Denník N

Ekológ: Sme posadnutí sterilitou, pred domom chceme mať anglický trávnik

Ochrana prírody sa u nás stále vníma ako luxus. Ale to, že zaostávame, sa dá pochopiť – v krajine, kde nefunguje zdravotníctvo, školstvo či súdnictvo, ľudia nemajú chuť riešiť aj ochranu prírody, hovorí pre Denník N ekológ.

„Čo sa týka životného prostredia, sme posadnutí sterilným prostredím,“ hovorí mi Jakub Cíbik, študent ekológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Pripomínajú ho záhrady v okolí našich domov – trávnik à la golfové ihrisko pokosený viackrát týždenne (najlepšie robotickou kosačkou) a živý plot z tují je pre mnohých z nás ideál krásy.

Ale pre prírodu ide o pohromu, vysvetľuje Cíbik. Už niekoľko rokov sa venuje aktívnej ochrane prírody.

Pri kosení kosačkou likvidujeme živočíchy, ktoré v tráve žijú, a ničíme ich životné prostredie, hovorí. „Najlepšie je ručné kosenie. Ak človek používa krovinorez, lepší ako strunová kosačka je kotúč. Pri strunovej kosačke je vyššia úmrtnosť hmyzu, dochádza aj k poškodeniu trávy, struna ju akoby natrháva,“ dodáva.

4
JAKUB CÍBIK (23, vľavo) študuje ekológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Je členom občianskych združení Pre prírodu a Stráž prírody, venuje sa aktívnej ochrane prírody. Medzi jeho ochranárske aktivity patrí kosenie a hrabanie orchideových lúk, odstraňovanie náletových drevín z rezervácií či stráženie a značenie motýľa jasoňa červenookého. V regióne Bielych Karpát a stredného Považia pôsobí ako fotograf a filmár prírody, propaguje ochranu prírody prostredníctvom výstav a prednášok. Je autorom dokumentárneho filmu Biele Karpaty – Kráľovstvo strážené Vršatcom.

Iba estetická funkcia?

Tuje nemajú pre živočíchy žiadnu zvláštnu biologickú hodnotu, vysvetľuje ekológ. „Možno v nich dokáže zahniezdiť pár druhov vtákov, ale inak biodiverzite neprospievajú, neslúžia ani ako zdroj potravy,“ hovorí.

Navrhuje, aby sme namiesto tují vysadili do záhrad ovocné stromy. „Nastane obojstranná výpomoc. Človek pomôže prírode tým, že sa do záhrady nasťahuje hmyz a motýle, a tie zasa budú opeľovať zasadené ovocné dreviny.“

V minulosti plnili záhradky viac úžitkovú ako estetickú funkciu. „Boli v nich aj bylinky a nepokosené plôšky. V konečnom dôsledku to môže vyzerať celkom pekne. Ide len o to, aby ste svojim susedom vysvetlili, že časť vašej záhradky je nepokosená nie preto, že ste lenivý, ale preto, že chcete pomáhať prírode,“ povedal Cíbik pre Denník N.

Mozaikové kosenie

Spôsob kosenia, keď sa časť záhrady alebo lúky naschvál nepokosí, sa volá mozaikové kosenie. „Zhruba dvadsať percent lúky sa vtedy na rôznych miestach nepokosí. Pokiaľ také nepokosené časti nie sú, hmyz sa nemá kam presunúť – buď uhynie rovno pri kosení, alebo neskôr, pretože nemá dostatok potravy,“ vysvetľuje študent.

Lúka bez trávy nie je pre hmyz a iné živočíchy vhodným miestom na život. „Zvieratá, ktoré žijú na lúke, vyžadujú určitú druhovú skladbu rastlín, potrebujú napríklad nektáronosné rastliny, ak sa na nich živia,“ hovorí Cíbik.

„Okrem toho potrebujú aj priestor na úkryt a rozmnožovanie. Často im ho poskytuje vysoká tráva, ale keď lúku vykosíme na golfové ihrisko, o všetky tieto možnosti prídu.“ 

Pri mozaikovom kosení sa nepokosené plochy pravidelne striedajú, aby na lúke nedošlo k zaburineniu a neuchytili sa tam náletové dreviny. Ideálne by sa vybratá plocha nemala kosiť celý rok.

6
Mozaikové kosenie. Foto – archív J. C.

Štát to nepodporuje

Štát mozaikové kosenie nepodporuje. Príslušné nariadenie vlády viaže udelenie dotácie na pokosenie všetkých lúk v stanovenom termíne.

Pre poľnohospodára je nevýhodné, ak by časť lúky nepokosil, pretože by sa pripravil o dotácie, od ktorých je závislý, vysvetľuje ekológ. Až na drobné výnimky sa lúky na Slovensku kosia veľkoplošne pomocou traktorov, dodáva.

„Politická vôľa tu nie je,“ sťažuje sa mladý ochranár prírody. „Ak sa na Slovensku rieši nejaký problém ohľadom ochrany prírody, točí sa väčšinou okolo lesov v Tatrách a toho, či máme veľa alebo málo medveďov. Ale na ochranu obyčajnej poľnohospodárskej krajiny sa zabúda,“ dodáva.

Oslovili sme aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ale na naše otázky o mozaikovom kosení nereagovalo.

