Ivan Krastev
Autor je bulharský politológ
Desať mesiacov od svojho návratu do úradu Donald Trump obrátil naruby spôsob, akým sa Spojené štáty správajú k svojim priateľom aj protivníkom. Neprerába len architektúru a výzdobu Bieleho domu; prepisuje aj mentálne mapy, cez ktoré Washington vníma svet.
Spočiatku sa zdalo, že vláda sa sústreďuje na clá, čo naznačovalo, že Trumpa nezaujíma politika iných krajín a stará sa iba o obchodné bilancie.
Ďalšie kroky však túto ilúziu zničili. Nie ekonomika, ale ideológia vysvetľuje Trumpovo nepriateľstvo voči Brazílii (ktorej ľavicového prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu intenzívne neznáša) a jeho neobmedzenú finančnú štedrosť voči Argentíne (ktorej pravicového populistického prezidenta Javiera Mileia nazval svojím „obľúbeným prezidentom“). Trumpovu politiku teda neurčuje tradičné rozdelenie medzi demokraciou a autoritarizmom, ale rozdelenie na ľavicu a pravicu.
Na rozdiel od svojich predchodcov – ako boli prezidenti George W. Bush, Barack Obama či Joe Biden – Trump nemá záujem o vývoz demokracie. Čo chce vyvážať, je jeho domáca politická agenda: antiimigračná, anti-woke, antizelená.
