Prezidentom Islandu bude historik, ktorý prekladá Stephena Kinga. Chce viac referend

Ľudia bez politického pozadia a skúseností z vrcholovej politiky sa často nedostávajú na vysoké posty. Nie je to tak dávno, čo Slovensko prekvapil Andrej Kiska. Človek, ktorý sa v politike neangažoval a nemal za sebou žiadnu silnú a etablovanú stranu, sa zrazu dostal do najvyššej ústavnej funkcie.

Ponáhľa sa na futbal

Podobný úspech sa podaril aj Guðnimu Jóhannessonovi. Aj on, podobne ako Andrej Kiska, stavil na pozitívnu kampaň a politickú nezávislosť.

Nový islandský prezident bol doteraz profesorom histórie a politickým komentátorom – študoval na Oxforde a doktorát získal na londýnskej Queen Mary University. Vo voľnom čase rád športuje a je fanúšikom amerického spisovateľa Stephena Kinga. Do islandčiny preložil štyri jeho knihy.

Obyčajným človekom chce ostať aj po zvolení, má kanadskú manželku a päť detí. Štyri z nich sú malé, tie bude aj naďalej vyprevádzať do školy. „Stal som sa síce prezidentom, no stále som aj otcom piatich detí,“ povedal Jóhannesson pre Iceland Monitor.

Jeho prvé kroky nebudú smerovať na žiadnu oficiálnu zahraničnú návštevu. Po zvolení sa chce stretnúť so svojimi podporovateľmi, no ponáhľa sa do Nice, kde sa v pondelok hrá osemfinálový zápas Eura.

Islanďania momentálne žijú futbalom a analytici očakávali, že Euro ovplyvní aj zvyčajne vysokú volebnú účasť. Vo Francúzsku sa podľa BBC momentálne nachádza až 10 percent Islanďanov, obavy z nízkej účasti sa však napokon nepotvrdili – hlas odovzdalo až 75,7 percenta voličov.

Štyridsaťosemročný Jóhannesson nikdy neprezradil, ktorú stranu podporuje, a s politikou nemá žiadne skúsenosti. K výhre mu pomohol faktor, ktorý v posledných mesiacoch hýbe celou európskou politikou – strata dôvery v takzvané štandardné strany, respektíve etablovaných politikov.

Viac referend 

V apríli sa vďaka Panama Papers ukázalo, že viacerí islandskí politici boli zapletení do daňových únikov. Peniaze v daňových rajoch skrýval aj samotný premiér Islandu. Odhalenia priniesli protesty na Islande a premiér Sigmundur Davíð Gunnlaugsson odstúpil.

Práve po kauze Panama Papers sa Jóhannesson rozhodol, že bude kandidovať. Svoju kampaň ohlásil len necelé dva mesiace pred voľbami a postavil ju na nestraníckosti a nezávislosti. Hneď po tom, čo oznámil, že bude kandidovať, sa podľa prieskumov stal hlavným favoritom volieb.

Kľúčové body kampane sa teda stretli s protestnými náladami na Islande a nováčik Jóhannesson získal vo víkendových voľbách 39,1 percenta hlasov. A hoci vo voľbách kandidovali viaceré nezávislé osobnosti, Jóhannesson získal hlasy aj vďaka tomu, že sa v apríli silno postavil proti politikom, ktorých mená sa ocitli v Panama Papers.

Jóhannesson chce obnoviť dôveru Islanďanov v politický systém a občanov by chcel zapojiť aj do rozhodovania. Na Islande sa už dlho diskutovalo o posilnenej úlohe referenda a práve nový prezident chce, aby sa ľudové hlasovania konali častejšie a z vôle občanov. Vyzýva, aby bola do ústavy zakomponovaná klauzula, ktorá by Islanďanom umožnila hlasovať o dôležitých alebo kontroverzných zákonoch, ktoré schváli parlament.

Podobne ako na Slovensku aj na Islande má prezidentská funkcia hlavne reprezentatívny charakter. Aj Andrej Kiska však ukázal, že to nemusí byť nevýhoda. Obzvlášť ak ide o výraznú zmenu v prezentovaní prezidentského úradu.

Na Islande sa obsadenie najvyššej ústavnej funkcie mení po dvadsiatich rokoch. Doterajší prezident Ólafur Ragnar Grímsson bol vo funkcii od roku 1996. Pôvodne chcel vo funkcii pokračovať, no svoju kandidatúru stiahol v máji. Na vine boli znovu Panama Papers, ktoré ukázali, že v daňovom raji mal firmu aj on a jeho žena.

Bývalý premiér prehral

Paralela medzi prezidentskými voľbami na Slovensku a na Islande však nie je len vo víťazovi volieb, ale aj v porazenom. Jóhannesson pokoril Davíða Oddssona, bývalého islandského premiéra a guvernéra centrálnej banky, ktorý stál na čele vlády trinásť rokov. Jeho pôsobenie v oboch funkciách bolo často kritizované a viacerí ekonómovia ho obviňovali z toho, že mal veľký podiel na ekonomickej kríze, ktorá v roku 2008 zasiahla Island.

Finančná bublina, ktorá na ostrove vznikla v priebehu niekoľkých rokov, praskla a tri najväčšie islandské banky vyhlásili bankrot. Island zachraňoval Medzinárodný menový fond a krajina musela začať s bolestivými reformami a so škrtmi, ktoré vyhnali ľudí do ulíc.

Kandidatúra Oddssona, človeka, ktorý bol jednou z hlavných tvárí ekonomického kolapsu, bola veľmi odvážnym krokom. Aj napriek tomu mu vo voľbách dalo hlas 13 percent voličov.

Výsledok prezidentských volieb môže byť zaujímavou indíciou pred parlamentnými voľbami, ktoré Island čakajú na jeseň. Jóhannessonovo víťazstvo môže povzbudiť ďalších nestraníkov, aby sa zapojili do politického diania v krajine, a môže oslabiť úlohu etablovaných politických strán.