Denník N

Ako Brusel zakázal kanvice (detaily o jednom mýte o EÚ)

Odporcovia EÚ často hovoria, že o našich životoch rozhoduje Brusel. Kto však v skutočnosti tvorí „ten Brusel“ a prečo inštitúcie EÚ pchajú nos do energetickej efektívnosti?

Autorka je politická radkyňa Európskych konzervatívcov a reformistov

4. septembra 2014 priniesol britský denník Daily Express na svojej titulnej strane nápis „Kanvice čelia zákazu EÚ“. Dopĺňal ho podtitulok „Dotieravci z Bruselu opäť útočia na náš spôsob života“.

13. mája tohto roku autor TMZ napísal pre topky.sk: „Brusel pripravuje regulačnú smršť: Neuveríte, čo chcú zakázať, domácnosť bez nich skolabuje. Európska únia chystá novú vlnu regulácií. Zákazy spotrebičov by mohli prísť už čoskoro.“ Článok má 1,8 tisíca zdieľaní.

V ten istý deň sa pridáva aj pluska.sk a autor MAR: „Absurdný diktát z Európskej únie: Koniec domácich spotrebičov, bez ktorých už nevieme fungovať! Marš do doby kamennej! Brusel nám totiž chce zakázať viaceré obľúbené elektrospotrebiče, bez ktorých dnes už nemôžeme normálne fungovať. Rýchlovarné kanvice, hriankovače či fény, s tým všetkým sa zrejme už čoskoro rozlúčime.“

„Nadmerné regulácie EÚ sa často stávajú terčom kritiky a výsmechu. Môže za to ich neuveriteľná absurdnosť a prílišné zasahovanie do života ľudí. Európska únia si napriek tomu nedá pokoj. Po vysávačoch a žiarovkách prídu na rad nové regulácie EÚ. Tentokrát si Brusel zobral na mušku rýchlovarné kanvice, toustovače a fény,“ napísala 16. mája tohto roku asistentka Richarda Sulíka Silvia Šimeková na jeho stránku.

Rozhodovanie Bruselu

O návrhoch nerozhoduje „jeden Brusel“. Pri príprave spolupracujú odborníci, spotrebiteľské zväzy, podniky, výrobcovia a ďalší. Schvaľujú domáci aj európski politici. Slovo majú v každej fáze aj Slováci.

S návrhom, ktorý poznáme na Slovensku ako zákaz rýchlovarných kanvíc, prišla v roku 2008 Európska komisia, konkrétne vtedajší komisár Gunther Verheugen. Neprišiel s ním, pretože sa nudil, ale preto, že ho do energetickej efektívnosti a energetických úspor vyzývajú občania, politici a k týmto cieľom sa hlásime prostredníctvom inštitúcií EÚ aj my. Komisia má odborný aparát na to, aby prichádzala s odbornými riešeniami. Tá Komisia, v ktorej na návrhoch pracujú aj Slováci. Poďme si však najprv zopakovať, ako schvaľovanie takéhoto opatrenia – na príklade smernice z roku 2009 o ekodizajne – prebieha. Je dôležité, aby sme nehovorili o nejakom „Bruseli“, ale vedeli si predstaviť, ako sa pripravujú opatrenia s dosahom na desiatky až stovky miliónov ľudí.

Návrh Komisie sa po zverejnení predložil Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Tam bol v októbri 2008 schválený 113 hlasmi, jeden hlas sa zdržal. Tento výbor je tu na to, aby strážil záujmy tých, ktorých voláme „sociálni partneri“ – predstavte si napríklad odborárov, alebo zamestnávateľov. Za Slovensko tam dnes sedáva napríklad Emil Machyna. V decembri 2008 je návrh smernice na rokovaní Rady. Sedia tam minister Ľubomír Vážny a Peter Žiga, vtedy tajomník na ministerstve hospodárstva. Návrh je čiastočne pozmenený a členské štáty s ním súhlasia. Krajina, ktorej médiá prejavili najviac nevôle nad prijímanými návrhmi, mohla návrhy „utopiť“. Ani Veľká Británia, so svojím divokým svetom bulvárnych novín, tak neurobila.

