Trumpov návrh je zlý pre Ukrajinu aj Slovensko

Autor je exminister hospodárstva,
člen predsedníctva strany Demokrati,
člen tímu poradcov premiéra Ukrajiny pod vedením Ivana Mikloša v rokoch 2016 – 2019

Trumpove USA predložili Ukrajine návrh mierového urovnania konfliktu s Ruskom, ktorý bol vypracovaný s Putinovými ľuďmi, ale bez účasti zástupcov Kyjiva a EÚ. Odpoveď Kyjiva, či ho prijíma, Trump očakáva o pár dní – do 27. novembra, hoci pripustil, že sa tento termín môže predĺžiť.

Európska únia aj Kyjiv teraz intenzívne túto odpoveď pripravujú. Fico, v mene vlády, zatiaľ ako jediný predstaviteľ európskeho štátu, Trumpov návrh verejne a bez výhrad (!) podporil. To zatiaľ takto jednoznačne neurobil dokonca ani Putinov Kremeľ.

Predložený 28-bodový plán je všeobecne považovaný za jednostranne výhodný pre Rusko, pretože akceptuje mnohé doterajšie hlavné podmienky Kremľa. Naopak, jeho početní kritici ho označujú za návrh kapitulácie Ukrajiny, s veľmi negatívnymi následkami nielen pre samotnú Ukrajinu, ale pre bezpečnosť celej Európy.

Prečo je tento plán zlý a nebezpečný aj pre bezpečnosť Slovenska a jeho základné záujmy?

V prvom rade preto, že účinne neeliminuje základnú príčinu celého konfliktu. Tou je už dávnejšie Putinom vyslovená téza, že rozpad Sovietskeho zväzu bola pre Moskvu geopolitická katastrofa. Jeho režim sa od nástupu k moci cielene snaží túto „katastrofu“ napraviť a zvrátiť. Inými slovami obnoviť mocenskú kontrolu Kremľa nad priestorom a krajinami, ktoré do roku 1990 boli pod jeho kontrolou.

Vojenský útok na ukrajinský Krym a východný Donbas, ktorý sa začal vo februári 2014, a následný masívny plošný útok na Kyjiv a celú Ukrajinu vo februári 2022 je pokračovaním tejto politicko-bezpečnostnej stratégie vojenskými prostriedkami.

Tie boli použité predtým už proti Gruzínsku. Správanie a politika vlády v Tbilisi za posledné roky zatiaľ ukazujú, že tento postup môže Putinovmu Kremľu priniesť isté úspechy. To však zároveň znamená, že tento postup nevyhnutne popiera hranice a územnú integritu štátov tak, ako vznikli po roku 1990. A to sa týka aj Slovenska, pre ktoré by mala byť garancia hraníc a územia „svätým grálom“ akejkoľvek zahraničnej politiky.

Preto ten, kto „bez výhrad“ podporuje predložený Trumpov (a de facto aj Putinov) „mierový“ plán, v skutočnosti podporuje obnovenie mocenského vplyvu Moskvy v celom postsovietskom imperiálnom priestore, s nadväzujúcim spochybňovaním hraníc. Tú prvú časť okrem Fica trefne vystihol aj „mladosmerák“ vo funkcii štátneho tajomníka ministerstva obrany SR. Ale ani on, ani Fico si buď neuvedomujú tú druhú časť, alebo si naivne myslia, že Slovenska sa netýka.

Ako jasne formuloval Putinov Kremeľ vo svojom „návrhu“, ktorý predložil USA a EÚ/NATO tesne pred útokom – koncom roka 2021, späťvzatie pozícií po sovietskej Moskve sa netýka iba územia samotného bývalého sojuzu (a teda aj Pobaltia). Ale týka sa celého priestoru, kde bola „čižma“ sovietskeho vojaka pred rokom 1990, alebo presnejšie, ktorý nebol súčasťou NATO pred rokom 1997. Inými slovami, týka sa aj Slovenska a celej V4.

Takže prijatie a hlavne následné uskutočnenie Trumpovho návrhu by v skutočnosti následne viedlo k ďalšiemu nárastu napätia v Európe, a to už na západ od hraníc Putinom ovládnutej Ukrajiny. Okrem toho si prakticky všetci v Európe uvedomili, že Putinov režim a jeho armáda, posilnená o takto ovládnutý Kyjiv a hlavne ukrajinskú armádu, by prudko znásobil bezprostrednú bezpečnostnú hrozbu, s čím nikto nesúhlasí (opäť s výnimkou Ficovej a Orbánovej mocenskej kliky).

Ďalšou zásadnou chybou Trumpovej vlády je to, že tento plán pripravili nielenže podľa „receptu“ Kremľa, ale ešte aj vychádzajúc z premisy, že Ukrajina nemôže poraziť Rusko, ale že takto formulovaný plán, vychádzajúci v ústrety Putinovi, nakoniec zabezpečí jej nezávislosť (ako to naznačil viceprezident J. D. Vance).

