Denník N

S brexitom sa zo spoločnej európskej obrany stáva ilúzia

S odchodom Británie prichádza Európska únia o veľkú časť svojej hospodárskej sily a aj najlepšiu armádu na kontinente. Tá síce zostane súčasťou NATO, no plány Bruselu sú pochované.

Odchod Veľkej Británie z Únie bude mať ďalekosiahle následky na zahraničnú a bezpečnostnú politiku a na celkové postavenie Európskej únie vo svete. Stratíme totiž jeden z najsilnejších pilierov, na ktorých neustále sa rodiaca, ale ešte stále nenarodená európska zahraničná a bezpečnostná politika mohla stáť. Bez Veľkej Británie bude viac ako kedykoľvek doteraz samostatná európska obrana len iluzórnym plánom.

Pred samotnou analýzou dôsledkov brexitu je dôležité pripomenúť, že ak hovoríme o postavení Únie vo svete, hovoríme aj o našom vlastnom mieste/pozícii – čiže nejde o abstraktný „európsky“ vplyv, ale hovoríme o tom, v akom svete sa bude Slovensko pohybovať počas nasledujúcich dekád.

Prídeme o 17 percent ekonomickej sily

Európska zahraničná, bezpečnostná a obranná politika je – napriek rôznym plánom – ešte stále v drvivej väčšine doménou jednotlivých členských štátov. Pozrime sa preto na to, aký je potenciál a pozícia Veľkej Británie v zahraničnej a bezpečnostnej politike, aby sme videli, koho vlastne stratíme. Pri analýze celkovej váhy je dôležité sústrediť sa predovšetkým na diplomaticko-politický, bezpečnostno-vojenský a ekonomický potenciál, ktoré spoločne určujú celkovú váhu štátov.

Veľká Británia je jedným z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, čo jej a priori zaručuje určitú úroveň globálneho vplyvu. Regionálne je Londýn okrem Európy významným hráčom na Blízkom východe či v oblasti Indického oceánu, a prostredníctvom – už viac symbolickom, ale formálne stále dôležitom – Commonweal­thu globálne. Disponuje tiež jednou z najrozsiahlejších sietí diplomatických misií na svete.

Britská ekonomika je druhá najsilnejšia v Únii, je len asi o 20 percent menšia ako najväčšia, nemecká. Odchodom Londýna Únia – hoci Briti zrejme zostanú do veľkej miery ekonomicky integrovaní s EÚ – stratí asi 16 – 17 percent svojej ekonomickej sily, významnú obchodnú veľmoc, a najdôležitejšie finančné centrum v Európe, Londýn. Na prvý pohľad sa to možno zdá byť len ekonomickým problémom, ale ekonomická sila je jedným z najdôležitejších (hoci nie jediným) pilierom vplyvu a postavenia – preto utrpí aj ten európsky.

Najlepšia armáda v Európe

V oblasti bezpečnosti a obrany je Veľká Británia spolu s Francúzskom jedným z dvoch štátov „veľkej európskej dvojky“. Obe krajiny sú jadrovými veľmocami, a britská armáda je odborníkmi považovaná za najlepšiu v Európe, s rozsiahlymi skúsenosťami z nasadenia v ostrých konfliktoch, v posledných dvoch desaťročiach napríklad v Afganistane a Iraku, kde boli po USA najdôležitejšími prispievateľmi do oboch operácií, ale napríklad aj na Balkáne či v Sierra Leone a Líbyi.

Projekcia sily do mimoeurópskych oblastí je pre schopnosť Európy presadzovať svoje bezpečnostné záujmy absolútne kľúčová, a Veľká Británia disponuje najvýznamnejším európskym potenciálom v tejto oblasti, plus strategickou kultúrou a tradíciou nasadenia mimo Európy.

Schopnosť nasadiť približne 30- až 35-tisíc vojakov do mimoeurópskych operácií robí z Veľkej Británie neignorovateľného hráča európskej bezpečnosti a obrany. Popri tom bude od roku 2020 postupne disponovať dvomi lietadlovými loďami, ktoré spoločne s francúzskou Charles de Gaulle budú tvoriť chrbtovú kosť európskej schopnosti projekcie sily. Po brexite však už oveľa viac na bilaterálnej báze s Francúzskom a nie v rámci európskej bezpečnostnej a obrannej politiky.

Koniec plánom

Samozrejme, a našťastie, primárny európsky obranný systém, NATO, brexit neoslabí, Londýn zostane aj naďalej veľmi úzko spätý so zabezpečením európskej obrany.

Lenže tak, ako sa hovorí, že hovoriť o Európskej únii ako celku či jej existencii nemá zmysel bez Nemecka a Francúzska – ktokoľvek z tejto dvojice by z Únie odišiel, Únia by prestala existovať v podobe, ako ju poznáme – takisto nemá zmysel hovoriť o akejkoľvek efektívnej a zároveň silnej európskej bezpečnostnej a obrannej politike. Odchodom Veľkej Británie odchádza aj štvrtina až tretina efektívne nasaditeľného vojenského potenciálu Európy, ktorý tvoril spolu s Francúzskom viac ako polovicu. Francúzsko zostane jedinou globálnou vojenskou a diplomatickou veľmocou Európskej únie, ale bez britského potenciálu to bude oveľa menej, aj keď pridáme spoluprácu s Nemeckom.

Nie je žiadna náhoda, že všetky doterajšie iniciatívy štartujúce či posilňujúce európsku obrannú spoluprácu vznikli na základe britsko-francúzskej iniciatívy. Na báze dohôd Tonyho Blaira so Jacquesom Chiracom v normandskom Saint Malô v roku 1998 sa počíta reálne naštartovanie európskej bezpečnostnej a obrannej politiky – predtým ani potom bez francúzsko-britského súhlasu žiadna iniciatíva neprešla. V oblasti európskeho bezpečnostného systému sme doteraz formálne vždy hovorili o partnerstve Spojených štátov, Kanady a Európy, teraz musíme doplniť aj Veľkú Britániu.

Veľká Británia v NATO samozrejme zostane, čiže bude naďalej aktívna v oblasti európskej a euroatlantickej bezpečnosti ako jeden z najdôležitejších hráčov. Brexit nebude viesť k oslabeniu európskej bezpečnosti, vrátane „východného krídla“, a Británia určite zostane aj verná plánom Aliancie posilniť bezpečnosť strednej Európy a Pobaltia. Určite bude napríklad líderským štátom nového multinacionálneho práporu, ktorý NATO vytvára v Pobaltí a Poľsku, Briti budú zodpovední za prápor (približne 800 vojakov) v Estónsku. Brexit však definitívne pochová nádej na samostatnú európsku obranu a oslabí aj globálne postavenie Európy ako celku.

V súčasnosti pravdepodobne nikto nevie, aká bude podoba vzťahov Veľkej Británie a Európskej únie v budúcnosti, vyzerá to dokonca tak, že ani iniciátori či podporovatelia brexitu nie. Tešiť by sme sa však z toho určite nemali, ak nám aspoň trošku záleží, či sme schopní – my, Európska únia – reagovať na vývoj okolo nás a formovať svet na základe našich záujmov či hodnôt.

Brexit

Teraz najčítanejšie