Denník N

Cyklista je na novom nábreží Dunaja občan druhej kategórie

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri pokračovaní River Parku bola v hre aj možnosť, že cyklistov odklonia na petržalský breh, alebo im prikážu, že musia jazdiť rýchlosťou chodcov.

Je prvý prázdninový deň, pondelkové predpoludnie a dopravný ruch v meste oproti bežnej premávke dovolenkovo utíchol. Na nábrežnej promenáde v Bratislave pri rozľahlom komplexe budov River Parku je však aj tak trochu chaos pri terasách kaviarní. Jeho súčasťou sú disciplinovaní cyklisti, nedisciplinovaní chodci a nedisciplinovaní cyklisti a disciplinovaní chodci.

Tri malé deti prebehnú za lavičky a kríky, po chvíli vybehnú o pár metrov ďalej späť na cyklotrasu. Ani sa neobzrú, žiadny cyklista však tadiaľ našťastie nešiel.

Práve toto miesto je bodom sporu o to, ako má vyzerať cyklodoprava v hlavnom meste.

Cyklisti na korze

Popri River Parku vedie široký chodník rozdelený na dve časti. Tá pri brehu je pre chodcov, tá ďalej s čiarami pre cyklistov. Táto trasa s novými budovami končí a nie je jasné, ako bude pokračovať.

Na mieste zbúraného PKO developeri po rokoch sporov postavia nové budovy aj s planetáriom a práve s mestom riešia, ako bude vyzerať chodník popri nich. Za výstavbou je firma Henbury Development, ktorú vlastnia developeri z J&T Real Estate a Cresco Group.

Stojany na bicykle sú pri River Parku dnes skôr signálom, aby cyklisti bicykle odparkovali a ďalej išli pešo. Developer, primátor Ivo Nesrovnal aj starosta Starého Mesta Radoslav Števčík by hlavnú mestskú cykloradiálu R11 najradšej zmenili na korzo.

Ešte síce nie je rozhodnuté, no vyzerá to tak, že buď chodci, alebo cyklisti budú nespokojní. Developerský projekt z jednej strany rozšíril cestu pre autá a z druhej pri Dunaji ukrojil z nábrežia. Cyklochodník je tak vtiesnený, konfliktných situácií chodcov a cyklistov nie je málo. Problém vznikol už vtedy, keď predošlé vedenie mesta takéto členenie dovolilo.

Radšej choďte do Petržalky

Pri nových stavbách a cestách je dnes bežné, že vznikne aj cyklotrasa – zväčša samostatná, oddelená od cesty aj od chodcov, aby sa zbytočne nekrižovali a vzájomne neohrozovali.

Na nábreží to už veľmi nie je možné, a tak prišiel nečakaný návrh developera, ktorý by brali aj primátor a starosta: presunúť cyklistov na opačný breh Dunaja – do Petržalky. V spornom úseku by mali cez most Lafranconi prebicyklovať na opačnú stranu, tam by sa napojili už na existujúcu cyklotrasu a po Moste SNP by sa potom vrátili na staromestskú stranu. Takto by sa mohli viezť bez rýchlostných obmedzení. Na nábreží pri River Parku by, naopak, museli spomaliť až na rýchlosť chodcov.

Po nábreží pritom vedie dôležitá spojnica centra s pomerne veľkými mestskými časťami Dúbravka a Karlova Ves a cyklisti na ceste napríklad do práce iné cesty nemajú.

Kristína Hudeková bicykluje z Karlovej Vsi do centra takmer každý deň už šiesty rok. „Jazda popri Dunaji je pre mňa veľmi príjemný štart dňa a vyvetranie si hlavy po celodennom sedení za počítačom.“ V práci je skôr, ako keby šoférovala, často predbehne aj električku, ktorú obehne ešte v Karlovke.

„Darí sa mi to vďaka tomu, že takmer celú cestu môžem ísť po nikým neobmedzenej cyklotrase. Nemusím sa uhýbať autám, ani stáť na semaforoch,“ hovorí Kristína.

