Ako prežiť štyri sivé mesiace? Zimný splín nie je výmysel

Vlani v januári som mala pocit, že sa už zo všetkej tej šedivosti asi zadusím. Keď nám po niekoľkých týždňoch sychravého počasia do obývačky prvýkrát zasvietilo niekoľko opatrných lúčov slnka, postavila som sa do svetla a mala som pocit, že mi od radosti vybuchne srdce.

Asi je jasné, že nemám veľmi rada zimné mesiace. Celé sa to zväčša začne v novembri, keď sa posunie čas a stromy zhodia listy. Najťažší je však vždy január a február. Vtedy už tma trvá mnoho týždňov, ale svetlo je stále príliš ďaleko. A v tej chvíli akoby už nefungovalo ani to, čo ma dovtedy držalo nad vodou.

Minule som sa to snažila niekomu opísať: Je to, akoby som sa niekoľko mesiacov nemohla poriadne nadýchnuť. Robím všetko, čo obvykle funguje, lenže zrazu to nefunguje. Dobrá kniha, večer s priateľmi, prechádzka v prírode, chutné jedlo aj lekcie tanca mi síce dodajú trochu energie, ale časť kapacity pľúc akoby zostávala prázdna. A ja som stále nedokázala žiť úplne naplno.

Už to mám odpozorované: dobre začne byť, až keď rozkvitnú trnky.

Zostať doma a odpočívať

Keď som vlani svoju krízu spomenula na sociálnych sieťach, prišli mi desiatky odpovedí, kde známi aj neznámi opisovali, že zažívajú niečo podobné. Aj túto sezónu sa už téma začala objavovať v mojich osobných rozhovoroch s rodinnými príslušníkmi, priateľmi či kolegami.

Postupne mi došlo, že podobné pocity sú zrejme veľmi bežné – a keď som sa o to začala hlbšie zaujímať, zistila som, že aj veľmi pochopiteľné.

Na otázku, aké rôzne faktory dokážu ovplyvňovať ľudskú náladu, ani dnes nemáme definitívnu odpoveď. V tejto chvíli sa však zdá, že kus pravdy v sebe nesie aj to najintuitívnejšie vysvetlenie. Ak by sme sa pozreli na celú vec z evolučného hľadiska, určitá miera zimnej letargie rozhodne dáva zmysel.

„Matka príroda zrejme považuje za správne, aby ľudia, ktorí žijú ďaleko od rovníka, počas zimy odpočívali,“ hovorí v článku Guardianu profesor psychiatrie z Yaleovej univerzity Paul Desan.

„Ak ste lovci a zberači, pravdepodobne je pre vás lepšie, keď sa v zime dosť najete, zostanete doma a odpočívate.“ Keď sa znovu oteplí, dni sa predĺžia a zdrojov v prírode je opäť viac, vracia sa nám energia, vysvetľuje akademik, ktorý sa vo svojom výskume špecializuje aj na poruchy nálady.

Výskumných teórií, ktoré tento mechanizmus vysvetľujú detailnejšie, existuje niekoľko. Za kľúčovú vec na pochopenie toho, čo presne sa v nás v týchto mesiacoch deje, mnohé z nich označujú jedno: svetlo.

Vždy keď sa na jeseň posunie čas a dni sa prirodzene skrátia, zníži sa množstvo svetla, ktorému je vystavená väčšina ľudí v rámci 24-hodinového časového cyklu. A to zrejme môže mať ďalekosiahle dôsledky, domnievajú sa výskumníci a výskumníčky.

Kratšie vystavenie dennému svetlu totiž znamená, že