Sedemnásty v malom meste alebo Kedy budem voliť Fica 

Autor je spisovateľ

Je pondelok, sedemnásteho novembra, podvečer, stojím na pódiu pred bývalým domom služieb, pred budovou, z ktorej balkóna som sa pred tridsiatimi šiestimi rokmi prihováral ľuďom ako štrnásťročné ucho, ako zástupca štrajkového výboru študentov miestneho gymnázia, a rozmýšľam, či sa tu odvtedy nejaké zhromaždenie občanov v tento dátum uskutočnilo, ale nech rozmýšľam, ako rozmýšľam, spomenúť si nedokážem, takže sme tu prvýkrát po takmer štyroch desaťročiach, uvedomujem si, ale to už musím pristúpiť k mikrofónu.

Moderátor mítingu ma práve predstavil ako zástupcu gelnickej kaviarne, na čo kontrujem, že ak teraz budú smeráci hovoriť, že na našich mítingoch šírime dezinformácie, budú mať, bohužiaľ, pravdu. Pretože ja som sem neprišiel zastupovať gelnickú kaviareň, vravím, ale gelnickú krčmu, prišiel som zastupovať inštitúciu, kde sa napriek rôznym názorom na našu aj svetovú politiku musíme navzájom akceptovať, kde sa tolerujeme takí, akí sme, lebo to, že si spolu môžeme vypiť pivo, prípadne aj niečo ostrejšie, že si môžeme posedieť a podebatovať alebo zahrať šípky, má pre nás vyššiu hodnotu než to, či niekto volí Fica a iný Šimečku, Matoviča či Danka. A hovorím aj o tom, že politici, ktorí už do našej krčmy zavítali, majú môj rešpekt, lebo u nich vidím