Denník N

Postava dňa Euro 2016: Aron Gunnarsson

Foto: TASR
Foto: TASR

Len málo ľudí očakávalo, že by Island mohol v osemfinále vyradiť Anglicko. Nakoniec sa mu to podarilo – pod vedením generála stredu poľa, pracovitého Arona Gunnarssona.

Mužstvo z približne 330-tisícovej krajiny v štyroch dueloch na Eure ešte neprehralo a z turnaja vyradilo Anglicko, jedného z favoritov turnaja. Island nikdy nehral atraktívny futbal, no aj tak si získal fanúšikov po celom svete. Ich hru sa vždy oplatí sledovať – Islanďania sa prezentujú húževnatosťou, bojovnosťou, obetavosťou v osobných súbojoch. V každom jednom zápase posunú svoje limity o niečo vyššie.

Pred duelom rozprávali, že ešte neukázali maximum. To sa však proti Anglicku zmenilo: Island odohral svoj zatiaľ najlepší zápas na šampionáte. Vzadu bol nesmierne istý a vpredu zdravo sebavedomý. Zverenci trénerského dua Lars Lagerbäck a Heimir Hallgrímsson bojovali proti bezzubému súperovi, no to ich životný výkon určite nedehonestuje.

V štvrtej minúte pritom po premenenej jedenástke Waynea Rooneyho prehrávali 0:1 a vyzeralo to tak, že na postup už nemôžu ani len pomyslieť. Potom však prišiel moment kapitána Arona Gunnarssona: v blízkosti anglickej šestnástky jeho spoluhráči vybojovali aut a pred bránu Joea Harta sa presunulo viacero vysokých Islanďanov.

Aj keď tréner Anglicka Roy Hodgson na tlačových konferenciách rozprával o tom, ako hráčov na Gunnarssonove dlhé auty detailne pripravoval, v tom momente to tak rozhodne nevyzeralo: loptu za seba predĺžil v hlavičkovom súboji s Rooneym stopér Kari Arnason a jeho defenzívny partner Ragnar Sigurdsson ľahko unikol Kyleovi Walkerovi a vyrovnal. O dvanásť minút neskôr dal Kolbeinn Sigthorsson prekvapujúco druhý gól.

Gunnarsson od začiatku až do konca z pozície kapitána a stredného záložníka burcoval mužstvo okolo seba, aby udržalo tesný jednogólový náskok zo začiatku duelu. Vyhrával dôležité osobné súboje, ochotne pomáhal obrancom pri defenzívnej činnosti a v prípade možnosti sa vydával aj do sporadických rýchlych protiútokov. V 84.minúte, keď už sa od neho očakávalo, že zostane len na vlastnej polovici, urobil dlhý šprint do voľného priestoru v anglickej defenzíve, potiahol loptu až do šestnástky, tam sa pohral s Jackom Wilshereom, no gól na 3:1 nedal. Veľmi by si ho zaslúžil, no nebol jedinou vyčnievajúcou individualitou Islandu – dnes bolo vynikajúce opäť celé mužstvo.

S rovnakým herným prejavom ho poznajú aj v Anglicku, kde strávil prakticky celú profesionálnu kariéru. V rokoch 2008 až 2011 hral za Coventry a neskôr prestúpil do Cardiffu. Obľúbili si ho nielen kvôli energickému prejavu na ihrisku, ale aj dlhým vhadzovaniam v štýle Roryho Delapa, klubovej ikony Stoke City. Pritom veľa nechýbalo k tomu, aby sa nikdy profesionálnym futbalistom nestal: v mladosti sa pravidelne venoval aj hádzanej a v pätnástich dokonca absolvoval aj tri  zápasy v islandskej súťaži.

Bez neho sa Islandu hrá len veľmi ťažko, chýbal aj v neúspešnej baráži o postup na MS 2014 proti Chorvátsku. Švédsky tréner Islandu Lars Lagerbäck o ňom povedal: „Aron hrá naozaj veľmi dobre a prináša do tímu rovnováhu. Na to, aby ste si zvykli na jeho úlohy na ihrisku, by ste museli odohrať naozaj veľa zápasov. Prezentuje sa tímovo a číta situácie na ihrisku. Určite to nie je tá najľahšia rola v tíme.“

Euro 2020

Teraz najčítanejšie