Text ide ďalej. Znenie sa prerokúva vo výboroch Európskeho parlamentu. Možnosť vstupovať doň majú aj slovenskí poslanci, volení slovenskými voličmi. V apríli 2009 návrh schvaľuje plénum v Štrasburgu. Všetci prítomní slovenskí poslanci sú za. Nie je to nič prekvapivé. Za je totiž 394 poslancov, proti sú 13 a zdržali sa traja. Takáto silná podpora nie je na pomery parlamentu vôbec samozrejmá.

V diskusii k návrhu vystupuje s podporou aj poslanec Kamall. To je ten, ktorý o sedem rokov neskôr podporí vystúpenie Veľkej Británie z EÚ, pretože príliš zasahuje do života občanov. Za návrh hlasuje napríklad aj Šťastný a Belohorská. Títo odlišní ľudia hlasujú rovnako jednoducho preto, že chránia záujmy spotrebiteľov, podporujú inovácie a najmä úspory pre svojich voličov. Rumunský poslanec, ktorý vedie rokovania za parlament (tzv. spravodajca), k návrhu v parlamente pripojí nasledovné stanovisko: „Spravodajca v prvom rade ľutuje, že Komisia navrhuje iba veľmi obmedzené, prepracované znenie dôležitej smernice o ekodizajne, najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetom návrhu zrejme nie sú žiadne zásadné zmeny smernice, ktoré by si vyžadovali jej prepracovanie.“

Inými slovami, ľutuje a kritizuje, že Komisia nie je ambicióznejšia. Regulácia by rovnako nebola potrebná, ak by napríklad výrobcovia dobrovoľne znižovali energetickú náročnosť produktov. Možnosti samoregulácie sú popísané v návrhu textu. To sa bežne nedeje. Komisia schválenie v štrasburskom pléne komentuje slovami, že o tri roky prehodnotí efektívnosť smernice a podľa výsledkov uvidí, ako je potrebné reguláciu upraviť. Spravodajca zas „navrhuje okamžite rozšíriť rozsah pôsobnosti na všetky výrobky s výnimkou osobných a nákladných dopravných prostriedkov“.

Ľudia z Komisie za tie roky vedia, že spotrebiteľské záležitosti sú mimoriadne citlivé, a ak môžu, problémom sa vyhnú. Preto priamo v texte zriaďujú tzv. Konzultačné fórum. To znamená, že pri ďalšej príprave návrhov pre realitu všedného dňa môžu zástupcovia každého štátu včas a dostatočne kričať a biť na poplach, že niečo nie je v poriadku. Sú tam zástupcovia remeselníkov, dovozcov, spotrebiteľov. Za Slovensko je tam človek z ministerstva hospodárstva. Návrh sa ešte raz vracia na zasadnutie do Rady, tentoraz tam za Slovensko sedí v septembri 2009 Pavol Krištof z ministerstva hospodárstva. Návrh je schválený.

V roku 2010 vstupuje smernica o ekodizajne do platnosti.

O čom bolo celé rozhodovanie? Čo vlastne majú inštitúcie EÚ do činenia s rýchlovarnými kanvicami?

O čom to celé bolo? To, čo voláme „ekodizajn“, vychádza z dvoch pravidiel. Spôsob, akým sa schválilo to prvé, je opísaný vyššie a to druhé sa zaoberá označovaním výrobkov (pre spotrebiteľov, aby si vedeli jednoduchšie porovnať dva výrobky rôznych značiek). Ich cieľom je ušetriť peniaze, energiu a podporovať inováciu. Ekodizajn takto už vylúčil z trhu vysávače s príkonom 2 600 W, namiesto toho máme dnes v platnosti podmienku, že v EÚ sa môžu predávať vysávače len do 1 600 W. Prestali ste z toho dôvodu vysávať? Nie. Prečo sa to teda ľuďom na prvý pohľad nepáči a nekriticky sadnú na zavádzania bulváru? Pretože viac vždy znie lepšie. Určite bude vysávať lepšie, keď je „silnejší“. Pravda je, že nebude. Testovalo sa 400 druhov vysávačov. Energetická náročnosť vysávačov sa po vstupe pravidiel do platnosti výrazne znížila a výkon sa jemne zvýšil.

