Denník N

Glváč uzavrel štyri dni pred voľbami tajnú zmluvu za 27 miliónov

Súčasný podpredseda parlamentu sa rozhodol pre nevyskúšaný experiment, pri ktorom sa na československé vozidlá zo studenej vojny nainštalujú moderné doplnky. Foto N - Tomáš Benedikovič
Súčasný podpredseda parlamentu sa rozhodol pre nevyskúšaný experiment, pri ktorom sa na československé vozidlá zo studenej vojny nainštalujú moderné doplnky. Foto N – Tomáš Benedikovič

Exminister obrany dal modernizovať staré transportéry BVP, každý z nich bude stáť 1,5 milióna eur. Česko takýto projekt odmietlo.

Krátko pred parlamentnými voľbami mali na ministerstve obrany plné ruky práce. Zatiaľ čo politici obchádzali televízne debaty a mali posledné stretnutia s voličmi, úradníci ministra Martina Glváča (Smer) dokončovali veľký zbrojný kontrakt.

Presne štyri dni pred voľbami uzavrelo Glváčovo ministerstvo zákazku na prestavbu osemnástich starých transportérov BVP. Jej hodnota: 27 miliónov eur.

O podpise nevyšla žiadna tlačová správa, Glváč o nej nikde verejne nerozprával. Informácie zverejnilo ministerstvo obrany až po viac než troch mesiacoch, keď sa o zákazke dozvedel Denník N.

„Modernizácia bojových vozidiel zvýši operačné spôsobilosti našich jednotiek. Zmluva bola uzatvorená 1. marca 2016 v režime utajenia,“ potvrdila hovorkyňa ministerstva Danka Capáková.

bvp
Na transportéry BVP (bojové vozidlo pechoty) nostalgicky spomínajú tisíce mužov, ktorí absolvovali vojenskú službu. Exminister Glváč usúdil, že by bolo dobré ich modernizovať. Foto – MO SR

Celý obchod zostal utajený, hoci išlo o tretiu najväčšiu vojenskú zákazku druhej Ficovej vlády: drahší bol už len nákup vrtuľníkov Black Hawk (235 miliónov eur) a dopravných lietadiel Spartan (100 miliónov eur).

Glváč, ktorý sa po voľbách stal podpredsedom parlamentu a šéfom poslaneckého klubu Smeru, sa k nemu vyjadril až dnes.

V stanovisku uviedol, že prestavbu transportérov žiadali samotní vojaci. „Požiadavka na uvedenú vojenskú techniku vychádzala priamo z ozbrojených síl a súvisí so splnením cieľov voči NATO,“ uviedol Glváč v písomnom stanovisku.

Mnohomiliónová zákazka pomôže jednak štátnemu podniku DMD Holding, ktorý by mal prestavbu zastrešiť, ale aj vplyvnému českému zbrojárovi Jaroslavovi Strnadovi, ktorého firmy sa budú na nej podieľať.

Česi radšej kúpia nové

Projekt vyzerá zo svojej podstaty veľmi kontroverzne. Glváč a spol. sa rozhodli bez diskusií s nezávislými odborníkmi alebo opozíciou ísť do nevyskúšaného experimentu.

Modernizácia bude spočívať v tom, že sa z armádnej výzbroje odoberie osemnásť transportérov BVP s priemerným vekom 26 rokov, ktoré sa svojho času vyrábali na strednom Považí. Vozidlá zavrú do opravárenských hál, kde na ne nainštalujú niekoľko moderných doplnkov.

Čo všetko sa na transportéry dokúpi a od akých firiem, však zostáva tajné – ministerstvo tvrdí, že tieto informácie podľa zákona nemôže zverejniť. „Zmluva podlieha zákonu o utajovaných skutočnostiach,“ opakuje hovorkyňa Capáková.

Má však vôbec zmysel investovať milióny eur do vozidiel, ktoré sa vyvinuli hlboko v časoch studenej vojny?

Napríklad v susednom Česku, ktorého armáda tiež zdedila transportéry BVP, o ničom takom neuvažujú. Namiesto toho sa rozhodli radšej investovať do nových strojov.

„Česká armáda momentálne neuvažuje o modernizácii či prestavbe súčasných vozidiel BVP. Plánujeme nákup nového typu,“ potvrdil Denníku N Jan Šulc z českého generálneho štábu.

