Denník N

Botanik: Stále nemáme jasno v tom, na čo slúžia chránené územia

Veľký výrub na ostrove Sihoť na jar tohto roka. Foto N – Vladimír Šimíček
Veľký výrub na ostrove Sihoť na jar tohto roka. Foto N – Vladimír Šimíček

40 percent územia Slovenska pokrýva les, z toho sa takmer všetko – vrátane veľkej časti chránených území s nižším stupňom ochrany – využíva ako hospodársky les, hovorí botanik Slavomír Adamčík zo SAV.

„Les vnímam ako ekosystém,“ hovorí pre Denník N mykológ a botanik Slavomír Adamčík.

Sme v Botanickom ústave SAV, sedíme v Adamčíkovej pracovni pri obrovskom plagáte s desiatkami fotografií húb.

Odborník vysvetľuje, že drevo – aj spadnuté a mŕtve – je neoddeliteľnou súčasťou prírody. „Ak drevo v lese spadne a zhnije, aj tak hýri životom. Všimnite si ležiace kmene v pralesovitých lesoch na Slovensku. Spadnuté smrekové drevo v celých pásoch pokrývajú semenáčiky,“ vraví.

Vedec upozorňuje, že potrebujeme chrániť nielen živé, ale aj mŕtve drevo: „Na spadnuté drevo je naviazané množstvo organizmov, ktoré sa z prírody strácajú, pokiaľ takéto drevo z prírody významne ubúda.“

Ťažba na Sihoti

Somerton_Wales_27oct14_2
Foto – archív S. Adamčíka

Botanik si myslí, že na dunajskom ostrove Sihoť by sa ťažiť nemalo. Podľa plánov by sa tam malo za desať rokov vyťažiť drevo z asi polovice územia ostrova (v súčasnosti je ťažba pozastavená).

Sihoť je zdrojom pitnej vody pre Bratislavčanov, ide o chránené územie, kde žije viacero druhov chránených živočíchov. Nachádzajú sa tu jedny z najviac zachovalých lužných lesov na území západného Slovenska.

Každá ťažba predstavuje nezvratný zásah do tohto biotopu, obnoviť ho nedokážeme ani po vysadení stanovištne pôvodných drevín, vysvetľuje Adamčík.

Rozklad dreva neprekáža

„Absolútne neprekáža, ak sa na Sihoti drevo rozkladá. Ak tam padajú stromy, neznamená to, že by bol biotop narušený. Rozklad dreva spodné vody neohrozuje. Takisto by vodu ohrozil aj rozklad listov, ktoré spadnú, alebo pokosenej trávy,“ hovorí Adamčík.

„Ani samotné huby rozkladajúce drevo nie sú nebezpečenstvom pre spodné vody, pretože evolučne príbuzné pôdne huby sa nachádzajú aj v lesných i travinných biotopoch, kde žijú v symbióze s koreňmi rastlín. Oveľa väčším rizikom by bolo, ak by z ťažkých mechanizmov, ktoré tam vojdú, vytiekol olej,“ dodáva.

Ak by nedochádzalo k zásahom človeka, asi 95 percent nášho územia by bolo pokrytých lesmi, vysvetľuje nám botanik. „Dnes je stav taký, že les pokrýva 40 percent územia Slovenska. Z toho sa takmer všetko – vrátane veľkej časti chránených území s nižším stupňom ochrany – využíva ako hospodársky les,“ vraví Adamčík.

S ťažbou opatrne

Botanik hovorí, že na Slovensku stále nemáme jasno v tom, na čo slúžia chránené územia. „Mali by sme jasne zadefinovať priority v národných parkoch a iných chránených územiach,“ konštatuje.

„Stavbám nových zjazdoviek, ciest a hotelov by mal predchádzať podrobný výskum, ktorý zhodnotí dosah na migračné trasy živočíchov, izoláciu rastlinných populácií, možné šírenie inváznych druhov a ďalšie nežiaduce vplyvy na životné prostredie,“ dodáva.

Ťažbu dreva v chránených územiach po veterných kalamitách treba zvažovať opatrne. „Dochádza tam k narušeniu pôdy a v mnohých prípadoch aj k jej erózii.“

Degradácia pôdy

„Degradáciou pôdy ťažkými mechanizmami sa urobí väčšia škoda, navyše les nie je len smrek. Aj pôda je cennou zložkou v lesnom ekosystéme; tvorila sa státisíce až milióny rokov. Dôležitým prvkom pri tvorbe pôdy je práve odumreté drevo,“ vysvetľuje Adamčík. 

Po vyťažení sa stráca aj tieň od kmeňov, ktorý poskytuje útočisko pre prežívajúce pôdne mikroorganizmy. „Naopak, narušenie pôdy ťažkými mechanizmami prispieva k zmene zloženia rúbaniskových bylín aj pôdnych organizmov. Pri výsadbe nových semenáčikov drevín sa ich korene síce máčajú v suspenzii výtrusov asi piatich húb, ale toto opatrenie nemôže nahradiť stratu diverzity pôdnych húb a je nepochopením správnej ochrany biotopu,“ povedal pre Denník N slovenský vedec.

