Denník N

Kotleba chce dostať Slovensko z Únie, začína zbierať podpisy za referendum

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Kotlebovci zároveň začali zbierať podpisy aj pod druhú petíciu, za vystúpenie z NATO. Referendá chcú dve, predtým by však znížili súčasné 50-percentné kvórum na to, aby boli platné.

Ľudová strana Naše Slovensko dnes začala so zberom podpisov pod petíciu, na ktorej konci by malo byť vyhlásené referendum o vystúpení Slovenska z Európskej únie. Aby prezident referendum vyhlásil, museli by ich nazbierať 350-tisíc. Kotleba preto ráta s tým, že to môže trvať aj viac ako rok.

Pri poslednom referende o ochrane rodiny vyzbierali aktivisti Aliancie za rodinu dostatok podpisov za necelých päť mesiacov – od apríla do augusta 2014. Strane SaS to pred referendom v roku 2010 trvalo dlhšie, približne štrnásť mesiacov.

Spolu s hlasovaním o EÚ by Kotlebova strana chcela zorganizovať aj druhé samostatné referendum o vystúpení z NATO, ktoré nazýva zločineckou organizáciou. Preto chcú ísť do ulíc hneď s dvomi petíciami.

„Sú ľudia, ktorí nechcú vystupovať z Európskej únie, ale chcú vystúpiť z NATO,“ vysvetlil tento postup Kotleba. Na tlačovke pred parlamentom hovoril o EÚ ako o novodobom žalári národov – členstvo v nej vraj pre Slovensko nie je výhodné.

Chcú nižšie kvórum

Kotleba by ešte predtým, ako by referendum bolo vyhlásené, chcel znížiť kvórum potrebné na to, aby bolo platné. Dnes je podmienka, že sa ho musí zúčastniť aspoň 50 percent voličov. ĽSNS chce o kvóre diskutovať, hranicu však vidia niekde nad 30 percentami.

Na otázku, či by referendum s nižším kvórom nemalo v skutočnosti menšiu legitimitu ako to, kde ľudia vstup do EÚ odhlasovali (a kde bola splnená hranica 50 percent voličov), Kotleba povedal, že plebiscit v roku 2003 bol platný len vďaka ľuďom, ktorí hlasovali proti vstupu. „Keby sa vtedy referenda nezúčastnili, referendum by platné nebolo.“

ĽSNS sa inšpirovala britským referendom, v ktorom obyvatelia krajiny minulý týždeň rozhodli o odchode z Únie. Po hlasovaní o brexite sa o podobných referendách začalo hovoriť aj v iných krajinách.

Patrilo medzi ne napríklad Fínsko, no miestny minister zahraničných vecí Timo Soini pred dvoma dňami povedal, že referendum na túto tému považuje na nepravdepodobné. V Holandsku chce plebiscit presadiť populista Geert Wilders.

Referendum o odchode z EÚ včera v Českej republike prekvapivo podporil prezident Miloš Zeman. Vraví však, že by hlasoval proti. „Nesúhlasím s tými, ktorí sú za vystúpenie z EÚ. Ale urobím všetko pre to, aby bolo referendum a aby sa v ňom mohli vyjadriť,“ povedal český prezident.

Focus: Slováci sú za EÚ

Tak ako pri sobotnom pochode proti islamizácii, ani pri referende o EÚ nie je krajná pravica jednotná. Obdivovateľ Adolfa Hitlera Marián Magát, ktorý kandidoval na Kotlebovej kandidátke s číslom 88, napríklad povedal, že referendum o vystúpení z EÚ je čistý populizmus a nebude úspešné.

Podľa júnového prieskumu agentúry Focus by v prípadnom referende väčšina obyvateľov hlasovala za zotrvanie krajiny v Európskej únii. Až 62 percent Slovákov by chcelo v Únii zostať, vystúpenie by podporilo 23 percent ľudí, zvyšok nevedel odpovedať.

Slovensko sa stalo členom Európskej únie na základe jediného úspešného referenda v dejinách samostatnej republiky. Uskutočnilo sa v roku 2003, zúčastnilo sa ho 52 percent ľudí a vyše 92 percent z nich hlasovalo za vstup do Únie. Proti bolo šesť percent voličov.

Referendá na Slovensku

1994: Referendum z iniciatívy Združenia robotníkov Slovenska malo otázku: „Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?“ Účasť bola len necelých 20 percent.

1997: Zmarené referendum, ktoré prezident Michal Kováč vyhlásil so štyrmi otázkami, no vtedajší minister vnútra za HZDS Gustáv Krajči nechal vytlačiť hlasovacie otázky len s tromi otázkami – bez tej o priamej voľbe prezidenta. Ostatné otázky sa týkali nášho prípadného členstva v NATO. V plebiscite hlasovalo necelých 10 percent voličov.

1998: Spolu s parlamentnými voľbami sa z iniciatívy HZDS konalo referendum o neprivatizácii strategických podnikov. Opäť bolo neplatné, účasť dosiahla 44 percent.

2000: Referendum po petičnej akcii HZDS a SNS malo vyvolať predčasné voľby a položiť prvú vládu Mikuláša Dzurindu. Hlasovalo len asi 20 percent ľudí a bolo neplatné.

2003: Jediné úspešné referendum, Slováci v ňom rozhodli o vstupe krajiny do EÚ. Zúčastnilo sa ho 52 percent ľudí a vyše 92 percent z nich hlasovalo za vstup do Únie. Proti bolo šesť percent voličov.

2004: Referendum vyvolali odbory, ktoré vo veľkom podporoval Smer. Opäť bolo cieľom vyvolať predčasné voľby a skrátiť funkčné obdobie druhej Dzurindovej vlády. Konalo sa len mesiac pred vstupom Slovenska do EÚ. Účasť bola 35,86 % a referendum bolo neplatné.

2010: Plebiscit sa uskutočnil po petičnej akcii strany SaS, ľudia mali odpovedať na šesť otázok. Strana chcela napríklad znížiť počet poslancov zo 150 na 100, zrušiť koncesionárske poplatky či stanoviť limit na nákup vládnych limuzín na 40-tisíc eur. Bolo neplatné, zúčastnilo sa ho len necelých 23 percent voličov.

2015: Zatiaľ posledné referendum nasledovalo po petičnej akcii Aliancie za rodinu. Jeho cieľom bolo zakázať manželstvá homosexuálov a adopcie detí homosexuálmi, bolo však neplatné. Hlasovať prišlo len 21 percent ľudí.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie