Všetky moje Pohody 1997 – 2015 (foto)

1997
Najdôležitejší ročník, tým sa to všetko začalo. Založili sme si festival s Máriom Michnom, on už mal skúsenosti, ja som sa za­čal učiť robiť túto robotu. Logo s bábätkami vymysleli Martin Beďatš s Dušanom Šimonom a odvtedy ho používame. Chceli sme robiť festival bez ochranky, legendárny koncert odohral rus­ký Auktyon.

1998
Prvé sťahovanie do areálu Pod Sokolicami a septembrový termín. Najskôr sme nechceli pokračovať, pretože premiéra nedopadla ekonomicky dobre, no keď sa v júli začali ozývať ka­maráti, nakoniec sme sa do toho pustili. To bol jediný ročník, kde sa podával burčiak. Prvýkrát sa objavili v programe neziskovky a pridali sme tanečnú scénu, čo vtedy vyvolalo veľké zdesenie mnohých ľudí, lebo hudobné svety žili dosť od seba. Časť fa­núšikov tanečnej hudby dokon­ca brala dídžejov, ktorí išli hrať na „rockerský“ festival, ako zra­du a časť rockerov si tiež ťukala na čelo, prečo tam ťaháme „tuc­-tuc“. Jaro Filip odohral pamätný koncert, sám s klávesami.

1999
Prvýkrát dva dni, tiež veľký zlom. Stále dve scény, stano­vanie na štadióne za bránkami a prvýkrát veľká návštevnosť – osemtisíc ľudí. Festival z ni­čoho nič narástol, odvtedy si napríklad dávame veľký pozor na záchody. Hrali tam Plastici aj veľa zahraničných kapiel a zača­li sme robiť sprievodné aktivity. Napríklad sa nonstop premietal seriál Twin Peaks.

2000
Rok, keď sa prvýkrát festival rozšíril do areálu Výstaviska a počet scén narástol na šesť. Tanečné pódiá boli indoor a ešte žánrovo orientované, začali sme oveľa viac robiť so zahraničnou scénou. Prvýkrát bolo kino, do­konca v naozajstnom kine.

2001
Blatový ročník – bahniat­ka, ktoré obleteli svet. Len lialo alebo pršalo, nič medzi tým. Ale mali sme prvé z môjho pohľadu naozaj veľké meno headlinera – Fun Lovin Criminals. Vtedy sa festival volal Topvar Pohoda.

2002
Fantastický Shane Mac­Gowan, nevídaný zážitok. Lucie so všetkými ich tanečkami, kto­ré okolo seba robili. Inak sme pokračovali v tom modeli ako predtým.

2003
Cardigans s lustrami na pó­diu. Výborný koncert, prišli podľa mňa po najzaujímavejšej a nepopovej platni, legendárny koncert odohrali Hooverpho­nic. Prvýkrát sa do programu dostala literatúra.

2004
Obrovská zmena. Presťaho­vali sme sa na letisko. Festival sa nadýchol a zmenil sa celý systém. Prvýkrát putovný Bažant kinematograf, prvýkrát Debaty pod lampou. Krásne koncerty Moloko, Leningrad Cowboys, Cesaria Evora, Värtinnä…

2005
Ďalšia liga – Prodigy, Gar­bage, Nohavica, Lasica, dodnes si pamätám toto poradie zo spotu. Roni Size, Omara Portuondo a Meky Žbirka, to bolo krásne, ako Prodigy schválili, že môže hrať pred nimi na hlav­nom pódiu.

2006
Ťažký rok. Prišli Pixies, po Prodigy ďalší z mojich splne­ných snov, Chicks on Speed, Gogol Bordello, ale pamätám si, že ten ročník príliš nezafun­goval. Ale festival sa rozrastal a rozrastal.

2007
Veľmi horúci rok. Air, ktorí boli na letisku a v meste, ale keď im nedorazila časť tech­niky, neboli schopní vystúpiť pred ľudí a povedať, že nebu­dú hrať. Problémy boli aj s Wu Tang Clan, museli sme ich stopnúť, lebo začali hrať úmy­selne neskoro. Ale inak všetky ďalšie koncerty dopadli veľmi dobre. Prvýkrát bolo divadlo – L+S prinieslo Kumšt.

2008
Perfektne zafungovalo spo­jenie Fat Boy Slima s divákmi, ktorí tancovali na jeho skladbu na pódiu. Výborní The Streets, Editors.

2009
Najsmutnejší rok. Vždy mi bude ľúto, že sa stalo to ne­šťastie po páde stanu. Nepra­jem nikomu taký zážitok. Nebyť veľkej podpory ľudí, nepokračovali by sme.

2010
Festival sa vlastne začal úplne odznovu. Spomínam si na the XX, na Autechre, ktorí hrali úplne v tme, alebo orchestrálne Rachmaninovove Vespery.

2011
Jeden z ročníkov, kde vyšlo absolútne všetko. Madness, Pulp, Moby, Portishead… Už desať dní predtým bolo vypredané.

2012
Opäť búrka, fantastický Lou Reed, Elbow odohrali je­den z najviac do srdca idúcich koncertov, spolu s Emilianou Torrini jeden z emočných vr­cholov festivalu.

2013
Umelecky veľmi silný rok – Atoms for Peace, absolútne ne­zabudnuteľný Nick Cave, Ma­jor Lazer s ich kolotočiarskou svetelnou šou.

2014
Asi najsilnejšie spomienky sú Kraftwerk a Travis. Už sa nediali také zásadné produkčné posuny. Vlastne jeden bol – mali sme premiéru vratných pohárov pre návštevníkov.

2015
V prvom rade veľmi pokojný dobrý rok, keď sme nemali žiadny problém. Z kapiel Die Antwoord a, samozrejme, Björk, Manu Chao ako splnené sny. Spomínam si ešte, že v areáli bolo veľa hrabošov, premnožili sa. Bol to ročník bez silných výkyvov, čo je pre festival vždy dobre.