Monika Pascoe Mikyšková
V jeho obrazoch sa prepletajú dramatická obloha, navreté žily, lacný gýč a sny o bohatstve, ktoré prichádzajú počas popoludňajšieho šlofíka. Michal Šumichrast odľahčene a s humorom spracúva spoločenské javy, ktoré vníma ako problematické. Skúma hranice hypermaskulínnych fantázií aj vlastnej irónie. Odhaľuje pritom zvláštny svet, kde sa na pozadí memečiek a „kolotočiarstva“ odohráva príbeh obyčajného muža túžiaceho po niečom viac.
V rozhovore hovorí o tom:
- prečo sa zaujíma práve o témy hypermaskulinity, moci a militarizmu;
- čím ho inšpirovala kniha Slovenský sen o milionároch;
- ako dnes spoločnosť pracuje s predstavami „skutočného muža“;
- o čom sa rozpráva so svojimi študentmi.
Aktuálne vystavujete svoje práce na výstave Dym a zrkadlá v Galérii mesta Bratislavy. Váš výtvarný prejav je veľmi ľahko rozpoznateľný vďaka airbrushovej technike a estetike plagátov z 90. rokov, pohybujete sa na tenkej hranici medzi gýčom a kritikou určitých spoločenských javov. Odkiaľ čerpáte tento vizuálny jazyk?
Zdrojov inšpirácie je viac, neviem poukázať iba na jeden konkrétny. Je to prienik rôznych vecí. Subkultúrne plagáty a vizuály z punkových zinov, obalov hudobných albumov a podobne. A potom aj nejaké memečká, čo kolujú po internete, ktoré asi všetci dobre poznajú.
Samozrejme, je za tým, ako ste pekne povedali, gýč. Také to „kolotočiarstvo“, ako to niekedy nazývam – nie úplne dokonale spracované maľby, ktoré sú kade-tade po kamiónoch a všelijakých atrakciách. To ma veľmi priťahuje.
Ako postupujete pri práci? Máte na začiatku jasno, o čom obraz bude, alebo jednotlivé detaily pribúdajú postupne?
Je to veľmi individuálne. Pri niektorom obraze mám zreteľnejšiu víziu, ako by mal vo finále vyzerať, pri iných menej. Potom sa snažím vďaka menším skiciam docieliť výsledok. Ale zároveň je veľa obrazov, ktoré iba tak veľmi letmo nahodím na formát, a postupne dopĺňam veci, ktoré mi priebežne napadajú.
Vo viacerých dielach sa objavujú témy hypermaskulinity, moci a militarizmu. Čo vás pri tvorbe týchto motívov zaujíma?
Veľmi zjednodušene povedané, a možno až primitívne – páčia sa mi