Počkať. Prečo sme zrazu pri vysávačoch, keď sme začali o kanviciach? No jednoducho preto, že spomínaná smernica je len akási strecha, rámec. Nehovorí o konkrétnych typoch produktov, len o tom, čo brať pri príprave energetických úspor do úvahy (spotrebu energie, alebo napríklad vody, emisie, hluk a podobne). Vysávače ani kanvice v nej nenájdete. Konkrétne návrhy pri vysávačoch, počítačoch, ohrievačoch, televíziách totiž opätovne prechádzajú schválením vo forme tzv. implementačných nariadení. Tie sú presne na to, aby sme sa nevyhovárali na nepružnú legislatívu, ktorá niečo pevne zakazuje.

V navrhovanom opatrení jednoducho nesmie byť negatívny vplyv na funkčnosť výrobku. Znižuje sa spotreba, neobmedzujú sa funkcie vysávačov. Rovnako sa nič nezakazuje, ale včas sa dá výrobcom vedieť, že produkt, ktorý „žerie takto veľa energie“, o niekoľko rokov stratí prístup na európsky trh. Je to spôsob, akým občania prostredníctvom svojich zástupcov a za spolupráce úradníkov a záujmových skupín pracujú na tom, aby firmy vyrábali ekologickejšie.

Za každým návrhom na zregulovanie výrobku (fénu, kanvice a pod.) je vždy odborná analýza, ktorá vylúči, že zamýšľané zlepšenie sa dá v danom rozsahu dosiahnuť inými cestami ako legislatívnou reguláciou.

Prečo sa však v médiách na prelome jari a leta 2016 opäť objavujú rýchlovarné kanvice? Pretože Komisia prichádza v týchto mesiacoch a s odstupom niekoľkých rokov s už tretím pracovným plánom, kde medzi produktmi na zváženie regulácie (to sú tie implementačné nariadenia) uvádza aj rýchlovarné kanvice.

Všetky dokumenty, vrátane komentárov záujmových združení (predstavte si slovenské pripomienkové konanie), nájdete tu. Je pravdepodobné, že Komisia čakala so zverejnením pracovného návrhu aj z dôvodu britského referenda, ktoré sa konalo minulý týždeň. Pretože vie, ako by sa s návrhom porátal britský bulvár a na čom by sa zviezli populistickí politici. Mimochodom, komentátor konzervatívneho a o čosi vážnejšieho denníka The Telegraph tesne po panike s vysávačmi v septembri 2014 o bruselských návrhoch napísal:

„Nestáva sa často, aby sa v tomto stĺpčeku písalo pekne o EÚ, ale obávam sa, že „zavzdušňovanie“ sa o tom, ako sa Brusel snaží zachrániť planétu zákazom našich vysávačov, je mimo a zabúda sa na naozaj zaujímavú pointu. To, čo predvádza Brusel, je v skutočnosti podpora výrobcov, aby vyvíjali zariadenia, ktoré potrebujú menej elektriny na omnoho účinnejší výkon. Vysvetľovali nám to odborníci, ale ich zdravý rozum bol utopený vo vlne hystérie o bruselských dotieravcoch.“

Prečo však vlastne inštitúcie EÚ pchajú nos do energetickej efektívnosti? Napríklad preto, aby sme neboli ako v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď bola energetická spotreba nových budov dvojnásobná oproti dnešku. A ešte preto, že spotrebitelia ušetria miliardy pri účtoch za elektrinu. Postrehli ste revolúciu v chladničkách? Nekonala sa. Len energetickú triedu A malo v roku 1995 päť percent chladničiek, dnes viac ako 90 %. Lepší vzduch, menej hluku, menej peňazí. Asi preto. A preto, že pravidlá na celoeurópskom trhu niekedy dávajú väčší zmysel, ako bojovať o to isté v jednotlivých členských štátoch.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie