IT odborník: Nevšimol som si žiadnu kampaň štátu na povinné e-schránky. Vy áno?

Máme ústredný portál Slovensko.sk, ale nie je veľmi užívateľsky pohodlný. Chceme na úrady zaviesť systém jedenkrát a dosť, ale úrady nie sú prepojené. Firmy budú mať od 1. augusta povinne e-schránky, ale štát im poriadne nevysvetlil, aké povinnosti pre nich z toho vyplývajú. Ministerstvo financií má centrálny cloud, ale jeho kapacita nie je dostatočne využitá. IT odborník Ľubor Illek vysvetľuje, čo najviac trápi štátne IT.

Podpredseda vlády Peter Pellegrini (Smer) nedávno vysvetľoval, ako chcel cez Slovensko.sk vyplniť formulár na prepis auta a ako sa musel dlho preklikávať, aby sa k nemu dostal. V čom je problém, že ústredný portál nie je pre užívateľov veľmi pohodlný?

My IT-čkári niekedy podliehame pokušeniu, že si všetko vieme spraviť a nadizajnovať sami, čo nie je pravda. V prípade Slovensko.sk je používateľom aj bežný občan, ale aj právnická osoba, ktorá vybavuje veľa štátnej agendy. Je to naozaj zložitá vec, a pritom používatelia neboli do projektu vôbec zapojení. Nie je to len o tom, aký použijete font, kde sú aké tlačítka, ale aj o tom, aby to nebolo na veľa klikov, aby používateľ vedel, čo kde nájde, aby tomu rozumel, aby sa to dalo na jeho počítači nainštalovať. Druhá vec je, že samotné elektronické služby sú cez stránku Slovensko.sk iba dostupné. Napríklad prihlásenie auta na dopravný inšpektorát programovalo ministerstvo vnútra. Cez portál Slovensko.sk sa k tomu len viete dostať.

Ministerstvo vnútra by teda malo prerobiť a vylepšiť svoje IT tak, aby sa občan cez jeden, dva kliky dostal cez Slovensko.sk do formulára Dopravného inšpektorátu?

Veľa klikov je tam preto, že najprv klikáte na Slovensko.sk a až potom sa dostanete na stránku ministerstva vnútra a klikáte ďalej u nich. Obidvaja si to musia u seba vyriešiť. Ďalšia vec je, že niektoré z technických riešení, ktoré sa u nás vyžadujú, sú veľmi zložité. Napríklad softvérové riešenie pre zaručený elektronický podpis. To tiež nie je celkom v rukách prevádzkovateľa Slovensko.sk. Ale treba to zjednodušiť.

Je zmena portálu Slovensko.sk podľa vás náročná na čas, peniaze, alebo nie je?

Už začali meniť frontend, základná stránka vyzerá inak ako predtým. Ale cieľ, o ktorom hovoril aj Pellegrini – jedenkrát a dosť, si vyžaduje zásadnejšiu zmenu. Nebude to rýchlo. No snažiť sa o ideálny štátny portál pre všetkých nie je asi ten správny cieľ. Niečo sa dá vyriešiť tak, že štát sprístupní služby aj technickým rozhraním. To znamená, že pre koho je to dôležité, si môže spraviť vlastný softvér na ich použitie alebo napríklad ho prepojiť s vlastnými internými systémami. Tento koncept sa volá OpenAPI a môže to byť veľmi dobrý postup.

Na to, aby stačilo, že občan raz odovzdá dáta a úrady si ich medzi sebou posunú, treba, aby úrady mali prepojené IT systémy. Keďže každé ministerstvo a úrad si obstarávali IT systémy vo vlastnej réžii, systémy prepojené nie sú. Je to tak?

Po starom boli úrady prepojené cez človeka, ktorý nosil papierik raz na jeden úrad, potom na druhý, teraz to chceme zmeniť, majú byť prepojené samy od seba. Keď má dnes viacero inštitúcií vlastnú evidenciu fyzických osôb, potom stokrát robíme to isté. Myšlienka bola, že spravme register fyzických osôb, ktorý budú používať všetci, a už nikdy sa tých 100 inštitúcií nemusí starať, že ak raz zmením trvalé bydlisko, ako sa to tam nahlási. Z jedného registra sa to dostane všade. Je to ťažká vec aj z pohľadu IT. Z môjho pohľadu je jednou z najväčších odborných výziev, ktorá tu je najbližších päť rokov, ako prejsť na takéto prepojené údaje celej verejnej správy. Vyžaduje to silnú centrálnu koordináciu.

Dajú sa IT systémy verejnej správy prepojiť jednoducho?

Každé reálne programovanie dnes vyzerá tak, že si zoberiete sto hotových modulov a prepojíte ich. Štátne systémy sú moduly, ktoré majú komunikovať spoločným jazykom, a ten jazyk treba podrobne nadefinovať.

Čo je najzložitejšie na dosiahnutí cieľa jedenkrát a dosť?

Zoberme si napríklad registre fyzických osôb. Jeden z problémov je, že v každej evidencii sú chyby. Otázka je, ako spojíte tri, štyri databázy, pričom každá má svoje chyby, tak, aby sa v spojenom výsledku chyby neznásobili, čo nechceme. Napríklad v obchodnom registri máte konateľa aj jeho trvalé bydlisko. Správca registra nemôže urobiť zmenu bydliska sám, musíte tam prísť vy a nahlásiť zmenu. Alebo kataster – pokiaľ nepríde vlastník pozemku a zmenu nenahlási, kataster zmenu nemôže vykonať. Čo s tým? Takýto typ problémov tu ani zatiaľ nie je pomenovaný.

Kto to má riešiť?

Systémové veci by mal riešiť gestor informatizácie, teda Pellegriniho úrad. Nie je tu nikto iný, kto by skoordinoval zmenu.

Je tu aj iný problém – úrady majú od 1. augusta zasielať podnikateľom poštu do ich elektronických schránok na portáli Slovensko.sk.

V istej chvíli sa majú pre všetky právnické osoby povinne aktivovať schránky na portáli Slovensko.sk, kam im budú chodiť elektronicky úradné rozhodnutia a oni si ich tam musia preberať. Nebude sa tomu dať vyhnúť ako pri papierovej komunikácii. Je to správna myšlienka, len termín bol 1. august 2015. Ukázalo sa, že len pár tisíc podnikateľov používa schránku. Termín sa posunul o rok. Nič sa nezmenilo, tak sa mal termín posúvať ďalej – ale parlament to už nestihne schváliť. Som veľmi zvedavý, čo sa teda stane teraz 1. augusta. Keďže je to vážna vec, očakával by som zo strany štátu masívnu informačnú kampaň. Ja som si zatiaľ žiadnu aktivitu nevšimol. Vy áno?

Ktoré úrady dokážu podľa vás už komunikovať elektronicky a posielať podnikateľom rozhodnutia do ich elektronických schránok? Koľko je ich približne?

K tejto téme nie sú dostupné žiadne detailné informácie, ale odhadujem, že dnes to dokáže iba minimum úradov. Pritom od 1. novembra to bude povinnosť pre všetky orgány verejnej správy tak, aby každý, kto chce, už všetko mohol vybaviť elektronicky. O tejto povinnosti vedia úrady už tri roky, uvidíme, ako ju naplnia.

Pri štátnom IT sa stáva aj to, že dve inštitúcie obstarávajú dva podobné systémy. Napríklad byty eviduje kataster, ale aj ministerstvo dopravy chce register bytov.

Register bytov je dobrý príklad. Byty sú evidované dlhé roky v katastri, evidujú sa v registri adries a po novom sa majú evidovať v novom systéme ministerstva dopravy. Je to čudná duplicita. Treba prekročiť rezortný prístup a spraviť to centrálne. Väčšina registrov, pokiaľ ide o objem údajov, sa zmestí na bežný notebook za zopár stoviek eur. Otázne potom je, prečo register, keď sa robí pre štát, stojí aj niekoľko desiatok miliónov.

Prečo?