Spomalí iba medzi River Parkom a Mostom SNP, kde cyklotrasa vedie stredom chodníka. „Takmer nikto to nerešpektuje. Keďže nechcem nikomu ublížiť, často musím spomaliť. Ak by to tak bolo aj na zvyšnom úseku, električku predbehnem len ťažko. Buď by som obmedzovala autá a ohrozila bezpečnosť jazdou po ceste, alebo by som promenádu obišla po druhom brehu, čo sú kilometre navyše.“

Video: Na cyklotrase skáču chodci do cesty (od 0:20 už existujúca trasa pri River Parku, zdroj: Andrej Cholvad)

Kristína hovorí, že je pre ňu dôležitejšia bezpečnosť ako rýchlosť a ani ako chodkyňa nemá rada, keď ju cyklista tesne obieha na chodníku. „V hierarchii premávky je totiž tým silnejším a môže chodca veľmi ľahko zraniť. Zmiešanie cyklotrasy s chodníkom pre peších by tak bolo nebezpečné a obmedzujúce najmä pre chodcov. Jediné riešenie bezpečné pre všetkých je oddelená cyklotrasa.“

„Nie je vhodné, aby sme cyklistov akýmikoľvek reštrikciami dávali dole z bicyklov na takom dlhom úseku a riešili to ako pešiu zónu,“ vraví bývalý národný cyklokoordinátor Peter Klučka. Kým bol ešte vo funkcii, zúčastnil sa na stretnutiach s developerom.

Deti skáču pod kolesá

Na nábreží sme hovorili s viacerými cyklistami. Takými, čo tadiaľ jazdia pravidelne, aj takými, čo len občas, až zo Záhoria. Zhodujú sa, že úsek pri River Parku je nebezpečný a deti občas skáču cyklistom do cesty. Hovoria, že pozor by mali dávať aj rodičia, a niektorí priznávajú, že keby tam rýchlosť obmedzili, nedodržiavali by to.

O nebezpečnom úseku hovorí aj dôchodca z Petržalky. Keď si ide po odparkovaný bicykel krížom cez cyklotrasu, neobzrie sa a zastaví na poslednú chvíľu. Tesne ho míňa rýchla skupina cyklistov.

„Je to nebezpečné, ak ide rodina s deťmi. Ste stále v strehu, nedá sa ísť pokojne,“ vraví zasa mamička dvoch detí, 42-ročná Agáta z Bratislavy. Mladší syn zatiaľ bicykluje na detskom bicykli mimo cyklotrasy. „Stále sa otáčam a upozorňujem dieťa, ale to sa nedá.“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dohoda bola predčasná

Radnica pre cyklotrasu zorganizovala už dve stretnutia, kde diskutovali primátor, starosta, Cyklokoalícia, developer, mestskí úradníci a polícia. Primátor v tlačovej správe ešte pred stretnutím oznámil dohodu, že rýchli cyklisti na staromestské nábrežie nepatria. Mesto nevysvetlilo, prečo takto informovalo ešte pred stretnutím.

„Primátor je rád, že predbežne našiel zhodu so všetkými zainteresovanými stranami, či už z radov cyklistických združení, ale aj zhotoviteľa prác na Dunajskej promenáde,“ informovalo mesto v tlačovej správe niekoľko hodín pred tým, ako sa stretnutie vôbec uskutočnilo. Cyklokoalícia s tým na stretnutí nesúhlasila, proti návrhu developera J&T a primátora sa postavili dokonca mestské organizácie a polícia.

O prvé stretnutie požiadal developer. Veľká časť nábrežia sa podľa návrhu mala zmeniť na pešiu zónu, kde by cyklisti museli zosadnúť alebo výrazne spomaliť na rýchlosť chodcov.

„Cyklisti by boli len trpení. Pohyb chodcov a cyklistov nebol nijako oddelený, museli by sa predierať,“ vraví Michal Malý, ktorý dohodoval podmienky na stretnutí za Cyklokoalíciu. Tento variant bol podľa neho nebezpečný a pre cyklistov výrazne obmedzujúci.

