Denník N

Najhoršie scenáre po brexite: Referendá v ďalších štátoch, Trump a Le Penová prezidentmi

Kresba – Shooty
Kresba – Shooty

Riziko, že sa spustí domino efekt a v ďalších krajinách budú vyhrávať referendá o odchode z Únie, je malé, no vylúčiť sa nedá. Polovica Francúzov chce referendum.

Marine Le Penová vyhrá francúzske prezidentské voľby a vyhlási referendum za odchod z Únie. Donald Trump sa stane americkým prezidentom a Rusko bude oveľa aktívnejšie v slabnúcej Európe.

Aj taký vplyv môže mať britské rozhodnutie opustiť EÚ v najbližších mesiacoch a rokoch. Sú to skôr tie najhoršie scenáre, no odborníci varujú, že tieto riziká tu sú.

„Riziká po brexite sú obrovské,“ hovorí profesor Jozef Bátora z katedry politológie FiF UK.

Polovica Francúzov chce referendum

Mnohí nielen v Európskej únii sa obávajú, že príde domino efekt. Aj ďalšie krajiny budú žiadať referendá o odtrhnutí.

Líderka Národného frontu Marine Le Penová povedala, že ak vyhrá budúci rok prezidentské voľby, usporiada referendum o vystúpení Francúzska z EÚ do šiestich mesiacov. Krajne pravicová kandidátka má veľkú šancu dostať sa do druhého kola volieb, podľa prieskumu by postúpila s 31 percentami, zatiaľ čo jej súper Nicolas Sarkozy s 20 percentami hlasov. Druhé kolo by podľa súčasných prieskumov nevyhrala, no vylúčiť sa to nedá.

Sarkozy sa zasa zasadzuje skôr za reformu Únie než za vystúpenie z nej. Súčasný prezident Francois Hollande je za zotrvanie, rovnako ako aj jeho oponenti zo stredopravicových strán.

Prieskum ukázal, že 53 percent oslovených Francúzov by chcelo referendum o vystúpení z EÚ, za zotrvanie by bola len niečo menej než polovica.

Holandsko nie je Británia

Bezprostredne po výsledkoch britského referenda vyzýval na podobné referendum v Holandsku Geert Wilders z protieurópskej Strany za slobodu. Očakáva sa, že urobí všetko pre to, aby sa takéto referendum stalo centrálnou témou budúcoročnej kampane pred parlamentnými voľbami podobne, ako to spravil aj David Cameron.

Čím priaznivejšiu dohodu o obchode Británia vyrokuje s Bruselom, o to viac to povzbudí Holanďanov odísť z EÚ, píše The Guardian. Holandsko a Británia majú veľmi blízke obchodné vzťahy.

Prieskum minulý mesiac ukázal, že len tesná väčšina Holanďanov nechce referendum o zotrvaní v EÚ, a ak by sa aj uskutočnilo, 64 percent ľudí by bolo proti vystúpeniu. Referendum odmietol aj premiér Mark Rutte.

Prieskumy podľa Guardianu ukazujú, že by Wilders vo voľbách dostal okolo 20 percent hlasov, navyše všetky ostatné politické strany v Holandsku chcú zostať v Únii (no zároveň podporujú reformu EÚ).

„V Holandsku referendum bude. Je v tomto o krok ďalej ako Francúzsko,“ hovorí Milan Nič, riaditeľ slovenského think-tanku GLOBSEC Policy Institute.

Grécko

Ešte euroskeptickejšia krajina ako Británia je podľa prieskumu Grécko. Pre Pew Research (skúmal iba desať krajín EÚ) tri štvrtiny Grékov odpovedali, že sa na Úniu pozerajú nepriaznivo alebo veľmi nepriaznivo. Bolo to jasne najviac, na porovnanie, v Británii to bola polovica ľudí.

Mnohí Gréci vinia Európsku úniu z prehĺbenia krízy, ktorá trvá už siedmy rok. Grécko je aj hlavná frontová línia migračnej krízy. Podľa Pew Research 94 percent ľudí neschvaľuje, ako Brusel zvláda migráciu, a 92 percent to, ako rieši ekonomiku.