Jednak sú tu veľké podozrenia, že peniaze idú aj inde, teda nielen na to, na čo by mali ísť v samotných projektoch. Ani IT riešenia nie sú niekedy dobre navrhnuté. Napríklad sú vysoké požiadavky na bezpečnosť a spoľahlivosť, ale čo z toho, ak systém na strane používateľa poriadne nefunguje?

Pri obstarávaní IT je pár opakujúcich sa problémov. Štát naďalej nakupuje softvér bez budúcej licencie, čo tiež dvíha cenu údržby. 

Podľa mňa by malo byť samozrejmé, že všetky práva by mali byť na strane objednávateľa. V autorskom zákone z roku 2015 sa to už aj hovorí. To sú analýzy, dokumenty, softvér vytvorený na objednávku. Druhá vec sú licencie krabicového softvéru. Tam by mal fungovať centrálny nákup licencií. Keď sa nakúpi mnoho licencií naraz, malo by to byť podstatne lacnejšie. Ale zdá sa, že to tak nie je, čo je veľká škoda. Ďalšia vec je, že len čo sa vyvinie nový softvér, mal by byť voľne použiteľný pre ďalšie úrady a ako OpenSource. Ak to niekto tak nerobí, mal by vysvetliť, prečo to nie je výhodný postup.

Alebo obstarávanie hardvéru. Na ministerstvách financií a vnútra sú serverovne, úrady by už nemali obstarávať hardvér vo vlastnej réžii. Je to tak?

Cloud je teraz veľká téma, išlo do toho veľa peňazí. Doteraz je to asi 130 miliónov eur. Otázka je, čo s tým, každý úrad má nejaký svoj hardvér. Napríklad Sociálna poisťovňa hovorí, že už hardvér vysúťažili a nemôžu zmluvu len tak upraviť, že hardvér v nej už nebude. Keď ho nakúpia za eurofondy, päť rokov ho musia udržiavať v prevádzke, ináč peniaze musia vrátiť. Pokiaľ ide o štátny cloud, mám pocit, že to funguje iba na základnej úrovni – my sme postavili cloud, všetci doň prejdite a tým sa to skončilo. Takže ciele máme vymyslené pekne – jedenkrát a dosť, jedna serverovňa v cloude  a podobne. Ale zatiaľ chýba dobre naplánovaný postup, ako sa do toho cieľa dostať. A to zatiaľ chýba aj v národnej koncepcii. Teraz sa plánujú vytvárať ďalšie cloudy – pre dáta, pre integračnú platformu, pre softvér. Dnes cloud na ministerstve financií beží a koľko je z neho využitých percent? Možno pätnásť.

Ale nie je to tak, že sa bude využívať pre nové projekty?

Ale kedy to bude? V komerčnom svete je výhoda cloudu tá, že si z neho objednáte toľko služieb, koľko dnes potrebujete. Zajtra si objednáte ďalšie. Prenášate náklady na prevádzkovateľa cloudu. Štát to urobil tak, že iba on si ich môže budovať, nemôže použiť komerčné cloudy, pritom veľké špeciálne cloudy sú budované aj pre e-government.

Dokážu projekty, ktoré sú už rozbehnuté, využiť to, že máme centrálnu serverovňu?

Je to individuálne. Ale platí, že vláda prijala v roku 2014 uznesenie, ktoré zaväzuje úrady prejsť do nového cloudu. Mali sa už na to pripraviť.

Čoho sa úrady obávajú, sú náklady na údržbu. Nikto presne nevie, koľko to bude dokopy stáť.

Ako je možné, že sa to ťažko odhaduje? Ak si niekto naplánoval systém a nevie, aké bude mať náklady na prevádzku a údržbu, je to veľmi čudná manažérska praktika. Všetci vedeli, že sa z eurofondov nedá platiť prevádzka, ministerstvo financií pred tým vopred varovalo. Druhá vec je, že nemáme centrálne údaje, koľko to bude stáť. Analýzu teraz robí Inštitút finančnej politiky. Vychádza to rádovo na 300 miliónov eur na rok. Treba tomu venovať veľkú pozornosť, ale zatiaľ ju nevidím.