Tu si najprv ozrejmime, čo považujeme za porážku, respektíve víťazstvo Ukrajiny (a Putina). Vychádzajúc z opísanej základnej príčiny, prečo Putin vôbec zaútočil na Ukrajinu, bude víťazstvom Ukrajiny jednoznačne to, ak si Kyjev zachová svoju suverenitu a mocensko-ekonomickú kontrolu nad strategicky dôležitým územím. To v prvom rade znamená, že si udrží prístup k moru (prístavy Odesa, Mykolajiv a Izmail) a kontrolu nad Dniprom.

Politicky to znamená, že to budú Ukrajinky a Ukrajinci, ktorí si v slobodných voľbách budú sami voliť svoj parlament a prezidenta a budú rozhodovať o zahraničnom smerovaní svojej krajiny – primárne čo sa týka integrácie do EÚ. S tým súvisí aj zachovanie obranyschopnej armády a existencia jasných a účinných medzinárodných bezpečnostných záruk vrátane poskytnutia zahraničnej vojenskej pomoci a podpory. Najmä ak by integrácia do NATO ostala hoci načas mimo programu.

Návrh plánu však túto nezávislosť Ukrajiny negarantuje, a preto tvrdenie Trumpovho viceprezidenta neobstojí. Súčasne ani pohľad na to, čo je víťazstvo/prehra Ukrajiny, respektíve Putinovho Ruska. To primárne vôbec nespočíva vo vojenskom obsadení doteraz Ruskom dobytého územia a anektovaného Krymu, ale v reálnom zabezpečení suverenity a nezávislosti Ukrajiny a zvrchovanej moci ukrajinského ľudu, ako bolo opísané vyššie.

A tu je mimo aj Fico a jeho pionier. Pretože snívanie o „úplnej kontrole Ruska nad Ukrajinou“ je síce nepokrytým nadržiavaním Putinovi, ale zásadným omylom je v tom, že tak to bolo za Janukovyča (prezidenta Ukrajiny, ktorého vláda sa skončila revolúciou na Majdane a následným útokom Putinovej armády vo februári 2014). Rusko, práve naopak, za Janukovyča – ale už dávno predtým, vlastne postupne už za prezidenta Kučmu a definitívne po Oranžovej revolúcii v Kyjive v roku 2004 – stratilo nad Ukrajinou „úplnú kontrolu“. Jednoducho preto, lebo už nemalo Ukrajincom, ale ani vládnej elite v Kyjive čo ponúknuť. To posledné boli úplatky za „lacný“ ruský plyn. Ale aj tie stratili „čaro“, keď ukrajinskí oligarchovia po roku 2012 zistili, že cena ruského plynu je v slovenských Veľkých Kapušanoch alebo v Maďarsku o dosť lacnejšia, než za akú im ho predáva Putin.

Impérium naozaj znamená „úplnú kontrolu“, ako sme to videli aj u nás po auguste 1968, keď na udržanie moci československých komunistov musela prísť „osobne“ sovietska armáda. Putin tú svoju na Ukrajinu posiela od februára 2014, ale dobyť ju nedokáže. A preto je „úplná kontrola“ nemožná. A ekonomicky jej nemá čo ponúknuť. Tým menej, ak odškodnenie za spôsobené útrapy a škody má podľa Trumpovho plánu predstavovať len 100 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív na Západe. Ich celková hodnota je však až trojnásobná. Pričom výška škôd – nehovoriac o kompenzácii za obsadené územie – rovnako mnohonásobne prevyšuje navrhovanú „kompenzáciu“. Trumpov návrh a hlavne samotný Putin jednoducho prinášajú Ukrajincom oveľa nižšiu životnú úroveň než EÚ.

Trumpom prezentovaný návrh nie je pre Ukrajinu (ale ani EÚ/NATO) vôbec dobrý. Takmer úplne však vyhovuje Putinovmu Kremľu. A čo mu tam chýba, to mu tento „mierový“ plán umožňuje následne dosiahnuť s použitím aj obmedzených vojenských a diverzno-hybridných prostriedkov. Že sa tento návrh objavil práve teraz a v takejto podobe, je však v nemalej miere vina Zelenského a jeho mocenského okruhu. Napriek početným varovaniam sa sami neprestali diskreditovať nehoráznym korupčným správaním v čase vojny, ako aj neúnosnými populistickými rozhodnutiami, akým bolo naposledy „vypustenie“ mladých brancov z Ukrajiny. Preto je rokovacia pozícia Zelenského Kyjiva teraz naozaj veľmi oslabená.

Ak si chce Európa zachovať pre budúce roky (už pre ten budúci) pokoj, stabilitu a mier, musí teraz prejsť do rokovacej ofenzívy a presadiť – spolu s Ukrajincami – do Trumpovho návrhu zásadné zmeny. Toto totiž nie je len „mierový“ plán pre Ukrajinu, ale je to aj plán budúcej bezpečnosti pre nás všetkých, čo žijeme na západ od ruskej a ukrajinskej hranice. Navzdory tomu, čo nám tvrdia ficovci a orbánovci.