Denník N

„Hlúpe hlavy z Bruselu“ alebo Kto rozhoduje v Európskej únii

Predpis o akosti banánov by sme mali aj bez Únie. Tak ako sme mali v minulosti normy upravujúce kvalitu cibule či kvasiniek.

Autorka je poslankyňou OĽaNO

Po minulotýždňovom referende vo Veľkej Británii, v ktorom Briti rozhodli o vystúpení z Európskej únie, volajú mnohí slovenskí politici po reformách Únie. Niektorí naslovovzatí odborníci nadávajú na „hlúpe hlavy z Bruselu“ a na úradníkov odtrhnutých od života. Takmer nikto z nich však nenavrhuje, ako konkrétne by sa mala Únia reformovať, a ich vyjadrenia prezrádzajú, že vôbec nerozumejú tomu, ako a kto schvaľuje bruselské nariadenia.

Hlasovanie v Komisii – každá krajina má rovnaký hlas

Prakticky všetky návrhy musí najskôr schváliť Európska komisia. Návrhy síce ako všade na svete pripravujú úradníci, ale zodpovednosť za ne nesú a musia ich spoločne schváliť 28 komisári. Každého z nich navrhla vláda členského štátu zvolená občanmi. Vo väčšine prípadov sú to bývalí premiéri, ministri alebo diplomati, a len ťažko ich možno označiť za hlupákov odtrhnutých od života.

Slovenského komisára Maroša Šefčoviča navrhla strana Smer a vedela by som mu všeličo vyčítať. Má však za sebou bohaté skúsenosti a problémy Slovenska pozná veľmi dobre. Jeho výrazným prínosom je napríklad snaha o vybudovanie nového plynovodu Eastring, ktorý má zvýšiť bezpečnosť dodávok plynu pre nás i balkánske krajiny a zabezpečiť, aby sme pri výpadku plynu z Ruska nestratili všetky príjmy za dopravu plynu cez naše územie.

Predseda Komisie Jean-Claude Juncker bol dlhoročným premiérom najbohatšej krajiny Európy, Luxemburska (napríklad minimálna mzda pre človeka s maturitou je v Luxembursku 2 307 eur mesačne). Samozrejme, títo politici majú svoje chyby, tak ako každý z nás, no v Bruseli pôsobia väčšinou iba niekoľko rokov a problémom svojich občanov rozumejú. Rozhodnutia v Európskej komisii (v takzvanom kolégiu komisárov) sa schvaľujú konsenzom, ak dôjde nakoniec k hlasovaniu, návrh potrebuje získať minimálne 15 hlasov. Každý jeden z komisárov má rovnakú váhu hlasu, teda aj ten slovenský.

O predpisoch EÚ hlasujú predovšetkým ľuďmi volení zástupcovia

Po Komisii musí schváliť návrhy Rada Európskej únie, v ktorej sedia ministri jednotlivých štátov zodpovední za schvaľovanú oblasť. Ministri sú, akí sú (však, pán Kaliňák?), ale zastupujú záujmy svojej krajiny, a musia sa preto rozhodnúť, či nejaká európska iniciatíva krajine pomôže, alebo nie. Napriek častým slovám o diktáte Bruselu však ministri nariadenia väčšinou schvaľujú všeobecným súhlasom, keďže sú, zdá sa, presvedčení o ich užitočnosti. Najväčším rebelom bola doteraz Veľká Británia, ale aj tá hlasovala proti iba zriedka.

Zo všetkých hlasovaní o nových európskych zákonoch hlasovali tento rok slovenskí ministri „proti“ iba raz – pri nariadení o výdavkoch na dobré životné podmienky zvierat. V roku 2007 aj slovenský minister schválil slávne nariadenie, v ktorom sú určené triedy kvality banánov. Sama neviem, či triedy kvality ovocia a zeleniny potrebujeme, ale podobné triedy existovali aj za komunistického režimu a požiadavky na kvalitu potravín zapĺňali stovky strán aj pred naším vstupom do Únie.

Napríklad len požiadavky na kvasnice z roku 2000 (teda štyri roky pred naším vstupom do EÚ) zaberajú tri strany. Ak triedy chceme, schvaľovanie na európskej úrovni uľahčí život poľnohospodárom vyvážajúcim do iných krajín. Je určite lepšie, ak slovenský pestovateľ rozdelí jablká do debničiek rovnako, ako by ich mal triediť pre každú krajinu iným spôsobom, zvlášť pre Slovensko, ináč pre Rakúsko alebo Belgicko. V každom prípade ministri sa priamo zodpovedajú svojim občanom a mali by vedieť svoje hlasovanie v Bruseli a jeho užitočnosť pre krajinu vysvetliť.

