Fanúšik Pohody 001. Toto je on

Pohoda je preňho víkend víkendov. Absolvoval ju pätnásťkrát za sebou, na festival sa teší celý rok, chodieva aj na tlačovky, vždy má prehľad o novinkách v programe aj areáli. „Každý človek má nejakú úchylku a ja som rád, že tou mojou úchylkou je Pohoda,“ usmieva sa PETER REZEŇ.

Čo by mohlo spôsobiť, že vynecháte Pohodu?

Jedine úmrtie v rodine. Inak ma nezastaví nič, ani svadba alebo narodenie dieťaťa. Rozprával som sa o tom s priateľkou a mala s tým chvíľu problém, ale teraz ide prvýkrát aj ona a určite sama zistí, že vynechať Pohodu sa nedá.

Berú to aj kamaráti takto svedomito?

Kamarátovi sa cez Pohodu ženil brat. V sobotu sa zobudil, chvíľu triezvel, utekal mu gratulovať a potom sa vrátil na festival. Bratranec nevynechal, ani keď sa mu narodilo dieťa. Ja by som tam išiel aj so zlomenou rukou či nohou.

Také sa vám prihodilo?

Mali sme kamaráta so zlomenou končatinou, ktorého sme tlačili po areáli v nákupnom vozíku. Keď tak nad tým premýšľam, tak možno by ma zastavili štyridsiatky teploty v deň odchodu, že by som nevedel vstať z postele.

Práve preto pred Pohodou dodržiavam karanténu: žiadne športy a aktivity, ktoré by mohli mať taký dôsledok, že by som festival vynechal. Dva týždne pred akciou sa držím v pokoji.

Aká bola vaša prvá Pohoda?

Bol to ten slávny ročník 2001 na daždi a blate. Mal som osemnásť rokov a na môj prvý festival som vyrazil na pankáča, bez stanu či spacáka, len s jedným malým ruksakom, mikinou a teniskami. Na druhý deň som pochopil, že takto tam neprežijem, a spotený, špinavý, smradľavý, zúfalý som utiekol domov.

Mama sa vo dverách pýtala, či mám dosť Pohody. Vravel som jej, že tento rok určite, ale nabudúce pôjdem vystrojený. A tak aj bolo. Odvtedy keby bolo 30 stupňov v tieni, vždy mám zbalené kanady, keby náhodou prekvapilo počasie.

Čo vidíte, keď prvý rok porovnáte s posledným?

Je to niekde úplne inde, priestorom aj službami. V roku 2001 mi nikto nevenoval dáždnik či deku. Zato v roku 2007, keď začalo mrholiť, niekto pri hlavnom pódiu hneď rozdával pršiplášte. Ani som si nevšimol, že prší, a mal som v ruke pršiplášť!

V sprche teplá voda, v umyvárňach zubné pasty zadarmo, úschovňa, nabíjanie telefónov, chladničky na potraviny… Nezvykli si návštevníci na prílišný luxus?

Niekedy mám tiež pocit, že Pohoda návštevníkov rozmaznáva. Úroveň služieb je naozaj vysoká, o čom svedčí každý rok aj rekord v počte detských návštevníkov – vlani vyše tisícpäťsto. Je to skvelé. Pred pár rokmi som pred pódiom ležal v tráve a sledoval, ako z jednej strany kráča pár seniorov držiac sa za ruky a z druhej strany otec s malým synom na popruhu… Bol to silný a príjemný okamih. Stretnutie troch generácii som na inom festivale nevidel.

Chodievate inam okrem Pohody?

Jedno leto som stihol jedenásť festivalov. Základné sú pre mňa Pohoda, Grape, Uprising. Ale podľa mňa sú festivaly a potom je Pohoda. Kategória osebe.

Na Colours of Ostrava ste neboli?

Nie. V Česku som bol na Rock for People. Tiež pekný festival s vyše dvadsaťročnou tradíciou, ale napríklad vodu si tam kupujete. V organizácii mali malé muchy, pri ktorých sme si vraveli: toto by sa na Pohode nestalo.

Čo musí fanúšik urobiť, aby mu vystavili vstupenku číslo 001?

To je dlhšia história. Keď som mal prvé auto, napadlo mi, že ho polepím logom Pohody s bábätkom, ktoré sa mi páči a má pre mňa veľký význam. Písal som do agentúry, či mi nepošlú obrázok s väčším rozlíšením, a tam sa potešili, že si nejaký fanúšik ide dať na vlastné náklady „obrandovať“ auto a že by to chceli vidieť. Pozvali ma na návštevu a odvtedy sa poznáme. Raz som sa ich opýtal, či by som mohol mať na vstupenke jednotku, a odvtedy mi ju každý rok odkladajú.

Čiže nie ste prvý v rade, keď otvoria predpredaj.

Nie. Roky to však bolo tak, že som si vstupenky na ďalší ročník kupoval ešte pred aktuálnou Pohodou: na rok 2008 ešte pred ročníkom 2007. Odkedy lístky na ďalší ročník berú z tlačiarne až cestou na letisko, kupujem si ich až tam.