Na snímke harvestor píli a èistí kmene stromov spadnuté po kalamite pri turistickom chodníku v Tichej doline neïaleko Podbanského vo Vysokých Tatrách 6. júna 2014. FOTO TASR - Oliver Ondráš
Spracovanie dreva po kalamite pri turistickom chodníku v Tichej doline (2014). Foto – TASR

Svetové dedičstvo UNESCO

Pralesové karpatské bučiny v Národnom parku Poloniny a v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat klasifikovali v roku 2007 ako súčasť Svetového dedičstva UNESCO.

Pralesové bučiny sú výnimočné množstvo odumretého dreva, obzvlášť veľkých ležiacich kmeňov. Na ne sú viazané desiatky druhov húb, ktoré osídľujú drevo. Potrebujú kmene aspoň 30 centimetrov hrubé (na menších konároch nerastú) a vhodnú pralesovú mikroklímu – nevyrastú na padnutom kmeni v mestskom parku, ktorý je mimo pralesa.

Preto dnes mnohé drevo osídľujúce huby miznú. Riziko straty diverzity zvyšuje delenie a izolácia bukových lesov. Výnimočná v tomto ohľade je 600-hektárová Národná prírodná rezervácia Stužica na východe krajiny.

Výnimočnosť Stužice nespočíva len v rozlohe a objeme drevnej biomasy, ale aj v napojení na ďalšie pôvodné bukové lesy v Karpatoch a na východe Slovenska.

DSCF1853
Výskum v Stužici, Adamčík v strede. Foto – Soňa Jančovičová
File Name : DSCN0009.JPG File Size : 1.5MB (1573379 bytes) Date Taken : ons 26. nov 2003 16:40:21 Image Size : 2560 x 1920 pixels Resolution : 300 x 300 dpi Bit Depth : 8 bits/channel Protection Attribute : Off Camera ID : N/A Camera : E5000 Quality Mode : FINE Metering Mode : Matrix Exposure Mode : Aperture Priority Speed Light : No Focal Length : 21.4 mm Shutter Speed : 3.2 seconds Aperture : F7.6 Exposure Compensation : -1.0 EV White Balance : Auto Lens : Built-in Flash Sync Mode : N/A Exposure Difference : N/A Flexible Program : N/A Sensitivity : ISO100 Sharpening : Auto Image Type : Color Color Mode : N/A Hue Adjustment : N/A Saturation Control : Normal Tone Compensation : Auto Latitude(GPS) : N/A Longitude(GPS) : N/A Altitude(GPS) : N/A
Ihlohubka je nápadný druh s rozliatymi plodnicami. Foto – Jacob Heilmann-Clausen
koralovec
Korálovec. Foto – Soňa Jančovičová

Kazia huby drevo?

Určitá časť dreva, ktoré spadne, sa postupom času premení na humus. „Rozklad dreva prispel počas tisícov rokov k vzniku pôdy. Odstraňovaním drevnej biomasy sa pôda ochudobňuje,“ vraví botanik.

Keď drevo spadne, osídlia ho určité druhy húb, ale aj hmyz a iné živočíchy. V prípade, že také drevo vyťažíme, hrozí, že stratíme rôznorodosť húb a možno o niektoré druhy prídeme úplne, myslí si Adamčík.

Huby, ktoré rastú na dreve, sa po slovensky volajú „drevokazné“; v angličtine im hovoria „wood-inhabiting“, čiže také, ktoré „osídľujú drevo“. „To je veľký rozdiel vo vnímaní. U nás si myslíme, že huby sa rovnajú hnilobe, akémusi kazu, ale nie je to pravda. Napríklad na koreňovom systéme stromov rastú symbiotické huby. Bez nich by stromy vlastne neprežili. Stromy sa vyvinuli tak, že potrebujú huby, aby získali niektoré minerály alebo vodu.“

strmuľník
Strmuľník je typická klobúkatá huba na dreve jedle. Foto – Soňa Jančovičová
voskoporovcek
Voskopórovček je zástupca trúdnikov. Foto – Soňa Jančovičová

Prastarí obyvatelia planéty

Huby patria k starým obyvateľom planéty. „Evolučne mladšie druhy vznikli pred tromi až šiestimi miliónmi rokov. Ak sa bavíme na úrovni rodu alebo čeľade, ide o 40 až 50 miliónov rokov,“ vraví Adamčík.

Niektoré huby sú jedovaté, aby látkami, ktoré vylučujú, odpudili iné konkurenčné organizmy. „Jedovaté látky neslúžia na to, aby zahnali predátorov. Huby, naopak, často motivujú červíky a hlodavce, aby ich pritiahli. Potrebujú, aby ich niečo zožralo a aby následne prešli cez tráviaci trakt. Takto sa niektoré huby, napríklad hľuzovky, rozmnožujú.“

Huby sa šíria hlavne výtrusmi, ktoré sa dostanú do ovzdušia. Keď je bezvetrie, schopnosť húb rozšíriť sa je do dvoch kilometrov. Nie je to tak, že by dokázali prekonať veľké územia. „Pracoval som v Spojených štátoch. Na západnom a východnom pobreží majú celkom iné huby. Prérie a kontinentálna klíma v strede krajiny sú bariérou pre šírenie húb,“ vraví Adamčík.

SLAVOMÍR ADAMČÍK je vedúcim Oddelenia nižších rastlín Botanického ústavu SAV. Študuje fylogenézu, evolúciu, systematiku, ohrozenie a areál rozšírenia bazídiových húb. Venuje sa aj výskumu ohrozených druhov osídľujúcich odumreté drevo v pralesových lesoch Európy.

Životné prostredie

Teraz najčítanejšie