Aj napriek tomu sa skôr nečaká, že by Gréci chceli nasledovať príklad Británie. Po odchode by v krajine nasledoval bankrot, ktorý chce len málokto. Gréci kritizujú kroky Únie voči Grécku, ale nevravia, že by nechceli byť v Únii. Aj tu vznikla petícia za referendum, no má zatiaľ len 8-tisíc hlasov (potrebuje 500-tisíc).

Nejaké riziká tu však sú. „Skôr sa môže stať, že sa eurozóna viac integruje a bude väčší tlak na Grékov a ich reformy. To by napokon mohlo viesť k tomu, že by Gréci chceli odísť,“ hovorí Bátora.

Ako by dopadli referendá

Ak by došlo k referendu v niektorej krajine, riziko, že by ľudia volili odchod, je podľa neho menšie ako opačný scenár.

„Referendá zrejme ešte budú, no nemyslím si, že by niekde vyhral odchod z Únie,“ hovorí Nič.

Bátora to však nevylučuje. „Referendá sú veľmi nepredvídateľné, najmä tie, čo sa týkajú Európskej únie,“ hovorí.

Posledné referendá podľa neho ukázali, že ľudia nie celkom rozumejú Európskej únii, čo je „pre Brusel problém číslo jeden“.

„Riziko odchodu by zrejme nebolo také veľké ako v prípade Británie. No referendá sú riskantné. Ukázalo sa to v Holandsku pri hlasovaní o podpísaní asociačnej dohody s Ukrajinou tento rok, pri ktorom vlastne Holandsko hlasovalo proti svojej vláde,“ hovorí.

Kampane sa môžu zvrhnúť populisticky, ako bola aj tá britská. „Používali čisté klamstvá, ako napríklad to, že peniaze, ktoré posielajú Únii, teraz budú môcť ísť na zdravotníctvo,“ hovorí Bátora. To, že boli mnohé sľuby nereálne, priznali už aj lídri kampane za odchod.

Trump ako prezident?

Môže brexit pomôcť Donaldovi Tumpovi k tomu, aby sa stal v novembri americkým prezidentom?

V mnohom sa Trumpove názory podobajú na názory zástancov opustenia Únie. Aj Trump odmieta imigráciu, stoja za ním mnohí antiestablišmentoví voliči. Oba tábory napríklad majú obavy z globalizácie a vplyvu na ekonomiku.

„Má mnohé z toho hnutia, ktoré stálo za Hoferom (kandidátom Slobodných na rakúskeho prezidenta, ktorý len tesne prehral), či za odchodom z Únie,“ hovorí Bátora.

Trump sa môže snažiť brexit využívať. „Môže tvrdiť, že aj kolíska demokracie – Británia – dokázala povedať nie elitám. Môže tvrdiť: Ak to dokázala ona, dokážeme to aj my,“ hovorí Bátora.

Či to však zaberie, to sa nevie. Podľa prieskumov Trumpa nemá rado 60 až 70 percent Američanov, čo je veľké číslo. Veľmi populárna nie je ani jeho protikandidátka Hillary Clintonová, podľa prieskumov aj odhadov politológov by momentálne vyhrala. Po brexite to zasa Clintonová chce hrať na to, že v turbulentných časoch je ona, skúsená politička, garancia stability.

Brexit (aj napríklad prvé kolo prezidentských volieb v Rakúsku) však ukázal, že prieskumy sa môžu mýliť a častejšie majú skrytých voličov populistickí kandidáti.

A čo Rusko?

Odchod Británie by podľa Bátoru zásadne oslabil pozíciu Európskej únie voči Rusku. Británia totiž je jedným z najväčších kritikov Ruska, jasne stála na strane sankcií. Napríklad tento rok v oficiálnom vyšetrovaní obvinila z vraždy ruského špióna Andreja Litvinenka, ktorý prebehol na druhú stranu, v roku 2006 ruskú FSB. „Pravdepodobne“ ju nariadil Vladimir Putin.

V Európskej únii tak zostane menej nepriateľských krajín voči Rusku – z tých hlavných Taliansko, Francúzsko či Nemecko.

A keď sme už pri tých najhorších scenároch, chaos by mohlo využiť Rusko na niečo, čoho sa veľmi obávajú pobaltské krajiny či Poľsko – hybridnú vojnu. „Ak by došlo k podobným akciám ako na Kryme či na Ukrajine, NATO a EÚ by boli menej akcieschopní,“ dodáva Bátora.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Veľká Británia a brexit

Svet

Teraz najčítanejšie