Denník N

Teológa amerických politikov cituje aj Fico. Stačí to?

Demokracia je v ohrození vtedy, keď sa v spoločnosti príliš rozmáha nespravodlivosť. Hoci v podobe nepotrestanej korupcie.

Autor je teológ a etik

V júni si pripomíname výročie narodenia i úmrtia amerického teológa, etika a verejného intelektuála Reinholda Niebuhra (1892 – 1971). Niebuhr ovplyvnil nielen množstvo teológov a duchovných, ale aj významných politických filozofov, odborníkov na medzinárodné vzťahy či politických komentátorov. Arthur M. Schlesinger Jr., Hans Morgenthau, George Kennan alebo v súčasnosti Andrew J. Bacevich – priznávajú Niebuhrov vplyv na svoje politické myslenie.

Posledne menovaný označil Niebuhrovu útlu knihu The Irony of American History (Irónia amerických dejín) za „najdôležitejšiu knihu, ktorá bola kedy napísaná o zahraničnej politike USA“. Niebuhra so záujmom čítajú aj eminentní novinári E. J. Dionne z Washington Post a David Brooks z New York Times.

U Reinholda Niebuhra čerpajú múdrosť tiež významní americkí politici – demokrati i republikáni. Barack Obama ho označil za „jedného z jeho obľúbených filozofov“ a napríklad jeho prejav pri preberaní Nobelovej ceny za mier bol zreteľne ovplyvnený Niebuhrovým myslením. Madeleine Albrightová v jednej zo svojich kníh odkazuje na Niebuhra, ktorý nás „varoval, že brutalita národov a skupín nemôže byť skrotená bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíme“ a „usilovanie sa o mier bude vždy namáhavé“.

Jimmy Carter označil Niebuhrove spisy za svoju „politickú Bibliu“ a má v nej aj obľúbený citát: „Smutnou úlohou politiky je ustanoviť spravodlivosť v hriešnom svete“. John McCain vo svojich memoároch obdivuje Niebuhrovu schopnosť „vyjadriť morálnu neurčitosť, ktorá je neodvratnou realitou pre vojaka, ktorý musí zabíjať, aby ochránil svoju krajinu“.

Istotne nie každý, kto sa na Niebuhra odvoláva alebo si jeho myšlienky privlastňuje, mu aj rozumie alebo jeho myšlienky konzistentne aplikuje. No žiadny zo spomenutých politikov nie je Niebuhrovi taký vzdialený ako nováčik na americkej politickej scéne, Donald J. Trump. Ak Trumpa nejaký náboženský mysliteľ ovplyvnil, bol ním Norman Vincent Peale – kontroverzný pastor a autor bestselleru The Power of Positive Thinking (Sila pozitívneho myslenia). „Boží predavač“, ako je Peale niekedy označovaný, mal množstvo obdivovateľov, ale aj kritikov. Niebuhr patril k tým druhým.

Neznámy, ale potrebný

Prekvapivo, na Slovensku je Reinhold Niebuhr prakticky neznámou osobnosťou. Žiadne z jeho početných diel nebolo preložené do slovenského alebo českého jazyka – ak nerátame knihu Synové světla a synové tmy: ospravedlnění demokracie a kritika její tradiční obrany vydanej v roku 1947. Slovenskí politici, politológovia a dokonca ani väčšina teológov o ňom buď nikdy nepočula, alebo hlbšie nepoznajú jeho dielo. A pritom je Reinhold Niebuhr jedným z troch najvýznamnejších protestantských teológov 20. storočia – spolu s Karlom Barthom a Paulom Tillichom, hoci niektorí môžu s výberom nesúhlasiť. Na Slovensku je najmenej známy, ale najviac potrebný.

Rovnako ako v iných krajinách sveta, aj u nás je relatívne známa Serenity prayer (Modlitba o milosť, odvahu a múdrosť), hoci mnohí netušia, že jej autorom je Niebuhr. V slovách modlitby našiel inšpiráciu aj premiér Robert Fico, ktorý ju na februárovej medzinárodnej konferencii Sociálna demokracia v 21. storočí – bez škrtov a bližšie k ľuďom!, označil za „starú biblickú múdrosť“: „Voľby sú pred dverami, dovoľte mi preto záverom otočiť list a parafrázovať starú biblickú múdrosť. Nová vláda, ktorá vzíde z marcových parlamentných volieb na Slovensku, by mala mať odvahu zmeniť veci, ktoré zmeniť môže. Mala by mať tiež schopnosť prijať a byť pripravená na veci, ktoré z vlastnej sily zmeniť nemôže. A disponovať dostatočnou múdrosťou, aby ich od seba odlíšila.“

Dajme teraz stranícku politiku bokom: porozumenie významu tejto modlitby a osvojenie si princípov, ktoré obsahuje, je dôležité pre vyrovnaný osobný aj spoločenský život. Napokon, v slovenčine sa táto modlitba označuje aj ako „Modlitba vyrovnanosti“. Slovensko bude vyrovnanejšou, a teda aj lepšou krajinou, ak si premiér Fico a jeho koaliční partneri budú slová Niebuhrovej modlitby často pripomínať, opozícia ich nebude ignorovať a my všetci sa nimi budeme snažiť riadiť.