„Primátor zastával riešenie developera, považoval za dôležité urobiť najmä priestor pre chodcov. Asi si neuvedomil, že by zmiešaním prichádzalo ku kolíziám.“

Práve bezpečnosť bol Nesrovnalov argument, prečo chcel cyklistov obmedziť. „Cyklisti na promenádu patria. Dôležité však je zabezpečiť bezpečnosť pre všetkých, najmä pre deti. Promenáda musí slúžiť všetkým.“

Riešenie si pochvaľovala verejnosť aj odborníci. Aspoň podľa predčasne vydanej tlačovej správy. Pomalá jazda by podľa primátora cyklistov stále lákala na promenádu.

Debata bola podľa Malého pokojná a vecná, no keďže primátora nepodržali ani niektoré oddelenia magistrátu a polícia, dohodli sa na ďalšom stretnutí.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Cyklistov oddelia, zatiaľ nie jasné ako

River Park má problém dohodnúť sa s cyklistami dlhodobo, riešiť už musel časť nábrežia pri budovách, ktoré už na nábreží stoja. Pred piatimi rokmi dal na cyklotrasu retardér bez povolenia, musel ho preto odstrániť. Zostali už iba značky, ktoré vystríhajú chodcov aj cyklistov. Chodcov, aby bezdôvodne nevstupovali na cyklochodník, cyklistov upozorňujú na opatrnosť pred chodcami na cyklotrase.

Developer teraz mierne ustúpil, cyklisti a chodci by mali byť oddelení, stále nie je však jasné ako. Podľa Malého navyše nevylúčil, že aj medzi novými budovami a riekou budú terasy podnikov a reštaurácií.

„Je problém, ak by tam vzniklo niečo ako pri prvom River Parku, kde zabrali kus nábrežia terasami a veľmi zúžili priestor pre chodcov aj cyklistov. Našťastie, tam, kde to je oddelené a ku konfliktom neprichádza, ale je tam stiesnený pohyb,“ vysvetľuje Malý.

„Skúsenosti s cyklistami sú naozaj zlé. Drvivá väčšina cyklistov sú slušní ľudia a nie je s nimi problém, na druhej strane sú aj takí blázni, ktorí vás ohrozujú,“ hovorí Maroš Sýkora z River Parku.

Úplne iný Londýn, u nás je veľa áut

Architekt Igor Marko, ktorý pôsobí aj v Londýne, hovorí, že aby cyklodoprava v Bratislave nebola len doplnková alternatíva, musí sa veľa vecí zmeniť a bude to nejaký čas trvať. Londýn je cyklotrasami pretkaný.

„Mesto to musí aktívne promovať, robiť výchovu a iniciovať potrebné zmeny v legislatíve. Malé veci sa robia, ale nie systémovo, a preto stále chýba kritická masa užívateľov.“ Bez veľkého rozhodnutia to podľa Marka nepôjde, primátor preto musí mať odvahu povedať, že za desať rokov zníži o 20 percent automobilovú dopravu v centre mesta a vybuduje logické a kontinuálne cyklistické trasy. „Na to treba mať jasne nastavené priority vo forme dlhodobej vízie, ktorá siaha mimo volebného obdobia. A, hlavne, treba mať gule,“ vraví Marko.

Architekt pravidelne jazdí na bicykli po Londýne, v porovnaní s Bratislavou ide podľa neho o rozdielne mestá s inou históriou a štruktúrou. „Londýn prešiel veľmi bolestivou, takmer 15-ročnou transformáciou, ktorá nebola len o fyzických zmenách, ale hlavne o mentálnych. Predtým neexistovali takmer žiadne cyklochodníky a maľovali sa nezmyselné ‚úradnícke‘ riešenia bez komunikácie s užívateľmi.“

Radnica neskôr prišla s radikálnou zmenou. „Vybudovali veľké oddelené cyklistické diaľnice krížom cez Londýn a zaviedli lacnú, všade dostupnú sieť požičovní. Bicyklovanie v Londýne je v súčasnosti najrýchlejšou dopravou a rýchle sa rozširujúcim spoločenským priestorom.“

