Denník N

Odkiaľ sa vzal waleský futbalový zázrak?

Foto - ap
Foto – ap

Kým sa všetci sústredili na Island, Wales sa prebojoval do semifinále majstrovstiev Európy. Potichu a nenápadne. A to je dobre. Takto to majú radi.

Nedá sa nevrátiť k úplnému začiatku, k tretej minúte nášho zápasu s Walesom. K tej obrovskej šanci Mareka Hamšíka, ktorá mala skončiť gólom a takmer aj skončila, nebyť toho, že – neskončila. My sme tu doma a Wales v semifinále; pomaly a nenápadne sa posúva vpred v tej ľahšej polovici pavúka, presne tam, kde sme mali byť my, keby v tretej minúte…

A nečakali to: obranca Neil Taylor zmeškal koncert Beyoncé v Cardiffe, Chris Gunther zas bratovu svadbu. Dávno sa už mali vrátiť a nikto by im to nemal za zlé, už len to, že sa po 58 rokoch kvalifikovali na ešte len druhý veľký turnaj v histórii, bolo obrovským úspechom.

Aby sme si vedeli predstaviť, ako veľa času prešlo od majstrovstiev sveta vo Švédsku 1958, stačí povedať toto: vo štvrťfinále ich vtedy vyradil mladučký, sedemnásťročný Pelé a Československo malo ešte len o štyri roky získať striebro v Chile. Čo je oproti tomu zmeškaná svadba? Aspoň vieme, o čom bude príhovor.

Čo si predstavíte, keď sa povie Wales?

Wales nie je Island. Nie je sexy ani navždy a ďaleko, nemá tri hudobné hviezdy na obyvateľa, nepôsobí dojmom, že tam každý pozná každého a všetci spolu sú dobrí ľudia.

Povedzte Wales a skúste k nemu pripojiť asociáciu – takmer určite vám nevyjde nič okrem tušenia, že je to tá malá zem v rohu, ktorá má z nejakých ťažko pochopiteľných dôvodov na šampionáte vlastné mužstvo. Možno si spomeniete na bane, ale ani bane nie sú sexy a ešte sú aj zatvorené.

Vo Walese ťažko vôbec nájdete nejakú ligu. Praktické dôvody: krajina je hornatá, cesty chýbali. Znie to veľmi stredoveko, ak budeme hovoriť o dolinách a uzavretých komunitách? Možno.

Ozajstná waleská futbalová liga vznikla až v roku 1991 a stále v nej hrajú aj poloprofesionálne mužstvá. Swansea City, Cardiff City a niektoré ďalšie kluby tradične hrávali v anglických súťažiach, tradične v tých nižších a ešte nižších. Najúspešnejší klub waleskej ligy? The New Saints, 10 titulov. Nie, na tomto reprezentáciu nepostavíte.

Foto - ap
Foto – ap

Neandrtálec Bale a jeho spoluhráči

Môžete ju postaviť na Garethovi Baleovi. Len sa naňho pozrite – vyzerá, že ak bude treba, sám ten Wales do finále dotiahne aj zubami ako neandrtálec, ktorý zavetril korisť a neuspokojí sa, kým ju v jaskyni nezloží k ohňu.

Nie je technický, ale silový a obdivuhodne rýchly, stačí si spomenúť na to, ako si vo finále španielskeho pohára z úbohého Marca Bartru urobil štartovací blok. Ťažko sa tomu verí, ale začínal ako ľavý obranca, my skalní hráči futbalového manažéra o ňom vieme prinajmenšom desať rokov. Keď však v Lige majstrov trikrát za zápas prešprintoval Maicona, vtedy jedného z najlepších pravých bekov na svete, a z pozície ľavého obrancu dal hetrik, ktosi kdesi pochopil, že jeho miesto je inde.

Gareth Bale Walesu vystrieľal kvalifikáciu, na majstrovstvách dal dva góly a aj tie, ktoré nedal, budia dojem, že bez neho by neboli. Wales je Bale, ale nebol by, ak by nemal s kým hrať: Joe Allen hrá v Liverpoole, Aaron Ramsey v základe Arsenalu a Swansea bez Ashleyho Williamsa ani nenastúpi na zápas.

Sila Walesu je v kolektíve.

Foto - ap
Foto – ap

Gól pred 200 divákmi. A potom proti Rusku

Gro mužstva netvoria kúzelníci, ale robotníci; hráči zatvrdení súbojmi v druhej (tretej) anglickej lige, ak v prvej, potom v tých horších mužstvách. Aj do reprezentácie si preniesli to, čo v klube zažívajú každý týždeň: boj, kopance, fauly, rozbité hlavy, nie tituly a oslavy.

Vedia, že každý zápas sa rovnako ako víťazstvom môže skončiť aj remízou alebo prehrou, ale presne rovnako vedia aj to, že každý zápas sa začína od bájnych 0:0. Vedia, že ak sa nebudú snažiť, a nielen snažiť, ale naozaj makať na hraniciach svojich schopností, nielen prehrajú, ale aj prídu o prácu.

Sú zozbieraní: mnohí sú Welšanmi po starej mame a prastarom otcovi. Tí, ktorí nikdy neboli dosť dobrí na to, aby hrali za anglickú reprezentáciu, ju teraz prekonali. Krajina mala vždy skvelých hráčov: John Charles dal ešte v 50. rokoch vyše sto gólov za Juventus. Potom prišli Ian Rush a Ryan Giggs, ale ani oni sa nedočkali medzinárodného úspechu.

Musel prísť Hal Robson Kanu, momentálne voľný hráč, a streliť víťazný gól nám aj Belgičanom. John Williams, ktorého striedal, odohral celú sezónu na hosťovaní v tretej lige. Naposledy, keď dal Neil Taylor gól, hral v piatej lige za Wrexham proti Grays Athletic, písal sa rok 2010 a na tribúnach bolo 200 ľudí. Ďalší prišiel až proti Rusku.

Foto - ap
Foto – ap

Mohli sme to byť my. Ale nie sme

Nemusíte ich milovať, musíte ich obdivovať. Wales nie je Island, je Wales. Dať v piatich zápasoch 10 gólov a štyri z nich vyhrať, vyžaduje nesmiernu psychickú silu, veľké odhodlanie a presvedčenie, že to dokážete. Spoločný cieľ.

Pozrite sa na Garetha Balea a porovnajte ho s Cristianom Ronaldom: Ronaldo strúha stále tie isté figúry, v duchu akoby nevyzliekol dres Realu; Bale je súčasťou tímu, odovzdal sa mu. V kope hráčov oslavujúcich postup niet rozdielu medzi hráčom Wolverhamptonu a Realu Madrid.

Waleskí fanúšikovia majú párty, ktorá sa pretiahla. Nikto nenamieta. Nekonečný žúr, na ktorom sú všetci spolu: s hráčmi, krajinou, aj nami, nezaujatými pozorovateľmi. Možno sa trochu zabávajú na tom, aký je svet prekvapený, veď oni to dávno vedeli.

Mohli sme tam byť my, keby v tretej minúte Hamšík. Ďalej to poznáte. Wales je však v semifinále zaslúžene, keď porazil Belgicko, konečne si ho niekto všimol. Doteraz kráčal potichu a nenápadne, presne tak, ako to má rád.

Euro 2020

Teraz najčítanejšie