Spolu s Radou EÚ schvaľuje európske nariadenia aj Európsky parlament. Pre neustále volanie po väčšej demokratickosti bruselského rozhodovania v ostatných desaťročiach získaval parlament čoraz viac právomocí. Považujem ho za inštitúciu, bez ktorej by sme sa asi zaobišli. Pre neexistujúci európsky národ budú voľby do Európskeho parlamentu vždy roztrieštené na jednotlivé krajiny a ľudia v nich majú oprávnený pocit, že svojím hlasom moc neovplyvnia. Svedčí o tom aj 13-percentná účasť v ostatných voľbách. V každom prípade si jeho poslancov zvolili ľudia z pomerne pestrej ponuky, a ich voľbu treba rešpektovať.

Byrokracia tu bola odjakživa

V Európskej únii dnes žije 500 miliónov obyvateľov. Vzájomný obchod medzi 28 krajinami s rôznymi tradíciami a úrovňou hospodárstva, obchod so svetom, podnikanie či práca mimo domovskej krajiny sú prirodzene komplikovanejšie ako uzavretý systém jednej krajiny. Rovnako ako naše ministerstvá, aj Únia má tendenciu produkovať stále nové a nové predpisy. Niektoré potrebujeme viac, iné menej. No je absurdné tváriť sa, že všetky komplexné vzťahy v rámci Únie sa dajú riešiť nejakým zvykovým právom, bez písanej legislatívy.

A ešte jedna poznámka pre ľudí, pre ktorých je Únia stelesnením zla a zbytočných úradníkov, no s bázňou vzhliadajú k Slovenskej republike v období druhej svetovej vojny. Skúste si prečítať napríklad takú Obchodnú smluvu slovensko-maďarskú uzavretú v roku 1940. V mnohom mi totiž pripomína súčasné európske pravidlá.

Napríklad: „S príslušníkmi jednej Smluvnej strany, ktorí navštevujú trhy na území druhej Strany, bude sa navzájom zachádzať práve tak ako s vlastnými príslušníkmi.“

„Živnostenské legitimácie musia súhlasiť so vzorom uvedeným v medzinárodnej dohode, uzavretej v Ženeve dňa 3. novembra 1923…“

„Obidve Smluvné strany zabezpečia na svojom území príslušníkom druhej Strany účinnú ochranu proti nekalej súťaži a budú s nimi zaobchodiť v tomto smere rovnako ako s vlastnými príslušníkmi.“

„Slovenská vláda sa zaväzuje, aby paprika, vypestovaná na území Maďarského kráľovstva a na územie Slovenskej republiky dovezená a tam do obchodu alebo do obehu daná, ako špeciálny maďarský výrobok bola zodpovedne chránená tak proti falšovaniu akostí, ako aj proti falošnému označeniu jej pôvodu.“

„Pod označením ‚Liptovská bryndza‘ môže sa v Maďarsku predávať alebo ináč do obchodu uvádzať len taká bryndza, ktorá bola na Slovensku vyrobená. Všeobecne je pri všetkých druhoch bryndze a syra, ktorý nebol na Slovensku vyrobený, zakázané pripojovať k označeniam, udávajúcim spôsob výroby, hocaké pomenovanie, vzbudzujúce dojem, že dotyčná bryndza (syr) bola vyrobená na Slovensku.“

„Obidve Smluvné strany sa zaväzujú, že budú blahovoľne skúmať otázku zaobchodenia s robotníkmi a podnikateľmi jednej Smluvnej strany na území Strany druhej…“

„Medzinárodná dohoda týkajúca sa predpisov, ako pokračovať proti hmyzu Phylloxera vastatrix.“

„Medzinárodná dohoda o zákaze výroby zápaliek s bielym (žltým) fosforom.“

„Medzinárodná dohoda… v otázke nemocenského poistenia priemyselných zamestnancov a domácej čeľade.“

„Medzinárodná dohoda pre sjednotenie spôsobov, ako brať vzorky a ako prevádzať rozbor syrov…“

„cibuľa: o priemere 2 cm a väčšom“…

V čom nás, bežných občanov, Únia zotročuje?

Častým argumentom odporcov Únie je, že bez nej by sme sa mali lepšie, pretože by sme si spravovali všetky veci sami. Skúste sa však zamyslieť, čo vás vo verejnom živote u nás najviac trápi, a ako nás v danej oblasti „zotročuje“ Únia. Čo trápi ľudí na Slovensku? Podľa prieskumu z minulého roka je to hlavne:

– Zdravotníctvo: Únia nám dáva miliardy eur na zlepšenie vybavenia a obnovu nemocníc. Zlé riadenie a nastavenie vzťahov v zdravotníctve či rozkrádanie pri nákupoch sú čisto slovenskou záležitosťou.
– Vysoké ceny: veľký spoločný trh EÚ vo všeobecnosti ceny znižuje.
– Nezamestnanosť: desaťtisíce ľudí si našli prácu v iných krajinách EÚ – nie je to ideálny stav, no vždy lepšie, ako by boli bez práce doma.
– Zlé podmienky pre mladé rodiny: do sociálnej politiky sa EÚ v podstate nemieša, okrem poskytovania miliónov na rozvoj bývania.
– Nízke mzdy: minimálna mzda stúpla z 202 eur v roku 2003 na 405 eur dnes, priemerná mzda z 476 eur na 883 eur.