Do výroby by Excalibur zrejme zapojil opravárenský podnik Trenčíne, kde sa v súčasnosti robí primárne servis Bojových vozidiel pechoty. Foto N - Tomáš Benedikovič
Modernizácia bude čiastočne prebiehať v halách Vojenského opravárenského podniku Trenčín, ktorý oficiálne patrí štátu, Ficova druhá vláda ho však prenajala českému zbrojárovi Strnadovi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Glváč na otázky o zmysluplnosti celého projektu odpovedá len všeobecne. Argumentuje tým, že slovenská armáda sa zaviazala do konca roku 2017 postaviť modernú obrnenú jednotku. Rýchla prestavba starých transportérov vraj predstavovala jediné možné riešenie.

„Tento program bol jediným východiskom pre deklarovanie špecifických spôsobilostí v rámci cieľa pre mechanizovanú brigádu,“ tvrdí exminister.

Nepomer cena – výkon

Asi najspornejšou na celej veci je otázka peňazí. Za jedno modernizované vozidlo plánuje slovenské ministerstvo zaplatiť v priemere 1,5 milióna eur.

Nové kolesové vozidlo pritom stojí dnes dva až 2,5 milióna eur, nové pásové vozidlo zhruba štyri milióny. Ich bojové schopnosti sú neporovnateľne väčšie než schopnosti starých BVP.

„Aby bol tento projekt efektívny, musel by starý transportér po prestavbe dosiahnuť aspoň 65 percent bojovej hodnoty moderných strojov. Veľmi pochybujem, že niečo takéto je vôbec technicky možné,“ hovorí vojenský publicista Vladimír Bednár.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Medzi štandardne používané moderné transportéry patrí napríklad švédsky CV-90. V porovnaní so slovenskými BVP môže niesť silnejší kanón (40 mm vs. 30 mm), uvezie viac vojakov (osem vs. šesť) a je vybavený modernou elektronikou. Foto – Wikipedia

BVP majú totiž niekoľko nedostatkov, ktoré súvisia s ich samotnou konštrukciou. Medzi ne patrí napríklad slabo chránený podvozok, preto majú len minimálnu odolnosť proti mínam.

Ďalším problémom je palivová nádrž, ktorá je umiestnená zvonku na zadných dverách, čo ju robí veľmi zraniteľnou i voči bežným strelným zbraniam.

Ako tieto nedostatky ministerstvo vyrieši, je záhada – ani na tieto otázky nechcelo z dôvodu utajenia zmluvy odpovedať.

„Obávam sa, že vozidlá BVP ani po modernizácii nemajú šancu priblížiť sa odolnosti, ktorú dosahujú novodobé transportéry,“ hovorí Bednár.

Podľa internej analýzy ozbrojených síl je až 70 percent pozemnej techniky za hranicou životnosti. Foto - TASR
Už počas studenej vojny bolo dobre známe, že vozidlá BVP majú slabo chránenú nádrž, a preto sú veľmi zraniteľné. Foto – TASR

Ďalšou vecou je otázka životnosti. Glváčom objednaný upgrade má podľa ministerstva predĺžiť životnosť starých transportérov minimálne o 15 rokov. Pokiaľ by však nakúpilo nové vozidlá, ich životnosť by bola tridsať rokov a viac.

„Ak zoberieme do úvahy životnosť, tak pomer medzi tým, čo zaplatíme, a tým, čo získame, pre nás vyznieva ešte nevýhodnejšie,“ dodáva Bednár.

Vojaci chceli kolesové vozidlá

Vedenie slovenskej armády malo pritom úplne iné priority, než bola modernizácia starých pásových transportérov. To pred časom priznal aj Glváč.

Ešte v januári 2015 novinárom tvrdil, že slovenskí generáli požadujú v prvom rade nákup moderných kolesových transportérov.

„Modernizáciu BVP vnímame skôr ako dlhodobý projekt. Podľa vojakov má byť prioritou akvizícia kolesových vozidiel,“ povedal vtedy Glváč.

Na kolesové je totiž možné inštalovať rovnakú výzbroj a prepravovať v nich rovnaký počet vojakov ako pri pásových. Ich výhodou však je, že sú flexibilnejšie.

