych práv.

Autor je poslancom Európskeho parlamentu za stranu Smer

Najmenej tri roky nám všetkým v Európskom parlamente liezol David Cameron na nervy. Nielen nám federalistom, lebo brzdil všetky integračné kroky, a to dokonca aj tie v eurozóne, kam Británia nepatrí, ale aj tým, ktorí uprednostňujú len postupné pomalé integračné kroky, aby bola Európska únia efektívna: lebo Cameron chcel zo všetkého výnimky a privilégiá. Aj sa zabehal špeciálny výraz pre túto politiku „EÚ ala carte“ – z jedálneho lístka EÚ si Cameron chcel vyberať len jedlá, na ktoré mal práve chuť. A pre tých, ktorí húževnate bojujú v europarlamente za likvidáciu Únie, bol zasa Cameron prekážkou svojím entuziazmom prerobiť Úniu na svoj obraz, ale nezničiť ju.

Svojím vydieraním proste traumatizoval, či írečitejšie, nasieral všetkých. A tak nečudo, že sa ho chcú aj všetci zbaviť. Tí v Británii, čo sú za Úniu preto, že vyvolal referendum, ktoré nezvládol, a tí, čo sú proti Únii, aby už vystúpeniu nekládol žiaden odpor. Ak Škótsko v následnom referende povie „nie“ Spojenému kráľovstvu, Cameron priviedol k zániku aj Veľkú Britániu! Ten ospevovaný „Independence Day“ bude dňom nezávislosti pre Škótsko a dňom vzniku „Malej Británie“.

Nechcem, aby sa to stalo, aj keď mňa viac ako osud Británie trápi osud Únie. Neponáhľal by som sa s vyháňaním Britov a nechal by som na nich, ako sa s referendom, ktoré navyše nemá právnu záväznosť, vyrovnajú. Alternatív je veľa, ale o ne mi teraz nejde. Skôr o to poučenie pre nás, mám na mysli nás Európanov. Už roky sledujem diskusiu o Únii v Británii. A zarazili ma dva fakty: ten prvý, že všetci, tak labouristi, ako aj konzervatívci, o nej hovoria ako o „medzinárodnej organizácii“. Iste, Únia nie je superštát, ako nám to mnohí odporcovia podsúvajú aj u nás, ale od Lisabonskej zmluvy je nepochybne sú-štátím. Má prvky tak konfederatívne, ako aj federatívne, má delenú suverenitu s národnými štátmi.

A tu je ten druhý moment: absolvoval som desiatku diskusií s britskými politikmi, poslancami tak Snemovne lordov, ako aj parlamentu, a nestretol som sa s nikým, kto by chápal, že je aj občanom Únie. Ich stále otázky, prečo sa Brusel pletie napríklad do toho, aká strava má byť v školách, sú založené práve na tejto absencii európskeho občianstva. Vysvetľujem: Ak je v kompetencii Únie ochrana spotrebiteľa, tak je veru našou starosťou v europarlamente, čo je deťom podávané v školách, školák je tu spotrebiteľom. To platí pre kvalitu hračiek, či nie sú toxické, zeleniny, či nie je urýchľovaná škodlivými hnojivami, alebo pre elektrické spotrebiče, či prospievajú alebo ničia životné prostredie, a tisíc iných maličkostí!

A ako je to teda v Slovensku? Vieme, že sme občanmi Európskej únie? Nie formálne, ale reálne, že sa o naše európske občianstvo stará europarlament, že ho ochraňuje a že sa v tejto ochrane dostáva aj do konfliktu s národnými orgánmi? Že Únia má celú súdnu štruktúru, ktorá zabezpečuje výkon spravodlivosti pre každého občana Únie bez ohľadu na jeho národnú príslušnosť? Inými slovami: Únia je naším domovom, vlasťou… Sme Európanmi, ale nie iba zemepisne, ale aj hodnotovo: na týchto hodnotách stoja naše inštitúcie aj naša identita. Vieme to? Poväčšinou nie.

A tu je priestor, kde by sa mala začať náprava… Aj preto, že EÚ je jedinečnou konštrukciou korekcie národných pochybení. A tie hrozby sú tu a ani jedna krajina nie je imúnna. Pozorujem plazivé šírenie ideológií, ktoré nazývam protofašistické, a to všade, bez rozdielov, žiadna spoločnosť nie je imúnna a mýty o akejsi „západnej“ demokracii sú fakt len mýtmi: niet krajiny, ktorá by sa protidemokratickým náladám vyhla len z „demokratickej“ tradície. Dá sa to len zápasom a odvahou tých, ktorí cítia, keď barbarstvo nastupuje. Keď sa vynárajú tí svalovci v našich vlakoch; tí, ktorí zreteľne ukazujú v župnej vláde, že úrad patrí im; tí v našom parlamente, ktorí vymývajú mozgy a presviedčajú o morálnej potrebe udržiavať poriadok – samozrejme, ich poriadok…

Možno sa niekomu Európska komisia zdá znôškou byrokratov, ale sú to len prísni strážcovia našich európskych občianskych práv. Práv, ktoré uzatvárajú cestu fašizácii. Boj za našu európsku identitu, za európske Slovensko je zároveň poučením z hrozného omylu Camerona a ráznou odpoveďou fašistickému nacionalizmu.

Teraz najčítanejšie