K mestskej cyklistike podľa Marka však patrí aj veľká dávka slušnosti a porozumenia. „V Londýne cítim každým rokom posun k lepšiemu. Na bicykloch sme si rovnejší a jednoducho ľudsky bližšie.“

Marko hovorí, že napríklad na bratislavskej nábrežnej promenáde smerom k River Parku zažil niekoľko situácií, keď ho rýchly cyklista takmer zrazil. „Neuvedomil som si, že som vošiel do ich vyznačenej dráhy, a bol som prekvapený mierou agresivity. Ak nie je cyklochodník fyzicky oddelený od pešej trasy a je len vyznačený, nemal by mať cyklista automaticky prednosť. Mal by prispôsobiť rýchlosť a predvídať kolízne situácie. Samozrejme, povinnosť chodcov je dávať pozor a nebrániť v prejazde. Upozornenie by malo byť jasne a logicky značené. Legislatíva nevyrieši všetko, a preto treba začať aktívnou agendou, komunikujúcou výhody vzájomnej tolerancie.“

Developer: Vždy to bola pešia promenáda

Nábrežie bolo podľa J&T Real Estate vždy pešou promenádou a po vybudovaní River Parku sa stalo ešte atraktívnejšie. Developer tvrdí, že cyklistov nechce vyhnať, no apeluje, aby boli tolerantní voči chodcom.

„Naším záujmom je čo najbezpečnejšie využívanie promenády všetkými účastníkmi dopravy, teda aj cyklistami. V prvom rade nám záleží na ochrane tých slabších, ako sú napríklad deti a starší ľudia,“ vraví hovorkyňa spoločnosti Daniela Stričková.

„Extrémnejší zástupcovia Cyklokoalície argumentovali, že pre nich je to niečo ako diaľnica, kde by nemali byť obmedzovaní,“ hovorí Sýkora z River Parku.

Tvrdí, že nábrežie začína byť atraktívnejšie pre chodcov, a ak by bola cyklotrasa bez rýchlostného obmedzenia, môže to byť podľa neho problém. „Ak niekto chce ísť bez obmedzenia, nech je to na druhej strane Dunaja. Cesta tam už existuje, nie je problém prejsť na druhú stranu a zdržanie je len nejakých päť minút.“ Hovorí, že dieťa môže kedykoľvek vbehnúť cyklistom pod kolesá.

Cykloaktivisti hovoria, že developer by na nábrežnej ceste R11 ako na jedinej spojnici pre cyklistov z Karlovky, Devína a čiastočne z Dúbravky s centrom mesta mal strpieť chodníky a cyklotrasy aj na svojom pozemku.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Travertínový múrik na nábreží. Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo s existujúcou trasou

Cyklokoalícia by chcela prepracovať aj úsek od prvého River Parku po Most SNP, ktorý vedie stredom chodníka a rozdeľuje chodcov na dve polovice. „Cyklotrasa by mohla byť ďalej od Dunaja oddelená napríklad lavičkami a potom by priestor mali chodci,“ vraví  Malý z Cyklokoalície. V zahraničí podľa neho bežne oddeľujú peších a cyklistov pásmi zelene.

„Cyklisti na nábrežie patria tak ako aj chodci. Existujú možnosti, ako cyklistov bezbariérovo oddeliť od chodcov a značkami upozorniť na to, že sa cyklisti pohybujú po ceste, kde sú aj chodci,“ vraví bývalý cyklokoordinátor Klučka.

V zahraničí idú pri cestách pre cyklistov ďalej ako len k oddeleným trasám. Stavajú napríklad cyklodiaľnice, prvú v Nemecku otvorili vlani medzi viac ako desať kilometrov vzdialenými mestami Mülheim an der Rurh a Essen na západe Nemecka. Dokončená diaľnica má mať takmer 100 kilometrov a spájať desať miest a štyri univerzity. Počet áut na cestách zníži až o 50-tisíc, píše Guardian.

Bicyklovanie v Bratislave

Slovensko

Teraz najčítanejšie