Máme pre vás tri nové vedecké dôvody, prečo prestať fajčiť

Fajčenie tabakových výrobkov predstavuje riziko spojené s viacerými chorobami. V priebehu dvadsiateho storočia zabilo vyše sto miliónov ľudí a predpokladá sa, že v tomto storočí to nebude inak. Miera predčasnej úmrtnosti je u fajčiarov dva – až trikrát vyššia oproti ľuďom, ktorí nikdy nefajčili.

Epidemiologické štúdie navyše ukázali, že riziko vzniku rakoviny vďaka tabaku je vyššie u mužov fajčiarov v porovnaní s fajčiarkami.

1. Strata chromozómu Y

Vedci majú pre mužov znepokojivú správu. Fajčením pravdepodobne strácajú chromozóm Y. Chromozóm Y poznáme ako mužský pohlavný chromozóm nesúci gény pre určenie pohlavia a normálnej produkcie spermií.

Okrem toho je však považovaný za genetickú pustatinu. Preto jeho výskum v porovnaní s ostatnými chromozómami zaostával. Nedávne štúdie však ukázali, že gény na tomto chromozóme sú dôležité a kódujú viac znakov.

Absencia chromozómu Y je veľmi častá v nádorových bunkách. Ak sa však chromozóm Y zaviedol do genómu rakoviny prostaty u myší, potlačil sa tým ďalší vývoj nádorov. Tieto výsledky ukazujú, že prítomnosť chromozómu Y môže ovplyvňovať potlačenie nádorov aj samotný vznik rakoviny.

Vedci z Uppsalskej univerzity vo Švédsku uverejnili v žurnáli Science štúdiu, podľa ktorej majú pravidelní fajčiari riziko straty chromozómu Y vyššie oproti nefajčiarom a bývalým fajčiarom. V žurnáli Nature Genetics publikovali informáciu o prepojení straty tohto chromozómu s vyšším rizikom úmrtia spôsobeným nehematologickými formami rakoviny.

Počas štyridsiatich rokov skúmali DNA vzorky 1153 starších mužov fajčiarov a zistili, že vyše 8,2% trpelo stratou chromozómu Y. Navyše by sa mali podľa štatistík dožiť o 5,5 roka menej a s trikrát vyššou pravdepodobnosťou dostať rakovinu.

„Výsledky výskumu sa dajú vysvetliť dvoma hypotézami, ktoré sa navzájom nemusia vylučovať,“ dodal profesor Jan Dumanski, vedúci výskumu v Uppsale. Prvá hypotéza zahŕňa zmeny v leukocytoch, bielych krvinkách zodpovedných za imunitnú odozvu nášho tela aj voči rakovine.

Ak leukocytom chýba chromozóm Y, naruší sa ich normálna funkcia, čím sa zvýši riziko vzniku rakoviny. Túto hypotézu podporuje zvýšený výskyt rakoviny u pacientov, ktorí boli v minulosti liečení imunosupresívami.

Druhá hypotéza sa opiera  o možnú stratu chromozómu Y aj v iných tkanivách, čím by sa stimuloval vývoj rakovinových kmeňových buniek. Táto hypotéza je podporená zvýšeným výskytom straty chromozómu Y pri viacerých druhoch rakoviny.

2. Počet chorôb sa podceňuje

Vedci z Amerického inštitútu pre výskum rakoviny publikovali v žurnáli The New England Journal of Medicine výskum, podľa ktorého existujú asociácie medzi fajčením a väčším množstvom chorôb, než si myslíme.

Až 17 % úmrtí fajčiarov sa nedalo vysvetliť prostredníctvom chorôb bežne spájaných s fajčením, ako rakovina, zvýšený krvný tlak, mŕtvica, ochorenie dýchacej sústavy a kardiovaskulárne choroby.

Zistili totiž prepojenie fajčenia so vznikom infekcií, ochorení obličiek, porúch tráviaceho traktu pomocou zníženia prietoku krvi a ochorení dýchacieho systému, ktoré predtým neboli spájané s fajčením.

3. Mentol zhoršuje závislosť

Mentol v cigaretách sa používa ako aditívum od roku 1926 na maskovanie nepríjemných pocitov pri vdychovaní dymu, pre zjednodušenie samotného aktu fajčenia a vylepšenie chuti.

Mentolky najčastejšie fajčia mladí a ženy, pričom podľahnú celoživotnému fajčeniu s pravdepodobnosťou o 80 % vyššou oproti fajčiarom neochutených cigariet. Navyše majú iné návyky, zvyknú fajčiť menej cigariet denne a trpia častejšími recidívami. Všetky tieto dáta naznačujú, že mentol prispieva pri fajčení aj inak ako len chuťou.

Mentol aktivuje receptory chladu, čím spôsobuje mrazivý efekt v nose a ústach. Okrem toho dokáže čiastočne potlačit respiráciu a predĺžiť tým prítomnosť nikotínu v pľúcach. Presný mechanizmus účinku mentolu však ostáva nejasný.

Preto sa vedci z amerického Fairfaxu rozhodli preskúmať, ako mentol ovplyvňuje samotný metabolizmus nikotínu. Zistili, že fajčenie mentoliek zvýšilo prítomnosť oxidu uhoľnatého a iných toxínov z dymu v tele, pravdepodobne pomocou zmeny spracovania nikotínu.

Okrem toho vedci na čele s profesorom Brodym zistili, že mentol má priamy vplyv na nikotínový receptor v mozgu. Jeho množstvo je v mozgu fajčiarov mentolových cigariet omnoho vyššie ako v mozgoch fajčiarov bežných cigariet, u niektorých až o 28 %. Presný mechanizmus účinku fajčenia „mentoliek“ je stále nejasný. Viac svetla by mohlo priniesť genetické testovanie nikotínových receptorov u fajčiarov.

Na záver máme dobré správy. Strata chromozómu Y spôsobená fajčením je závislá od pravidelnej dennej dávky cigariet. Teda ak fajčíte veľa a pravidelne, máte 2,4 až 4,6 razy vyššiu šancu straty chromozómu Y oproti nefajčiarom, ale aj bývalým fajčiarom. Ak však prestanete fajčiť, a to najmä do 25 až 34 rokov, chromozóm Y sa vám prestane strácať.