Strach z davov sa objavil v 19. storočí, keď vznikali veľké robotnícke štvrte, ktorých sa vyššie triedy báli.
„Zrazu mali pocit, že v hre je spoločenský poriadok, lebo robotníkov bolo veľa a to im dávalo moc,“ hovorí Stephen Reicher, ktorý je profesorom sociálnej psychológie na Univerzite v St Andrews.
Keďže aj výskumu sa v tom čase venovali ľudia z vyšších tried, vedci považovali dav už vopred za nebezpečný. „To vytvorilo doteraz vžitú predstavu, že aj dokonale rozumní ľudia stratia v dave svoju identitu a prepadnú sa do agresivity okolitej skupiny. Dáta však hovoria niečo úplne iné,“ upozorňuje odborník na davy, sociálnu identitu a na to, ako naše skupinové správanie ovplyvňujú lídri.
Zlí lídri podľa neho považujú verejnosť automaticky za problém, obviňujú jednotlivé skupiny obyvateľstva z rôznych vecí a oslabujú tým našu prirodzenú schopnosť zomknúť sa a byť k sebe navzájom solidárni.
V rozhovore sa dočítate aj:
- či sa ľudské správanie za posledné desaťročia zmenilo;
- čím sa líšia fyzické davy od tých, ktoré sa tvoria v online priestore;
- ako by mali komunikovať zodpovední lídri v časoch rozdelenej spoločnosti;
- kde spravil autor slávneho stanfordského experimentu s väzňami a dozorcami chybu;
- čo si o ľuďoch myslí človek, ktorý desaťročia skúmal ich správanie.
Skúmate, ako ľudské správanie vo veľkých skupinách ovplyvňujú ich lídri. V akých veľkých problémoch sme dnes, keď si pomerne veľa lídrov buduje svoju značku na populizme a rozdeľovaní spoločnosti?
Čo vidíme dnes, to tu do istej miery vždy bolo. Ale myslím, že populizmus čiastočne narastá, lebo žijeme vo svete, v ktorom dochádza k veľkým zmenám. Množstvo ľudí v ňom cíti stratu svojho zaužívaného postavenia a snažia sa v tom celom zorientovať. To dáva populistickým lídrom priestor, aby ponúkli svoje vysvetlenia a snažili sa obviňovať iné skupiny, svojich rivalov a podobne. Takže nemyslím si, že je na tom niečo nové, ale momentálne je to určite mimoriadne rozšírené.
Čo sú riziká toho, keď prijmeme rozdelenie na „my“ a „oni“ pod vplyvom lídrov, ktorí v nás burcujú pocit hnevu a nespokojnosti?
Problém nie je len v delení na „my“ a „oni“. Pozitívne vzťahy môžeme mať s mnohými skupinami, do ktorých nepatríme. Napríklad nie som lekárom, ale môžem ich vnímať v dobrom. Problém býva v
Zuzana Vitková



































