Nedeľná nekázeň: Luther ho nazval judášom, katolícka vrchnosť dala jeho spisy na index

Keď je reč o reformácii, v mysli sa mi vynorí Holbeinov portrét Luthera. Zanovitá tvár slobodnej individuality, čo napriek bezmocnosti vzdoruje skostnatenej moci náboženskej inštitúcie: „Tu stojím, nemôžem inak, Boh mi pomáhaj.“

Cítim však v sebe i rozpor: Som protestant, no mojím hrdinom nie je evanjelik Luther, ale katolík Erazmus Rotterdamský. Zastal sa totiž ľudskej slobody tam, kde ju Luther zhodil zo stola.

Svoju pozíciu Luther vymedzil v prostorekej metafore: „Ľudská vôľa“ stojí uprostred ako osol: keď si ho osedlá Boh, potom chce kráčať, kam chce Boh… Keď si ju osedlá satan, potom chce kráčať tam, kam satan. Nemôže sa sama rozhodnúť, ku ktorému z tých dvoch jazdcov pobeží alebo ktorého bude hľadať, ale, naopak, sami jazdci zápolia o to, kto ju bude vlastniť.