Tak teda akú Úniu to vlastne chceme? Bratislava môže priniesť odpoveď

Autor je poslancom Európskeho parlamentu za stranu Smer

Predsedníctvo v Európskej únii sme začali dobre, nemám pochybnosti, že ho vláda zvládne, a to aj napriek tomu, že nám na plecia dopadol aj brexit. Jeho najmenším problémom bude spustenie formálnych procedúr výstupu. Výzva brexitu je inde: akú Úniu chceme?

Všetci volajú po reforme, ale každý tým myslí niečo iné alebo nemyslí vôbec nič. Za tejto situácie je nepochybne dobrým ťahom premiéra Fica zvolanie neformálneho samitu predsedov vlád štátov Únie. Bude v Bratislave v septembri a jeho výsledkom sa môže Slovensko zapísať do histórie Únie (nepochybne viac ako samotným predsedníctvom).

To, čomu by mal urobiť tento samit definitívny koniec, je delenie EÚ: na západný a východný blok; na zakladajúcich členov a ostatných; na lokomotívy – nemecko-francúzsky tandem – a na vagóny; na pracovitý a šetrný sever a lenivý a rozhadzovačný juh; na solidárny západ a egoistický východ či z opačnej strany, na životaschopný východ a sklerotický západ…

Ibaže to nejde len predsavzatím, ale len odpoveďou na problémy, ktoré delia: jednotnou zahraničnou politikou, aj voči Rusku; jednotnou hospodárskou politikou celej Únie a predovšetkým odstránením delenia na veriteľov a dlžníkov; jednotnou azylovou a migračnou politikou. Ak sa to podarí, nebude delenie. Lenže predtým musí tento samit odpovedať na základnejšiu otázku: ktorým smerom sa má Únia vydať ako celok. Sú len dve možnosti.

Prvou je redukcia Únie len na spoločný trh. To by si však vyžadovalo zrušiť euro, schengen, vzájomnú solidaritu v podobe eurofondov, ochranu spotrebiteľa, aj spoločnú bezpečnostnú a zahraničnú politiku, ak spomeniem len niektoré aspekty. Druhý realistický trend by sme mohli nazvať „opravou nefungujúcich súčiastok“. A tu sme v jadre veci.

Marek Maďarič v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 niekoľkokrát zdôraznil potrebu „akcieschopnej EÚ“. Plne s ním súhlasím, ale to neznamená nič iné, iba mať inštitúcie a kompetencie, ktoré akcieschopnosť umožňujú. A tie Únia nemá. Jej nedostatkom je totiž práve to, že je polovičným projektom, a tak funguje len na 50 percent, a teda na rovnakých 50 percent nefunguje.

Máme euro, ale menovú, fiškálnu, bankovú úniu a kapitálový trh dorábame až pod tlakom krízy, ktorá otriasala Talianskom, Španielskom, Portugalskom, Írskom a Gréckom. Máme Európsku centrálnu banku, ktorá však nemá právomoci riadiť menu tak, ako si to vyžaduje postavenie každej centrálnej banky; máme schengen, ale o jednotnej azylovej, imigračnej, hraničnej a bezpečnostnej politike uvažujeme, až keď sa nám migranti masovo topia, pochodujú v státisícoch naprieč Európou a ich zámery sú mimo akejkoľvek kontroly; máme teda bezhraničnú Úniu, ale že sa bezhranične pohybujú a pôsobia mafiáni, obchodníci s ľuďmi, prevádzači, daňoví podvodníci, práči špinavých peňazí… na to sme sa nepripravili a to trestuhodne: nemáme Európsku spravodajskú službu ani Európsky úrad vyšetrovania, toho Európskeho prokurátora by sme hádam už aj pripustili…

Nebudem to ďalej rozširovať, takýchto oblastí by som našiel desiatku. Zmysel je jasný, efektívne a akcieschopne môže Únia fungovať len vtedy, ak je dorobená. Lenže buďme čestní voči sebe aj našim občanom. Dorobená znamená v preklade do štátoprávneho jazyka vybavená kompetenciami riadiť záležitosti Európskej únie ako celku; je to teda model federácie. Alebo ak chcete model súštátia s federálnymi a konfederálnymi prvkami, usporiadanými tak, aby efektívne fungoval.

A to je pre občana dôležité, a nie frázy a strašenie superštátom, obmedzovaním národnej suverenity, bruselskou byrokraciou, elitárstvom a inými prázdnymi frázami. Frázami, ktoré neslúžia hľadaniu riešení v prospech občanov, ale len na hry, manipulácie, demagógiu a úzke záujmy na domácej politickej scéne. Všetky zodpovedné politické reprezentácie by si mali uvedomiť, že ich „domácou“ scénou je aj Európska únia.