Denník N

Prečo Erdogan zakopáva vojnovú sekeru

Ruský prezident Vladimir Putin. Foto - ap
Ruský prezident Vladimir Putin. Foto – ap

Turecký prezident je prefíkaný a musí chápať, že je pre neho ľahšie udržiavať pragmatický vzťah skôr s Putinom než, povedzme, s lídrami Európskej únie.

 

Ruský prezident Vladimir Putin a jeho turecký náprotivok Recep Tayyip Erdogan sú si príliš podobní na to, aby zostali nepriateľmi príliš dlho. V pondelok sa na oficiálnej stránke Kremľa objavili výňatky z Erdoganovho listu Putinovi, v ktorom sa turecký líder ospravedlňuje za zostrelenie ruskej stíhačky v novembri minulého roku a ponúka kompenzáciu pre rodinu mŕtveho pilota.

Za týmto neočakávaným ospravedlnením sa môžu skrývať ekonomické dôvody, ale svoju úlohu v tom mohli hrať aj ideologická blízkosť oboch lídrov a ich záujem na spoločných rokovaniach.

No, no, no!

Po tom, čo ruské lietadlo operujúce v Sýrii nakrátko narušilo turecký vzdušný priestor, ho turecké vzdušné sily zostrelili. Putin požadoval ospravedlnenie a ponuku na kompenzáciu za škodu, ktorú Rusko utrpelo, ale Erdogan trval na tom, že je to práve Putin, kto by sa mal ospravedlniť za prelet ponad turecké hranice. Obe strany sa navzájom obviňovali z podpory teroristov v Sýrii a ich rétorika pôsobila občas tak vzrušene, že túto trhlinu už nikdy nezmenšia.

Aby potrestala Ankaru, Moskva zrušila Rusom dovolenky v Turecku, zakázala tureckým stavebným firmám pracovať v Rusku a stopla dovoz tureckého ovocia, zeleniny a hydiny. Európska banka pre obnovu a rozvoj minulý rok odhadla, že ruské sankcie znížia tohtoročný turecký ekonomický rast o 0,3 až 0,7 percentuálneho bodu, ale Erdogan bol neoblomný.

Počet ruských turistov v Antalyi, ktorá bola v minulých rokoch jedným z najobľúbenejších prímorských letovísk, klesol tento rok o 95 percent. To by ešte šlo zvládnuť, pretože dlhoročný pomer európskych a ruských návštevníkov v Turecku bol päť ku jednej, no tohto roku chodia menej aj Briti a Nemci, ktorí sa obávajú bezpečnostných hrozieb, takže celkový počet turistov v porovnaní s minulým rokom klesol o celých 45 percent. Táto skutočnosť mohla ovplyvniť Erdoganov obrat, ale úvaha tureckého prezidenta bola pravdepodobne komplexnejšia.

Radšej pragmatizmus

Po tom, čo Kremeľ publikoval citáty z Erdoganovho ospravedlnenia, Turecko a Izrael oznámili normalizáciu diplomatických vzťahov, uťatých pred šiestimi rokmi, keď osem tureckých občanov zahynulo pri izraelskom prepade lodnej flotily smerujúcej do Gazy. To umožňuje Turecku diverzifikovať svoje energetické zdroje: Izrael teraz môže postaviť plynovod na Cyprus, čo by Turecku pomohlo stať sa menej závislým od ruského plynu. Ruský štátny plynový gigant Gazprom dnes dodáva Turecku 55 percent tejto suroviny.

Rusko je jasne proti novému plynovodu. Izrael si toto riziko uvedomuje a má alternatívny plán dodávať plyn do Egypta, skvapalňovať ho tam a exportovať ho loďami a nie potrubiami. Aby bol plynovod uskutočniteľný, Erdogan potrebuje hovoriť s Rusmi a možno tiež oživiť pochované plány na nový ruský plynovod do Turecka, kde by sa vytvorilo centrum pre ďalší export do južnej Európy.

Turecká pozícia brány na Blízky východ si vyžaduje, aby malo priateľské vzťahy s hlavnými hráčmi. Erdogan je nepredvídateľný, ale tiež prefíkaný a musí chápať, že je pre neho ľahšie udržiavať pragmatický vzťah, kde dostane niečo za niečo, skôr s Putinom než, povedzme, s lídrami Európskej únie.

Môžu si pomôcť

Európa sľúbila Turkom bezvízový styk výmenou za ich ochotu brať späť imigrantov, ktorí sa z Turecka dostali do EÚ ilegálne. Výmenou za zrušenie víz EÚ od Turecka žiadala zmenu jeho často kritizovanej protiteroristickej legislatívy, na základe ktorej boli uväznení mnohí novinári a aktivisti. Erdogan to však odmietol.

Koncom minulého týždňa Putinov poslušný parlament prijal dokonca ešte tvrdšiu sériu protiteroristických a protiextrémistických zákonov ako Turecko. Od dvadsiateho júla sa bude „ospravedlňovanie“ či „podnecovanie“ terorizmu na sociálnych sieťach môcť trestať až sedemročným väzením. Extrémizmus – veľmi vágne definovaný zločin, pre ktorý skončia ročne vo väzení stovky ľudí – dnes páchateľa môže vyjsť na osem rokov odňatia slobody, čo je o dosť viac ako v Turecku, kde môže človek za podobné činy dostať maximálne tri roky. Telekomunikační operátori sú nútení archivovať všetky správy a nahrávky všetkých telefónnych hovorov za posledných šesť mesiacov a keď treba, musia ruským vyšetrovacím orgánom poskytnúť aj dešifrovacie nástroje. Je to pravdepodobne najrepresívnejší legislatívny balík, ktorý Rusko prijalo od rozpadu Sovietskeho zväzu.

Erdogan musí cítiť istú závisť, keď vidí Putinovu schopnosť urobiť vo svojej krajine takmer čokoľvek, čo sa mu chce. Ale musí cítiť aj spriaznenosť. Títo autoritatívni vládcovia majú podobné predstavy o hrozbách pre svoju moc a svoje krajiny. Obaja vidia svet ako arénu pre neľútostný boj, v ktorom ekonomické benefity zakaždým porážajú hodnoty.

Pre týchto dvoch diktátorov bola vzájomná nevraživosť neprirodzená a čo znamená jedno ospravedlnenie pre dvoch mužov, ktorí si navzájom môžu veľmi pomôcť. Erdogan môže nechať kremeľské propagandistické oddelenie oslavovať víťazstvo, keď je to nevyhnutná podmienka pre to, aby mohol s Kremľom ďalej uzatvárať dohody. A keď tým, navyše, ukáže Západu, že nemá núdzu o alternatívnych partnerov, ktorí sa nesnažia uvaliť na Turecko jeho hodnoty.

© Bloomberg

Turecko vs. Rusko

Teraz najčítanejšie