Nechajte lesy na pokoji, potrebujú Nič, znie v kampani za divočinu

Iniciatíva všetko pre nič je jednoduchá. Ak človek nebude zasahovať do lesov, nebude tam robiť skutočne nič, tak lesy z toho budú viac profitovať.

„Nechceme zo Slovenska urobiť skanzen. Stačí menšie percento lesov, na ktorých si bude príroda robiť sama, čo chce, a bude jej tak lepšie,“ vysvetľuje náčelník lesoochranárskeho zoskupenia Vlk Juraj Lukáč.

Kampaň sa hrá so slovom nič a zábermi zo slovenského lesa. „Prispievaj na nič, je to ten najlepší čin, ktorý môžeš pre lesy urobiť,“ je jeden zo sloganov kampane.

Videospot kampane Nič

Nič tu malo byť už pred sto rokmi

Po tejto zmene by nemali túžiť len ekológovia, ale celá verejnosť, hovorí ekológ Mojmír Vlašín z Masarykovej univerzity v Brne. „Divočina nás lepšie chráni pred klimatickými výkyvmi, inak budú pribúdať lokálne záplavy a suchá. Takže snaha rozšíriť bezzásahovosť, teda nič podľa Vlka, nejakou súkromnou občianskou aktivitou je správna. Má jednu chybu. Mala prísť už pred sto rokmi,“ tvrdí ekológ a prírodovedec.

Jediné miesto, kde sa podľa platnej legislatívy uplatňuje vo väčšine európskych krajín bezzásahovosť, sú národné parky. „A to nie všade, ale iba v takzvanej prvej zóne. Sú to však národné parky, ktoré sú vedené vrámci Svetovej únie ochrany prírody kategórie II, teda nie všetky národné parky, ale tie celosvetovo uznávané,“ vysvetľuje Vlašín.

Príroda dokázala prežiť bez zásahu človeka a teraz je tu človek, ktorý svojím zásahom viac zničí, ako napomôže, myslí si Lukáč. „To, čo my nazývame parazitmi, les tak nevníma. Aj ‚paraziti‘ musia z niečoho žiť a nezničia celý les kvôli tomu.“

Časť chránených území potrebuje ľudskú aktivitu, aj časť národných parkov, chránených krajinných oblastí a rezervácií. „Sú to napríklad pozostatky po dobe ľadovej – stepi, vresoviská – kde musíte pásť, v národných parkoch majú vyhradenú zónu. Pre oba prístupy je v európskej krajine dosť miesta,“ tvrdí Vlašín.

Upozorňuje, že v poslednom čase Európa experimentuje, aby nemusel zasahovať človek, ale zviera. Využívajú návrat spásačov (zubry, kone), ktoré by to mohli prevziať.

„Potom by mohla byť aj ‚prirodzená‘ bezlesnosť na území v kategórii Wilderness – ako sú napríklad Milovice v Česku,“ vysvetľuje Vlašín.

Les je viac ako strom

Na problém ohrozenia lesa parazitmi má Lukáč jasný názor. „Les je viac ako strom, je to zložitý systém. Nie je to boj medzi stromom a parazitmi. Zásah človeka nie je nutný, výsledok je jasne viditeľný. Tristopäťdesiat rokov lesy fungovali bez nás. Načo to meniť.“

Peniaze, ktoré ľudia darujú na kampaň Všetko pre nič, idú na rôzne činnosti, ale najväčšia položka je prenájom pozemkov. „Druhá najväčšia položka je na súdne pojednávania a rôzne právnické úkony. Máme skvelú právničku, bez ktorej by sme sa často nepohli ďalej,“ vraví Lukáč.

V roku 2011 sa súdili s ministerstvom životného prostredia až pred Súdnym dvorom Európskej únie a vyhrali. Podľa ministerstva združenie nemalo právo zúčastniť sa pri rozhodovacích procesoch v environmentálnych veciach, súdny dvor však rozhodol v prospech Vlka.

Infografika: Vlk