Soňa Mäkká
Pohľad na nekonečné lány polí pozná z ciest po Slovensku zrejme každý, kto cestuje. V posledných rokoch rozľahlé polia začali „rozbíjať“ zelené biopásy. Toto vylepšenie pomáha vtákom, ktoré doteraz na poliach veľkých producentov nedokázali prežiť, no v biopáse nachádzajú potravu a možnosť hniezdiť. Týka sa to aj veľmi ohrozených druhov.
Patria k nim kedysi bežné poľné druhy ako jarabice, hrdličky či prepelice. Z početnej populácie jarabíc zmizlo vyše 99 percent, v biopásoch sa však teraz už ukazujú aj s mláďatami.
Výsledky trojročného monitoringu biopásov zverejnili ornitológovia zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.
Od roku 2023 sú biopásy súčasťou dobrovoľnej dotačnej ekoschémy a je o ňu veľký záujem. „Je v nej zapojených viac než 9-tisíc farmárov zo 17-tisíc žiadateľov o dotácie, pričom sú v nej predovšetkým veľkí farmári. Rozloha pokrytej pôdy bola minulý rok už 85 percent a opäť narástla. Takáto široká implementácia je bezprecedentná aj v rámci Európskej únie,“ hovorí ornitologička a agroekologička Adriana Cíbik Hološková.
V rozhovore sa dočítate:
- kto sa môže do ekoschémy zapojiť;
- čo na biopásy hovoria poľnohospodári a potravinári;
- čo ukázal monitoring vtáčích druhov;
- že pokračovanie tejto schémy od roku 2028 je ohrozené.
Čo je to biopás?
Sú to 12 metrov široké pásy s trávno-ďatelinovou, bylinnou alebo úhorovou rastlinnou zmesou. Desať percent neproduktívnych plôch, teda biopásov či úhorov, musí pokrývať zmes pre opeľovače. V klasickom biopáse musia byť minimálne dva druhy rastlín.
Oproti zahraničiu to vyzerá ako málo ambiciózne, v Nemecku sú zmesi, ktoré majú 40 až 50 druhov rastlín. V minulom období spoločnej poľnohospodárskej politiky (je platená z rozpočtu EÚ, podporuje poľnohospodárov v záujme zlepšenia poľnohospodárskej produktivity – pozn. red.) boli biopásy súčasťou agroenvironmentálneho opatrenia s predpísanou zmesou, ktorá však bola veľmi drahá a farmárom sa to neoplatilo, preto teraz bola snaha urobiť to čo najjednoduchšie.
Okrem toho ich farmári mohli osievať postupne, aby nemali na začiatku vysoké náklady. Prvý rok museli osiať tretinu, ďalšie dve tretiny mohli nechať úhorom. Ukázalo sa, že na miestach, ktoré sa nechali na úhor, narástli naše pôvodné rastliny, bola tam semenná banka v pôde alebo semiačka privial vietor. Tieto časti sa tak po zmene legislatívy mohli ďalej ponechať. Na každej farme sú tak biopásy iné: rastie na nich slez, lucerna, ďatelina s trávami, divé maky, margarétky, vičenec a množstvo iných rastlín.
Kto sa môže do ekoschémy zapojiť?
Akýkoľvek farmár bez ohľadu na to, či má ornú pôdu, vinohrad, sad alebo trvalé trávne porasty. Na ornej pôde je jedna z podmienok, že pole nesmie byť väčšie ako 50 hektárov. Ak je väčšie, rozdelí ho práve spomínaným biopásom.
Môžu sa zapojiť aj farmári s menšou rozlohou lánov?
Áno, ak je to farma, ktorá nemá také rozsiahle polia a splní ostatné požiadavky, napríklad zapracovanie organickej hmoty do pôdy.
Ešte stále má Slovensko najväčšie lány v Európskej únii? Výnimkou neboli ani stohektárové.
To je dobrá otázka na skúmanie, ja na tom momentálne pracujem. Tým, že sa zapojili takmer všetky veľké farmy, ktoré majú veľké polia
