Po piatich rokoch cesty sa družica Juno stretne s Jupiterom
Keď v roku 1610 Galileo objavil štyri mesiace obiehajúce okolo Jupitera, zatĺkol jeden z posledných klincov do rakvy predstave, že vesmír sa točí okolo nás.
5. júla v skorých ranných hodinách nášho času dôjde k udalosti ako vystrihnutej z antickej mytológie – Juno sa stretne s Jupiterom.
Juno je drobná družica, jej úlohou je preskúmať najväčšiu planétu v našej slnečnej sústave. Na ceste k nej je už takmer päť rokov, no najťažší krok – prechod na orbitu Jupitera – ju ešte len čaká.
Ide o misiu NASA strednej kategórie, teda s rozpočtom zhruba jednej miliardy dolárov.
Jupiter je gigantická planéta, ktorá váži dvakrát viac než sedem ostatných planét dokopy. Hmotnosťou má bližšie k malej hviezde než k Zemi – tá by sa do Jupitera zmestila viac než tisíckrát.
Planétu tvoria prevažne plyny, hlavne vodíka a hélia; ich tlak dosahuje až tisíc atmosfér.
Fotogenická planéta
V strede Jupitera sa nachádza tvrdé jadro, ktoré pravdepodobne obsahuje kovy, horniny a rôzne ľady, no presné zloženie nepoznáme. Keď v roku 1610 Galileo objavil štyri mesiace obiehajúce okolo tejto planéty, zatĺkol jeden z posledných klincov do rakvy predstave, že vesmír sa točí okolo nás.
Jupiter je jedným z najfotogenickejších objektov slnečnej sústavy. Striedajúce svetlé a tmavé pásy sa dajú pozorovať aj cez lepší domáci teleskop, no ozaj pozoruhodné detaily si človek vychutná až pri záberoch z veľkých teleskopov, napríklad Hubblovho.
Znamienko krásy
Jupiter má dokonca aj svoje znamienko krásy – Veľkú červenú škvrnu. Ide o búrku s rozmermi našej Zeme; vyčíňa už niekoľko storočí. Vietor v nej dosahuje rýchlosť až 430 kilometrov za hodinu. Škvrna v nepravidelných intervaloch jasnie a tmavne. Presný dôvod jej sfarbenia nepoznáme – existujú teórie o obsahu červeného fosforu, sírnatých zlúčenín alebo komplexných organických molekúl.
Družica Juno by mohla odpovedať na mnohé otázky o zložení Jupitera a jeho jadra, takže by sme mohli lepšie pochopiť vznik celej slnečnej sústavy. Z tesnej blízkosti bude schopná zhotoviť asi najdetailnejšie a najkrajšie zábery nielen planéty, ale napríklad aj jej polárnej žiary.
Má to však jeden háčik – ako sme spomenuli, najťažší krok Juno ešte len čaká. Okolie Jupitera je viac než nehostinné, vyvrhnuté skaly sú schopné zničiť celú družicu, obrovská radiácia zas roztaviť jej obvody.
Reálne hrozí, že sa misia skončí predčasne nejakou katastrofou.
Veľká červená škvrna na Jupiteri už nie je červená
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