Tí, ktorým nezáleží na spravodlivosti

Jednou z najväčších politických výziev, ktorým Slovensko momentálne čelí, je znížená dôvera v demokraciu. Niebuhr – prísny kritik fašizmu i komunizmu – bol presvedčený, že napriek mnohým nedostatkom je demokracia lepším politickým systémom ako jej alternatívy. Okrem mieru a slobody, každá ľudská bytosť prirodzene túži po spravodlivosti – ktorá pre Niebuhra jednou z kľučových tém – a v demokratickom zriadení sa môžeme tomuto ideálu najviac priblížiť. Moderné demokracie sú toho svedectvom.

Demokracia je v ohrození vtedy, keď sa v spoločnosti príliš rozmáha nespravodlivosť. Ohrozujú ju nielen tí, ktorí po spravodlivosti šliapu, ale aj tí, ktorým na nej dostatočne nezáleží, ako aj tí, ktorí ju chcú ustanoviť na úkor slobody. Jedným z jasných indikátorov deficitu spravodlivosti v spoločnosti je nadmerná prítomnosť neohláseného, nevyšetreného a neodsúdeného korupčného správania.

Okrem Slovenska som mal možnosť dlhodobo žiť v amerických štátoch Rhode Island a Illinois. Ako obyvateľ prvého som zblízka sledoval kariéru starostu mesta Providence Vincenta A. Cianciho Jr. Cianci zastával svoj úrad rekordných 21 rokov, počas ktorých zažilo hlavné mesto pozoruhodnú revitalizáciu a stalo sa jedným z najlepších miest na život v rámci USA. Napriek osobnej charizme a dosiahnutým úspechom bol Cianci v roku 2002 odsúdený na päť rokov väzenia za korupciu. V štáte Illinois som zase zažil pád guvernéra Roda Blagojevicha, ktorý bol v roku 2011 odsúdený za korupciu na 14 rokov. Stal sa tak štvrtým guvernérom tohto štátu, ktorý skončil vo väzení.

Počas temer štvrťstoročnej histórie Slovenska nebol odsúdený a potrestaný väzením ani jeden vysoko postavený politický predstaviteľ. Slovensko totálne zlyháva v oblasti politickej spravodlivosti, čo je jedným z dôvodov poklesu dôvery v demokratický systém a jeho inštitúcie. Samozrejme, žiadny dobrodušný človek sa neteší z toho, keď musí byť niekomu odobratá sloboda. Lenže spoločnosť treba chrániť, aby nedošlo k tomu, že – požičajúc si známy Thukydidesov výrok – „silní robia, čo chcú, a slabí trpia, čo musia“.

Unesený štát

Súčasné Slovensko by Niebuhr pravdepodobne vnímal ako paradox úspešného a „uneseného“ štátu a zdôraznil by potrebu prezentovania čo najpresnejšieho obrazu reality. V spoločnosti, v ktorej nedochádza k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti politikov, podľa neho trpí spravodlivosť so všetkými dôsledkami, ktoré takýto stav prináša. Varoval by však pred politicky motivovaným honom na čarodejníkov, ktorý v konečnom dôsledku prispieva k ďalšej proliferácii nespravodlivosti. Niebuhr by zároveň upozorňoval na pokušenie podľahnúť ilúziám, že ak v celej spoločnosti existuje nízky prah intolerancie k nespravodlivosti, odsúdenie politika bude mať zásadný význam na zmenu kultúry korupcie.

Niebuhr vo svojich prácach zdôrazňuje, že ideálna spravodlivosť je v tomto svete nedosiahnuteľná. To by nás však nemalo viesť k morálnemu cynizmu, ale naopak k angažovaniu sa v prospech spravodlivejšej spoločnosti. A uskutočňovať sa to musí simultánne v dvoch základných rovinách: zužovaním priestoru pre korupčné správanie skrze dobré zákony a morálnou formáciou občanov prostredníctvom inštitúcií občianskej spoločnosti.

O spravodlivejšiu spoločnosť sa treba usilovať a nie je možné sa pri tom vyhnúť konfliktom. Pokora je preto nevyhnutným predpokladom pri budovaní kultúry demokratickej spravodlivosti. Ako nám Niebuhr pripomína, „musíme vždy hľadať pravdu v omyle nášho protivníka a omyl v našej pravde“.

Teraz najčítanejšie