Kedy sa začínate na festival tak naozaj tešiť?

Ja dni do Pohody odpočítavam celý rok. Nemusím ísť k moru ani do hôr, takéto dovolenky si zariadite hocikedy. Termín Pohody musíte dodržať. Znie to čudne, ale každý má nejakú úchylku a ja som rád, že mojou úchylkou je Pohoda.

Je vás takých viac?

Jasné. S mnohými fanúšikmi som sa zoznámil na webstránke festivalu. Dávame si stretnutie na festivale, hoci spolu nestanujeme. Vždy v piatok okolo obeda máme rande pri slnečniciach, urobíme veľkú spoločnú fotku, rozoberáme dojmy a program… Potom spolu skočíme na pivo a s niektorými sa stretávame aj cez rok. Je to taká komunita, ktorá funguje.

Nechceli ste na Pohode pracovať?

Mal som ponuku, či by som nechcel „guidovať“, teda sprevádzať a starať sa o moju obľúbenú reggae kapelu. Môj problém je, že neviem dobre po anglicky. Výhodou je, že si Pohodu užijem ako návštevník, čo mi úplne vyhovuje.

Aké zmeny v areáli vás tento rok potešili?

Veľmi sa teším na tribúnu pri hlavnom pódiu, pivný line-up a ostatné vychytávky od partnerov festivalu.

Máte nejakú obľúbenú atrakciu?

Každý rok posielam domov pohľadnicu ako zo školy v prírode: „Ahoj, mami, varia dobre, je tu fajn.“ Vychytával som kolotoče, keď ešte boli, dosť sa mi páčila krčma na žeriave. Plošinu vytiahnu na 15 minút do tridsaťmetrovej výšky, ľudia hore pijú pivo a obdivujú areál z výšky a zo všetkých strán, lebo žeriav sa točí. Škoda, už táto atrakcia na Pohode nebýva.

Zo služieb sa mi veľmi pozdáva kárička pre deti, plienky a prebaľovacie pulty pre kojencov – a to deti zatiaľ nemám. Pohoda má skrátka u mňa päť z piatich hviezdičiek.

Kedy bežne vyrážate do Trenčína?

Neviem, či to môžem povedať, ale máme takú tichú dohodu, že ma dnu do areálu púšťajú už v stredu. Vždy sa mi páčil štvrtok bez programu, keď prišli prví kemperi, našli si miesta na stanovanie a tešili sa, že keď sa ráno zobudia, budú vítať čerstvé posily. To sa zmenilo, odkedy je vo štvrtok program – voľným dňom je preto streda, areál však ešte v ten deň nie je oficiálne otvorený.

Dlho som Miša Kaščáka otravoval, až mi dovolil prísť v predstihu. Vždy sa ho opýtam, či môžem prísť, slušne sa ubytujem a snažím sa nezavadzať.

Máte nejakú historku zo stanového mestečka?

Kamarát našiel spať vo svojom stane cudzieho človeka. Slušne ho zobudil, vyprevadil… a ráno sa dotyčný vrátil, či si v jeho stane náhodou nezabudol okuliare.

Nebolo za pätnásť rokov nič, čo sa vám nepáčilo?

Ja napríklad neuznávam náboženstvá a politiku. Na Pohode sú politické diskusie aj cirkevné bohoslužby, ale nemôžem povedať, že by mi to nejako prekážalo. Je to vec, ktorú môže návštevník úplne jednoducho obísť.

To je na tom vlastne pekné: aj keď sú tam veci, ktoré nemusíte, je tam toľko vecí, ktoré môžete, že si ani neuvedomíte, že by vám malo niečo prekážať. Toho, čo sa mi tam páči, je tam totiž dostatok, až prebytok.

Tento rok sa na čo najviac tešíte?

Vyslovenú srdcovku tento ročník nemám, ale určite nevynechám Gogol Bordello a Prodigy. Škoda, že ešte raz neprídu The Wailers. V ten rok, keď na Pohode vystupovali, som si šiel zdriemnuť, kamarát ma sľuboval zobudiť, ale zobudil som sa sám hodinu a pol po koncerte a on vedľa spokojne drichmal.

Čo vravíte na pivo?

Tento rok bude najlepší pivný line-up! Teším sa na množstvo pivných špeciálov. A to som zažil časy, keď pivo stálo 15 či 18 korún. Nehovorme však o cenách, lebo potom by sme museli hovoriť aj o úrovni služieb.

Trochu odbočím, ale keď sa niekomu zdá Pohoda drahá, tak tomu nerozumiem. Keď si rozrátam tie peniaze na desiatky koncertov za tri dni, tak je to smiešna suma, nevraviac o mnohých službách zadarmo.

Na Pohodu vypravujú aj špeciálny vlak. Nesníva rušňovodič o tom, že dorazí do Trenčína na mašine?

Ani nie, mám skúšky len z motorových mašín a hlavne, jazdím nákladnú, nie osobnú dopravu. Aj keby tá možnosť bola, neužil by som si to ako návštevník. Musel by som odkrojiť z pohodového komfortu, na ktorý sa po celý rok teším.