Nákup transportérov Pandur sa stal jedným z najväčších korupčných škandálov v českej armáde. Snahy riešiť ich na Slovensku zatiaľ opozícii nevychádzajú. Foto - AČR
Česká armáda má vo výzbroji 199 kolesových transportérov Pandur, ktoré preslávila korupčná aféra, do ktorej sa zaplietol premiérov kamarát Miroslav Výboh. Slovensku takéto vozidla chýbajú. Foto – AČR

Pásové BVP sú oveľa náročnejšie na prevádzku, spotrebu i na dlhšie presuny – armáda ich musí prepravovať buď vlakmi, alebo kamiónmi.

„V ozbrojených silách majú svoje miesto oba typy vozidiel. V mierových časoch sú však viac žiadané kolesové transportéry, ktoré dnes slovenskej armáde chýbajú,“ poznamenáva bývalý náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík.

Glváč ešte vlani v júli sľuboval nákup poľských kolesových transportérov Rosomak, ten však napokon odložili.

Namiesto toho dal v novembri 2015 v tichosti schváliť prestavbu osemnástich pásových BVP a krátko pred voľbami jeho ministerstvo podpísalo i samotnú zmluvu.

„Musím zdôrazniť, že vybrané technické riešenie v danom čase podporili ako najlepšie a zároveň ekonomicky najvýhodnejšie čelní predstavitelia slovenských ozbrojených síl,“ hovorí Glváč.

Denník N sa na zákazku spýtal aj súčasného ministra Petra Gajdoša (nominant SNS), ktorý bol v tom čase zástupcom náčelníka generálneho štábu. Odmietol sa však vyjadriť.

Jeho hovorkyňa uviedla len toľko, že súčasný minister vraj nemá s projektom nič spoločné. „Minister Peter Gajdoš o zákazke nerozhodoval a nemal vplyv na to, v akom režime bola uzatvorená,“ podotýka hovorkyňa.

Kto na tom zarobí

Celú prestavbu má oficiálne zastrešiť jedna z divízií vojenského podniku DMD Holding z Dubnice nad Váhom, ktorý je vlastnený štátom.

„Ide o akciovú spoločnosť, ktorá patrí pod rezort obrany. V tejto súvislosti teda možno hovoriť aj o podpore domáceho zbrojárskeho priemyslu a o podpore zamestnanosti,“ poznamenáva Capáková.

Štátny podnik však bude len takzvaným integrátorom, ktorý si na čiastkové práce bude najímať ďalšie firmy. Hlavným subdodávateľom má byť konzorcium MSM Group, ktoré ovláda vplyvný český zbrojár Jaroslav Strnad.

Jaroslav Strnad (vľavo) je vplyvný český zbrojár, ktorý okrem Tatry ovláda aj spoločnosť Excalibur Army. Od Ficovej vlády si v uplynulých rokoch prenajal opravárenské podniky Nováky a Trenčín. Foto N – Tomáš Benedikovič
Jaroslav Strnad (vpravo) vlastní alebo spoluvlastní niekoľko väčších firiem vrátane automobilky Tatra. Od Ficovej vlády si v uplynulých rokoch prenajal štátne opravárenské podniky Nováky a Trenčín. Foto N – Tomáš Benedikovič

Práve on pred tromi rokmi ako vôbec prvý predstavil myšlienku, že by sa staré transportéry BVP dali prestavať do modernej verzie. Jej vývoj robil v tesnej spolupráci so slovenskou armádou a bolo jasné, že Strnadove firmy budú na projekte spolupracovať, aj keď ministerstvo podpíše oficiálnu objednávku.

„Naša spoločnosť, ako jediný certifikovaný slovenský subjekt bola oslovená s cieľom spolupracovať pri modernizácii vozidiel BVP,“ potvrdila marketingová riaditeľka firmy Dana Fúziková.

Strnadova skupina má pre armádu zabezpečiť inštalovanie moderných komponentov na transportéry a následne robiť ich servis.

„V celom projekte máme postavenie menšieho subdodávateľa. Všetky práce v rámci nášho príspevku sa budú riešiť na Slovensku,“ hovorí Fúziková.