Bez hmyzu

U nás nie sú vplyvy nevhodného kosenia (a pesticídov, hnojív a klimatických zmien spôsobených človekom) na život hmyzu celkom známe, pretože sa intenzívne neštudujú.

Výskumy máme z Česka; dá sa predpokladať, že situácia u nás je podobná. V roku 2009 vydala skupina českých biológov „Zprávu o stavu země: Odhmyzeno“, podľa ktorej viac ako 60 percent druhov včiel vyhynulo alebo im vyhynutie hrozí. Podobne je to pri osách či motýľoch.

Pokles výskytu hmyzu negatívne vplýva aj na vtáky, ktoré sa ním živia. Veľkoplošné kosenie má na vtáky devastačný vplyv, ak sa lúky pokosia v čase hniezdenia.

Žltáčik zanoväťový

Motýľ žltáčik zanoväťový je jedným z najviac ohrozených motýľov nielen na Slovensku, ale v celej Európe. V Česku už vyhynul. „Je to odstrašujúci príklad toho, ako môžu zle nastavené dotácie prírode uškodiť,“ hovorí Cíbik.

„Keď začal byť motýľ v Česku veľmi ohrozený, na jeho záchranu vyčlenili obrovské peniaze. Lúky začali kosiť veľkoplošne práve v čase, keď sa húsenice živili na rastlinke zanoväti, takže ich pokosili aj s húsenicami motýľa. Celé populácie tým úplne zdecimovali.

V tom čase ešte nevedeli, čo veľkoplošné kosenie môže spôsobiť. Pretože my sme nemali na takéto dotácie peniaze, motýľ prežil. Ale súčasný stav na Slovensku je taký, že je na pokraji vyhynutia,“ dodáva študent.

2
Jasoň červenooký. Foto – archív J. C.
1024px-Colias_myrmidone
Žltáčik zanoväťový. Foto – Wikimedia/cc

Zmeny v poľnohospodárstve

Úbytok živočíšnych druhov súvisí s výraznými zmenami v poľnohospodárstve, ktoré sa začali zhruba v polovici dvadsiateho storočia. U nás boli navyše politicky motivované (kolektivizácia).

„Jednou zo zmien bolo zvýšené používanie hnojív a pesticídov,“ hovorí študent. „Tým, že sa scelili pozemky, tak sa z jemnej mozaiky, keď v krajine hospodárilo veľké množstvo gazdov, začalo hospodáriť veľmi jednotvárne – na poliach sa kosí naraz a polia sú obrovské, ide o desiatky a stovky hektárov,“ dodáva.

„V západnej Európe, kde neprebiehala kolektivizácia, sa zachovalo súkromné vlastníctvo. Polia sú tam menšie. Stačí, keď sa pozriete na satelitné snímky v okolí Bratislavy a potom kúsok za hranice.“

3
Monokultúrne lány. Foto – archív J. C.
8
Drobné políčka. Foto – archív J. C.

Remízky a mokrade

Mozaika, ktorú sme poznali v minulosti, poskytovala hmyzu – ale aj ostatným skupinám živočíchov – najlepšie podmienky na život. Zvieratá mohli voľne migrovať na také miesta, ktoré im najviac vyhovovali. Pokiaľ niekto pokosil lúku priskoro alebo zasial nevhodnú plodinu, pre hmyz to nebol problém, lebo v tesnej blízkosti našiel vhodnejší porast.

Keď sa pozemky scelili do veľkých lánov, rozmanitosť biotopov sa vytratila a s ňou postupne aj hmyz. Ruka v ruke s tým došlo aj k odstraňovaniu drevín roztrúsených po krajine, ale aj medzí, remízok a mokradí, čo malo opäť negatívny vplyv na prírodu.

Upútavka na Cíbikov film Biele Karpaty – Kráľovstvo strážené Vršatcom. Zdroj – YouTube

Senážovanie a mulčovanie

Cíbik vysvetľuje, že problémom nie je iba veľkoplošné kosenie, ale aj procesy, ktoré nasledujú – hlavne senážovanie a mulčovanie. „Pri senážovaní sa lúka pokosí a seno sa zbalíkuje ešte čerstvé. Vtedy sa úmrtnosť hmyzu zvyšuje.“

„Pri mulčovaní sa pokosená tráva rozomelie na drobnú masu a nechá sa rozložená na lúke. Úmrtnosť hmyzu je vtedy najvyššia. Ak sa navyše takáto tráva ponechá na lúke, rozmnožia sa rôzne agresívne druhy tráv, čo má opäť negatívny vplyv na hmyz.“

Ochrana prírody

Čo sa týka ochrany prírody, sme na tom veľmi biedne, sťažuje sa mladý ekológ. „Ochrana prírody sa u nás stále vníma ako luxus, ale v rozvinutých krajinách západnej Európy ju berú ako bežnú vec. To, že zaostávame, sa svojím spôsobom dá pochopiť – v krajine, kde nefunguje zdravotníctvo, školstvo či súdnictvo, ľudia nemajú chuť riešiť aj ochranu prírody,“ vraví.

„Ale z dlhodobého hľadiska je potrebná rovnako ako fungujúce školstvo,“ dodáva.

Životné prostredie

Teraz najčítanejšie