Denník N

Na D1 odporučili štyri pruhy v každom smere. Aká bude diaľnica na Senec a ďalej do Trnavy?

Pravdepodobnosť, že D1 bude mať osem pruhov, je stále vyššia, už to tak vidí aj minister dopravy. Nová podoba diaľnice môže pomôcť aj konkrétnemu developerovi. Prinášame otázky a odpovede o projekte rozšírenia D1.

Ako sa dnes jazdí po D1 na Trnavu a ako sa bude?

Provizórny  trojpruh, aký štát pripravil pre šoférov na úseku D1 Bratislava – Trnava, má svoje úskalia. Šoféri tu počas dňa nemôžu pridať plyn nad 110 kilometrov za hodinu. Denne po tejto diaľnici v smere do Bratislavy prejde vyše 30-tisíc áut.

Štát už dávno sľubuje, že diaľnicu rozšíri, aby šoféri mohli zrýchliť o 20 kilometrov za hodinu.

Platí, že rozšírenie D1 podobne ako budúci obchvat Bratislavy a najmä jeho napojenie na Dunajskú Stredu môže zrýchliť prúdy áut priamo do Bratislavy. Vo vnútri mesta sa však prípravy na tento nápor napríklad zmenami vo verejnej doprave či v parkovacej politike zatiaľ nerobia.

Kedy to bude?

Štát práve rozbieha stavbu bratislavského obchvatu, ktorý bude križovať D1 v Ivanke pri Dunaji. Keďže obchvat má byť hotový v roku 2020, vtedy môžu šoféri očakávať prvé kilometre rozšírenej diaľnice, a to logicky bližšie pri Bratislave.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) naznačuje, že vtedy už môže byť širšia celá D1 do Trnavy.

„Vzhľadom na súčasné nevyhovujúce šírkové usporiadanie D1, ktoré obmedzuje užívanie D1 Bratislava – Trnava na požadovanej funkčnej úrovni, je podľa komisie nevyhnutné rekonštruovať D1 Bratislava – Trnava (súbor 5 stavieb) do konca novembra 2020,“ píše NDS.

Momentálne sa už stavia, aspoň podľa uzatvorených kontraktov, nová križovatka Triblavina medzi Chorvátskym Grobom a Bernolákovom a tiež križovatka Blatné v okrese Senec.

Ako bude vyzerať rozšírená D1?

Od Blatného do Trnavy povedú tri plnohodnotné diaľničné pruhy pre oba smery.

Od Bratislavy po Blatné to má byť inak.

Štát najprv nakreslil, že diaľnica bude mať v tejto časti tri pruhy po oboch stranách a keďže v okolitom území pribúda obyvateľov, ktorých treba pripojiť na diaľnicu, prikreslili ku nej po dva pásy takzvaných kolektorov pre oba smery. Umožňujú pripojiť sa na diaľnicu častejšie zatiaľ čo klasická diaľnica s križovatkami umožňuje iba výrazne redšie napájacie body.

Koncom roka 2014 si to štátni manažéri v NDS náhle rozmysleli. Vyškrtali kolektory a prikreslili štvrtý pás na diaľnici. Urobili to cez zmeny v tvare križovatky Triblavina, ktorá je kľúčom k budúcemu dizajnu a prínosom rozšírenej D1 a keďže sa už stavia, rozbehla sa okolo nej debata.

V stredu večer po konzultácii s inžiniermi z STU, žilinského ústavu, Inštitútu stratégie dopravy, ministerstva dopravy a s policajtmi NDS odporučila štátu, aby bola diaľnica po Senec v modeli so štyrmi pruhmi v každom smere a bez kolektorov.

Šéf NDS Juraj Valent však už osempruhovú diaľnicu predstavoval takmer ako hotovú vec na nedávnej stavbárskej konferencii.

Minister dopravy Árpád Érsek v piatok potvrdil, že sa stotožňuje s názorom od komisie NDS.

„Výstavba ciest nie je politické ale odborné rozhodnutie a ja verím názoru odborníkov, ktorí tvrdia, že najlepším riešením bude pre Bratislavou rozšíriť diaľnicu na 4 plnohodnotné pruhy,“ povedal Érsek. Vydal tiež pokyn diaľničiarom, aby pokračovali v stavbe križovatky Triblavina podľa odporúčaní z NDS.

Prečo diaľnicu prekreslili? 

Prečo sa menili parametre diaľnice? Štát píše, že pôvodná koncepcia rozšírenej D1 neumožňuje autám pohodlne sa na ňu napájať z budúceho obchvatu Bratislavy a ide vraj aj o drahé riešenie. Celá rozšírená D1 s kolektormi môže vyjsť aj na 1 miliardu eur.

Pred časom však zo slov štátneho tajomníka ministerstva dopravy Viktora Stromčeka vyplynulo, že prekreslenie diaľnice úsporu priniesť nemusí.

Odlišné názory o tom, ako je D1 kompatibilná s bratislavským obchvatom, prichádzajú aj z OZ Triblavina. Jeho zástupcovia sa viackrát vyjadrili, že vidia motívy štátu na urýchlené prekreslenie diaľnice celkom inak.

Upozorňujú, že priamo okolo D1 developuje svoj obrovský projekt v hodnote stámiliónov eur spoločnosť Starland. Jej materská firma sídli na Cypre a zástupcovia spoločnosti doposiaľ neodtajnili vlastnícku štruktúru.

Odmietli však obvinenia, že nová podoba diaľnice a najmä križovatky Triblavina umožní pohodlné napájanie sa na diaľnicu v širokom okolí iba pre tento projekt a tým zvýši jeho hodnotu. Naopak, obyvatelia priľahlých území, kde pribúda zástavba, budú jazdiť časť trasy podobne ako doteraz po starej seneckej ceste. Tá totiž nie je na kľúčovú križovatku napojená a tak skoro ani nemusí byť.

Vyústenie križovatky Triblavina do terénu štát vo finále ešte zužoval. Preto obyvatelia priľahlého územia očakávajú naopak kolóny.

Zástupcovia OZ Triblavina vyzbierali približne 6-tisíc podpisov od ľudí bývajúcich v oblasti okolo Bernolákova či Chorvátskeho Grobu za návrat diaľnice v okolí križovatky Triblavina do modelu, s ktorým ráta územný plán, a to je užšia diaľnica s kolektormi.

Odporúčanie od NDS odmietajú, spochybňujú aj odbornosť jej komisie.

„Máme výhrady voči zloženiu komisie aj voči jej záverom. Práve jeden z členov komisie, pán Michal Halabica, za ministerstvo dopravy v roku 2013 presadzoval doplnenie kolektorov do územného plánu bratislavského kraja, pretože štúdia preukázala opodstatnenosť tohto riešenia. Ten istý pán Halabica je teraz proti?“ píše OZ Triblavina v stanovisku. Výskumnému ústavu dopravnému zasa vyčítajú, že zarába na zákazkách od ministerstva dopravy.

Proti stanovisku štátu k budúcej podobe D1 sa postavila aj bratislavská župa.

Rozšírenie D1

Teraz najčítanejšie