Modernizáciu BVPčiek pripravila spoločnosť Exalibur Army Jaroslava Strnada. Spolupracujú na nej ďalšie podniky vrátane štátneho VOP Trenčín. Foto – Excalibur Army
Strnad v roku 2013 predstavil projekt modernizovaného transportéra BVP, ktorý dostal označenie Šakal. Podľa neoficiálnych informácií však toto vozidlo malo pri testoch niektoré nedostatky, preto Glváčom objednaná modernizácia bude vyzerať inak. Foto – Excalibur Army

Strnad bude armádne vozidlá modernizovať v priestoroch Vojenského opravárenského podniku Trenčín. Ten oficiálne patrí štátu, druhá Ficova vláda ho však na dvadsať rokov prenajala Strnadovi.

Strnadove firmy na Slovensku zamestnávajú okolo 1100 ľudí, čo z neho robí najdôležitejšiu postavu slovenského zbrojárstva.

S druhou Ficovou vládou si rozumel aj v ďalších obchodoch. Strnad má napríklad majetkový podiel v českej automobilke Tatra, od ktorej minister vnútra Robert Kaliňák kúpil 166 hasičských áut za dvadsať miliónov eur, ktoré pred voľbami za veľkej publicity odovzdával v obciach po celom Slovensku.

Nákupom nových tatroviek sa Kaliňák zavďačil hasičom. Foto - TASR
Hasičské autá, ktoré pred voľbami rozdával Kaliňák, dodala Strnadom spoluvlastnená automobilka Tatra. Týždenník Trend upozornil na to, že Kaliňákovo ministerstvo ju v tendri zvýhodnilo pred inými výrobcami. Foto – TASR

Ďalšou firmou, ktorá na celom projekte zarobí, je podľa informácií Denníka N spoločnosť EVPÚ z Novej Dubnice. Tá je výrobcom moderných zbraňových veží, ktorými majú byť transportéry vybavené.

EVPÚ so zhruba 300 zamestnancami patrí medzi niekoľko slovenských zbrojných firiem, ktoré vyvíjajú vlastné špičkové výrobky.

Ich veže vojaci vychvaľujú, pretože im umožňujú ovládať kanón či guľomet i na diaľku len pomocou tabletu a joysticku. Vojak teda nemusí fyzicky sedieť priamo vo veži, ako je to v starých transportéroch, kde je oveľa zraniteľnejší.

Výstava obrannej techniky IDEB na výstavisku Incheba v Bratislave.
Modernizované transportéry BVP majú byť podľa informácií Denníka N vybavené zbraňovou vežou Turra 30 od firmy EVPÚ. Foto N – Vladimír Šimíček

„Pokiaľ budú vozidlá vybavené týmito vežami, je to veľmi dobrá správa,“ hovorí bývalý náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík.

Firma EVPÚ je zároveň známa tým, že ju majú dlhodobo v obľube ľudia blízki Smeru. Ešte za prvej Ficovej vlády dodala svoje veže na ľahké obrnené vozidlá Iveco, ktoré v tom čase kupovalo české a slovenské ministerstvo obrany.

Na dohadovaní kontraktu sa podieľal kamarát Roberta Fica, zbrojár Miroslav Výboh.

iveco evpu lov01
Veže od firmy EVPÚ sú aj na jedenástich českých obrnených vozidlách Iveco, ktoré tamojšia armáda nakúpila v roku 2009. S obchodom pomáhal Ficov kamarát Výboh. Foto – AČR

Za druhej Ficovej vlády sa s vežami firmy EVPÚ počítalo pri už spomínanej zákazke na poľské kolesové transportéry Rosomak, ktorú nakoniec ministerstvo odložilo.

Oficiálne pritom nie je známe, kto firmu EVPÚ vlastní – v obchodnom registri je zapísaná len cez takzvané akcie na meno. Keď sa Denník N pred časom spýtal jej manažérov na vlastnícku štruktúru, odmietli sa vyjadriť.

Novým sa aj tak nevyhneme

Napriek všetkému z pohľadu samotnej armády bude mať celý projekt aspoň menší prínos. Slovenské pozemné sily sú totiž zúfalo zastarané a akákoľvek modernizácia, hoci len čiastková, je vojakmi vítaná.

