Denník N

Porta 2016: Torta, karpálne dutiny a možno aj duchovia

Foto – autor
Foto – autor

Nie je podstatné, kto na finále 50. ročníka festivalu trampskej hudby, country a folku chýbal. Aj tak by sa tam nevmestili všetci.

Lesné divadlo v Řevniciach neďaleko Prahy je milý, útulný areál pre dve až tri tisícky divákov. Na finále 50. ročníka Porty bol plný. Na pódiu sa za ten dlhý čas vystriedalo toľko osobností, že usporiadatelia nemali šancu zavolať všetkých, ktorí by sa mali na výročí ukázať.

bluegrass_comeback_Ostrava
Bluegrass Comeback.

Jubilejný ročník bol atmosférou trochu magický. Pri niektorých náhodách človek prestáva veriť v racio. Nosič dažďa je prívlastok, s ktorým sa desaťročia bojuje pesničkár Pavel Lohonka Žalman. Na tejto Porte oslavoval sedemdesiatku. Keď sa dvadsať minút pred jeho vystúpením spustil lejak, nik sa tomu už ani nečudoval. Keď však 10 minút potom, čo opustil pódium prestalo pršať je jasné, že Žalman svoj boj definitívne prehral. Mýtus o tom, že je nosičom dažďa, sa pre mnohých potvrdil.

A potom prišla Milada. Juhočeská folková kapela Epydemye získala prednedávnom českú cenu Anděl za CD Kotlina o nedávnej histórii, zločinoch fašizmu, komunizmu. Jeho ústrednú pieseň Milada venovanú komunistami popravenej Milade Horákovej sa rozhodla natočiť Česká televízia, ktorá robila záznam finálového koncertu.

Pri prvých tónoch Milady však vypadla elektrika. Epydemye odohrala pár minút bez aparatúry medzi divákmi. Koncert pokračoval. Keďže ČT nemala Miladu na zázname, zahrala ju skupina znova. Nedohrala. Opäť vypadla elektrina. Podaril sa až na tretí pokus. „Začali sme mať zimomriavky,“ povedali po koncerte členovia kapely. O deň neskôr bolo výročie Horákovej popravy. No, neverte na duchov.

Epydemye1
Skupina Epydemyje.

Porta vznikla v roku 1967 v Ústí nad Labem ako festival trampskej a westernovej hudby. Po rokoch vandrovania po celých Čechách a pravidelného perzekuovania komunistickými orgánmi zakotvila v roku 1981 v Plzni, kde sa z nej stal v tých časoch bezkonkurenčne najväčší festival.

Mnohí ho považovali za svoju dovolenkovú destináciu. Desaťtisíce divákov z celých Čiech a ďalšie tisíce Slovákov sa prvý júlový víkend sťahovali na štyri dni do Plzne. Nie len za hudbou, ale aj za atmosférou, ľudskosťou, toleranciou. Aj za myšlienkami, ktoré za čias vrcholiaceho komunistického režimu, slovami Wabiho Daňka, sa báli povedať „nahlas doma na hajzli“.

Po páde komunizmu Porta postupne strácala svoje postavenie medzi množstvom festivalov, hrozil jej krach. V roku 2008 založila skupina nadšencov na jej záchranu OZ Porta. Národné finále Porty sa sťahuje sa do Řevnic, kde pôsobí dodnes, medzinárodná časť sa koná v Ústí nad Labem.

historia na paneloch V Čechách aj na Slovensku by sa dalo určite vymenovať množstvo festivalov podobných Porte. Žiadny však nemá za sebou takú minulosť ani taký vplyv na rozvoj žánrov, dnes už trochu archaicky označovaných ako country, trampská a folková hudba.

To podstatné, čo Porta dala týmto žánrom, je štruktúra predkôl, na ktorých sa desaťročia snažia stovky kapiel každoročne kvalifikovať na národné finále. Iba tento rok súťažilo v 16 predkolách 240 kapiel. Ak to vynásobíte päťdesiatimi pochopíte prečo má Porta dominantné postavenie medzi všetkými festivalmi. Víťazi súťaže dostávajú Portu – drevenú plastiku, o ktorej snáď dnes nikto nevie, čo predstavuje.

kamelot
Roman Horký a Kamelot.

Päťdesiat rokov je doba troch portových generácií. Na tú najstaršiu, zakladateľskú, sa väčšinou už len spomína. Generácia dnešných šesťdesiatnikov a sedemdesiatnikov, čo zažila najväčšie Porty sa sa okrem muziky bavila o diétach, ktoré čo najmenej zaťažujú pečeň, alebo riešila či je operácia karpálnych tunelov na rukách zničených desaťročiami hrania na gitarách lepšia ako klasická liečba. A tí najmladší, víťazi tohtoročnej interpretačnej Porty Rendez-fou kočíkovali ďalšiu generáciu.

Rendez-fou2_PORTA za rok 2016
Víťazi interpretačnej Porty Rendez-fou.

Časy tridsaťtisícových megaport sú už dávnou minulosťou. Dnes je to festival príjemnej muziky pre všetky generácie. Nič sa nedá znásilniť. Hudba si musí nájsť cestu sama. Řevnická Porta bola akurát.

na sedenie kazde miestecko

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra

Teraz najčítanejšie