Je možné, že ak by sme boli mimo Európskej únie, určili by sme si lepšie triedy kvality banánov. No zásadné problémy našich obyvateľov sú plne v našich rukách aj dnes. Vďaka Únii máme nové cesty, železnice, vodovody, obnovené školy a námestia. Naše podniky môžu slobodne vyvážať svoje výrobky do celej Európy a zamestnať viac ľudí. Mladí ľudia môžu ísť na pár mesiacov študovať či pracovať do inej krajiny. Napriek stáročiam neustálych vojnových konfliktov v minulosti spolu s ostatnými štátmi spolupracujeme a pomáhame si.

Pokiaľ ide o podnikateľov, na stránke www.byrokratickynezmysel.sk je za posledné tri roky 30 predpisov, ktoré ich najviac obmedzujú. S Európskou úniou súvisí jeden. Spoločné európske predpisy pripravuje 28 krajín. Ak by hlavným cieľom reformy Únie mal byť návrat kompetencií členským štátom, ktoré by vzápätí vyprodukovali 28 rôznych predpisov v tej istej oblasti (čo je pravdepodobnosť hraničiaca s istotou), podnikatelia budú na éru bruselských nariadení ešte raz spomínať s nostalgiou.

Za krízu v Únii nesú vinu v prvom rade nezodpovední politici

Európska únia je v kríze. Svoj podiel na nej majú predstavitelia Únie. No oveľa väčší podiel viny majú politici u nás doma. Pretože nemajú záujem vysvetľovať obyvateľom zrozumiteľne jej prínosy. Pretože za niečo v Bruseli hlasujú, no hneď po vystúpení z lietadla Brusel začnú používať ako obetného baránka na všetky problémy krajiny. Pretože roky v záujme naháňania pár percent volebných preferencií nepovedia v súvislosti s Úniou nič iné ako stále tie isté, na prvý pohľad podivné veci (napríklad banány a uhorky) a potom sa čudujú, že európsky projekt považujú za podivný aj ľudia. Pretože napriek tomu, že Únia je náš spoločný projekt a politici ho výrazne ovplyvňujú, stále sa tvária, akoby všetky rozhodnutia v Bruseli robila nejaká neosobná temná sila.

O chybách Únie by sa dalo napísať veľa. Určite by sa však v budúcnosti nemala venovať veciam, ktoré sú otázkou histórie a kultúry v jednotlivých štátoch a na fungovanie spoločného európskeho priestoru majú iba zanedbateľný vplyv. Takisto by sa nemala zaoberať podielom žien v dozorných radách akciových spoločností, platmi profesionálnych športovcov, alebo riešiť rôzne podoby diskriminácie a otázky ľudských práv, ktoré sú dostatočne upravené v rámci dohovorov Rady Európy (Rada Európy nemá s EÚ nič spoločné, členmi sú napríklad aj Turecko, Rusko či Arménsko). V oblasti európskej legislatívy by sa mali posilniť práva národných parlamentov, aby mala väčšia skupina parlamentov členských krajín možnosť zastaviť prípravu nejakého európskeho nariadenia. V súčasnosti majú národné parlamenty právomoc žiadať len preskúmanie legislatívy a vydanie odôvodneného stanoviska Komisie.

Po referende v Británii získali novú energiu viacerí bojovníci proti nášmu členstvu v Európskej únii. Zahrávajú sa s osudom krajiny a snažia sa zviesť na vlne pochybností, ktoré majú naši ľudia vo vzťahu k Únii už dlhšie. No nám všetkým by mali na výstrahu slúžiť hlavní propagátori vystúpenia z Únie vo Veľkej Británii. Boris Johnson, líder kampane za vystúpenie Británie z EÚ, v piatok ráno po oznámení výsledkov referenda vyzeral ako vyľakaná srnka, ktorá sa chytila do vlastnej pasce. A ďalší zúfalo vysvetľovali, že heslá a sľuby z predreferendovej kampane treba brať s rezervou a na niektoré treba zabudnúť úplne. Good luck, Great Britain…

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veľká Británia a brexit

Komentáre

Teraz najčítanejšie