Za posledných dvadsaťpäť rokov totiž do armády pribudlo len minimum obrnených áut – konkrétne išlo len o desať ľahkých obrnených vozidiel Iveco a niekoľko kusov špeciálne zodolnených vozidiel MRAP, ktoré Slovákom darovali Američania.

„Keď už ministerstvo obrany nedokázalo vojakom kúpiť nové vozidlá, aj modernizácia starých znamená istý krok dopredu,“ poznamenáva analytik Jaroslav Naď z think tanku SSPI.

mrap
Jedným z mála prírastkov do slovenskej armády sú vozidlá kategórie MRAP, ktoré vyradila americká armáda a Slovensku ich zadarmo venovala. Foto – MOSR

Isté však je, že Slovensko sa ani po prestavbe starých BVP nevyhne nákupu nových strojov. Osemnásť modernizovaných BVP má podľa informácií Denníka N slúžiť primárne na prieskumné účely – v žiadnom prípade nebudú tvoriť kostru pozemných síl.

Generálny štáb i ministerstvo obrany už avizovali, že v dohľadnom čase plánujú rozbehnúť nákup nových kolesových vozidiel. Tie budú Slovensko stáť ďalšie desiatky miliónov eur.

„Prezbrojenie chceme začať ľahkými štvorkolesovými i ťažkými osemkolesovými vozidlami,“ povedal pred mesiacom náčelník generálneho štábu Milan Maxim.

Aj o túto zákazku má záujem český zbrojár Strnad. Ministerstvu obrany už ponúkol, že by na Slovensku mohol v licencii vyrábať rakúske kolesové transportéry Pandur.

Celé stanovisko Martina Glváča

Denník N poslal súčasnému podpredsedovi parlamentu prostredníctvom e-mailu tri otázky k zákazke na modernizáciu transportérov.

1. Prečo bola táto zmluva podpísaná štyri dni pred voľbami bez akýchkoľvek diskusií s externými odborníkmi či s opozíciou a ministerstvo o nej nikde neinformovalo?

2. Zákazka dosahuje výšku 27 miliónov, čo znamená, že modernizácia jedného pásového BVP vyjde na 1,5 milióna eur. Nové (kolesové) vozidlo naproti tomu stojí cca 2 milióny, pričom má podstatne lepšie parametre i životnosť než staré BVP. V čom má byť tento projekt výhodný pre armádu?

3. Ešte v januári 2015 ste hovorili, že modernizácia pásových BVP nemá prioritu – prioritou má byť nákup kolesových vozidiel. Čo sa za rok zmenilo, že modernizácia BVP dostala prioritu?

Odpoveď Martina Glváča:

Samozrejme, že tento projekt bol odkonzultovaný s odborníkmi z Ozbrojených síl SR, bez ich návrhu a požiadavky by nemohol byť realizovaný. Som presvedčený, že práve vojenskí odborníci najlepšie poznajú svoje potreby.

Vítané sú aj rady expertov, ktorí sa venujú bezpečnostnej oblasti, no musíte vziať na vedomie aj skutočnosť o ich väzbách a pozadí, aby ste nepodľahli záujmom zbrojárskej lobby.

Modernizačný program BVP, na ktorý poukazujete, bol predmetom rozhodovacích procesov príslušných orgánov ministerstva obrany v rokoch 2015 – 2016. Požiadavka na uvedenú vojenskú techniku vychádzala priamo z Ozbrojených síl a súvisí so splnením aliančných cieľov síl, ktorých plnenie Slovenská republika deklarovala v termíne do 31.12.2017. Program bol súčasne jediným východiskom pre deklarovanie špecifických spôsobilostí v rámci cieľa síl 2013 pre mechanizovanú brigádu.

Súčasne musím zdôrazniť, že vybrané technické riešenie v danom čase podporili ako najlepšie a zároveň ekonomicky najvýhodnejšie čelní predstavitelia Ozbrojených síl SR. Uvedený projekt bude realizovaný Konštruktou Defence a. s. (dcérska spoločnosť štátneho DMD Holdingu – pozn. red.) a je zároveň podporou domáceho zbrojárskeho priemyslu.

Realizácia projektu nie je v rozpore s realizáciou kolesovej techniky, presne tak, ako to požadovali vojenské autority. 

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

Teraz najčítanejšie