Daniel Jablonski
Autor je zoológ, pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
Keď sa mal americký prezident Donald Trump koncom októbra 2025 stretnúť s čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom, hovorilo sa, že porazeným zo schôdzky môže vyjsť Taiwan. Hoci sa jej Taiwan priamo nezúčastnil, vzhľadom na povahu rokovania a colné či surovinové dohody medzi Čínou a USA komentátori tvrdili, že Trump môže „vymeniť“ Taiwan za čínsko-americký ekonomický pragmatizmus.
Prezidenti sa stretli, schôdzka bola „amazing“ a o Taiwane sa údajne nehovorilo. Nemuselo. Taiwan aj tak vždy bude hrať zásadnú rolu niekde uprostred. Medzitým však čínsky minister obrany povedal tomu americkému, že znovuzjednotenie oboch strán Tchajwanského prielivu je „nezastaviteľným historickým trendom“. Nie je však história ako história.
Prechodové zóny
Sú mi blízke „prechodové zóny“ – miesta, kde sa stretávajú a prelínajú politické hranice a kde sa ľudia neraz identifikujú skôr s komunitou, ku ktorej majú jazykovo či etnicky blízko, než so štátom či s občianstvom.
Svoju vlastnú identitu v rámci politických hraníc sám nepovažujem za zásadnú. História sveta aj nášho druhu je pestrá a formovala ju predovšetkým geografia a miešanie.
Možno je to aj tým, že som sa narodil a vyrastal v pohraničných oblastiach, kde som vnímal, ako sa dejiny a súčasnosť odvíjali v prostredí spolunažívania rôznych etnických a náboženských skupín. Žili – alebo dodnes žijú – spolu i vedľa seba a vzájomne sa ovplyvňujú.
Svet nie je čierno-biely; najviac sa učíme zo syntézy pohľadov postavených na faktoch, osobnej skúsenosti a rešpektujúcej diskusii. Na to sa však často zabúda.
Dnes sa „prechodovými zónami“ zaoberám profesionálne a za zoologickým výskumom cestujem do podobne „miešaných“ oblastí: na územia medzi Albáncov, Drúzov, Kurdov alebo Paštúnov.
Ani jedni nemajú len jeden štát, jedno centrum záujmu, ale sú rozdelení do viacerých krajín a mnohí z nich hovoria viac než dvoma úplne odlišnými jazykmi. Ich mysle dokážu „prepínať“ a zároveň vnímať nuansy rôznych strán. Je veľký rozdiel medzi zdanlivo homogénnymi Kurdmi z Iraku a Turecka a naopak, aj napriek známym zemepisným, jazykovým a kultúrnym rozdielom si paštúnski muži v Afganistane berú za ženy perzsky hovoriace Tadžičky. Drúzov nemožno charakterizovať ani podľa hraníc, ani podľa jediného náboženstva, pretože ich viera je rozmanitou zmesou od islamu po hinduizmus a ich komunity sú roztrúsené naprieč horami Izraela, Libanonu a Sýrie.
Živý svet politické hranice nepozná
Príroda funguje veľmi podobne. Tak ako sa národy, etniká a kultúry pozdĺž hraníc prelínajú, aj v prírode existujú kontaktné zóny, kde sa príbuzné druhy stretávajú a prekrývajú svoje areály. Prírodné aj kultúrne systémy majú svoje centrá a okraje – a práve tie okraje, miesta miešania, často fungujú ako akcelerátory zmien.
