V Etiópii je najväčšie sucho za tridsať rokov, Slovensko môže pomôcť

Etiópia tento rok zažíva najhoršie obdobie sucha za posledných tridsať rokov. Zasiahlo 18 miliónov obyvateľov, ktorí ostali bez dostatku jedla a vody. Teraz zasa na časť krajiny udreli potopy, ktoré vyhnali tisícky ľudí zo svojich domovov a Etiópčania sa ocitli v situácii, kde nemajú ani strechu nad hlavou a ani dostatok jedla, aby prežili.

Slováci, ktorí Etiópiu dobre poznajú, hovoria, že aj zo Slovenska jej môžeme výrazne pomôcť.

Slovenská Nadácia Integra vyhlásila zbierku na pomoc pre ľudí postihnutých suchom. „V roku 2012 sa vyzbieralo 60-tisíc eur zo Slovenska. Aj keď sa to nemusí zdať veľa, v Etiópii to môže skutočne pomôcť, tam kde je treba,“ vysvetľuje riaditeľ slovenskej Nadácie Integra Allan Bussard.

Nadácia spolupracuje s Vysokou školou svätej Alžbety, ktorá tam tento rok vyslala doktorku, ktorá pôsobila istú dobu aj v ružinovskej nemocnici.

Luxus a chudoba

„Pôsobila som v škole neďaleko Addis Abeby. Keď som sa bola pozrieť v hlavnom meste, bola som zaskočená. Všetko je tam rozostavané, ale zároveň tam stavajú veľmi luxusné rezorty. Keď som sa miestneho kamaráta pýtala, že kto tam bude bývať, nevedel, čo na to povedať,“ opisuje hlavné mesto lekárka Lucia Seková.

Etiópia je jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík a napriek tomu obyvatelia trpia chudobou. Ak by sa začalo viac hovoriť o problémoch chudoby a hladomoru, investori by sa mohli stiahnuť – to je hlavná obava vlády a dôvod, prečo sú nepriateľskí voči zahraničným humanitárnym organizáciám.

Zahraničné organizácie sa vláda snaží vytlačiť. Na škole bola jediná zahraničná lekárka, čo bolo podľa nej na škodu. „Ak by nás bolo viac, mohli by sme lepšie spolupracovať a pomôcť viac. Okrem Integry tam boli náboženské organizácie,“ tvrdí Seková.

Najväčšie sucho za posledných 50 rokov

Obdobie sucha pretrvalo celý rok, dve obdobia dažďa vynechali a polia ostali vysušené, dobytok vychudnutý na kosť a deti s prázdnymi žalúdkami.

Práve škola, v ktorej pôsobila Lucia, mala malú pekáreň. „Všetko, čo jedia, sú také placky, na ktoré si väčšinou dajú strukovinové kaše. Ak majú peniaze, občas sa im podarí aj trochu mäsa. U nás sme mali pekáreň, kde si mohli dať na obed čerstvý chlieb každý deň,“ opisuje stravovanie deti v škole.

Scény sucha a hladomoru pripomínajú situáciu z roku 1984, kedy zahynul jeden milión obyvateľov, čo spustilo známu kampaň Live Aid. Vtedy však za hladomor mohla občianska vojna a komunistický režim, ktorý hlad využíval vo svoj prospech.

Prečítajte si

Odišli z krajiny, aby pomáhali utečencom. Príbehy šiestich Slovákov

Dnešná vláda má vlastné humanitárne projekty a pomáha 8 miliónom ľuďom. Ich snaha zbaviť sa dojmu chudobného štátu a neochota spolupracovať s inými krajinami však vyvoláva ďalšiu krízu, kvôli ktorej ostávajú obyvatelia bez pomoci, vysvetľuje Bussard, Kanaďan, ktorý zo Slovenska riadi viaceré rozvojové projekty najmä pre Afriku.

Sfalšované voľby

Slovenská lekárka pracovala v regióne Oromo. Oromo je najväčšie etiópske etnikum, žijú v oblasti okolo hlavného mesta a sú v opozícii k vláde.

„Vlani došlo k dvoch spúšťacím mechanizmom problémov. Prvým boli sfalšované voľby, ktoré vyhrala vládnuca strana oficiálne so 100-percentnou podporou. Tým druhým bolo vyhlásenie Addis Abeba master plan, čo je plán na územné rozšírenie hlavného mesta,“ vysvetľuje Jan Záhořík, vedúci centra afrických štúdií na Západočeskej univerzite v Plzni.

Protesty začali v oromských mestách, najviac na vysokých školách. „Sám som bol svedkom ako federálna polícia obsadila časť Jimma University. Odvtedy síce vláda plán stiahla, protesty však pokračujú,“ tvrdí Záhořík.

Certifikát na chudobu

„Najčastejšie choroby boli infekčné, tak ako to býva zvykom v rozvojových krajinách. Potom v našej škole tiež parazity, znečistená voda spôsobovala viacero problémov,“ hovorí lekárka Seková. Spolu s kolegami organizovala rôzne stretnutia pre rodičov a pre deti, aby ich naučili hygiene. Podľa Sekovej je najdôležitejšie vzdelávanie.

„Majú naučený stereotyp, že keď príde beloch tak dá peniaze. Fungovať tak by to však nemalo, musia sa o seba vedieť postarať sami,“ vysvetľuje lekárka. Choroby sa môžu ľahšie šíriť aj tým, že deti boli zvyknuté spať na zemi a často celá rodina spala v jednej miestnosti, kde ich bolo aj sedem.  

Pre chudobných ľudí vláda vydáva potvrdenie, ktoré im umožňuje dostávať napríklad jedlo alebo aj vzdelávanie bezplatne. „Korupcia v krajine je však taká vysoká, že aj s týmito potvrdeniami obchodovali a chceli si vyjednať, aby mohli mať rôzne výhody zadarmo, aj keď si to môžu dovoliť,“ vysvetľuje lekárka.

Lieky na bežné choroby mali, za zásobami však museli cestovať a komunikovať s dodávateľmi. „Často nám ponúkali lieky, ktoré boli po záruke. V Etiópii je to normálna vec, nie len lieky bolo treba vždy skontrolovať, ale aj potraviny v obchode.“