Denník N

Celý život padá, ale nič ho nezlomí. O jednom lyžiarovi a zmysle lyžovania

Ondřej Bank krátko po poslednom páde. Poisťovňa lyžiarskeho zväzu ho už ani nechcela poistiť, tak si poistenie musel vybaviť sám. Foto- TASR/AP
Ondřej Bank krátko po poslednom páde. Poisťovňa lyžiarskeho zväzu ho už ani nechcela poistiť, tak si poistenie musel vybaviť sám. Foto- TASR/AP

Český zjazdový lyžiar Ondřej Bank berie každý zo svojich pádov s humorom. Akokoľvek strašidelne to vždy vyzeralo, napokon sa na zjazdovku vrátil.

Spýtajte sa na strach Matthiasa Lanzingera a Ondřeja Banka, choďte za skokanmi s otázkou, ako sa cítia, keď sedia hore na lavičke. Majú strach? Myslia na to, že sa v najbližších sekundách môžu v lepšom prípade škaredo oškrieť? Samozrejme, že nie. Keď totiž na to myslieť začnú, keď raz dostanú strach, je koniec.

Pád vyzerá takto: ten zlomok sekundy medzi uvedomením si, že sa niečo stalo, a nárazom, je najkratší aj najdlhší zároveň. Máte dostatok času uvedomiť si, čo sa stalo, prečo sa to stalo aj čo sa stane ďalej.

Tá myšlienka, že v najbližšej sekunde s istotou príde náraz, je krištáľovo jasná, jasné je aj vedomie vlastnej bezmocnosti – problém ešte pred sekundou neexistoval a teraz je už neskoro. Väčšina pádov sa odohrá nesmierne rýchlo, pripraviť sa nestihnete.

Príde to rýchlo, príliš rýchlo. Foto - TASR/AP
Príde to rýchlo, príliš rýchlo. Foto – TASR/AP

 

Nezáleží na páde, ale na dopade

Ulrike Maier vynikala najmä v obrovskom a superobrovskom slalome, z majstrovstiev sveta mala tri medaily. Pred olympiádou v roku 1994 bola jedinou matkou v štartovom poli svetového pohára.

Na olympiáde neštartovala, tesne pred ňou jej v priamom prenose v Garmisch-Partenkirchene ušla lyža, ona spadla a vrazila do kopy snehu (podľa iných správ časomeračského stojana) pri trati. Trvalo to sotva niekoľko desatín sekundy. Pri páde stratila prilbu, niečo na tom, ako tam bezvládne ležala, bolo strašidelné a jasné zároveň. Skonala v nemocnici.

Legendárny Hermann Maier sa v Nagane 1998 pustil na trať zjazdu a po pätnástich sekundách z nej vyletel tak, že poprel všetky zákony fyziky. Letel vysoko a ďaleko, dopadol na hlavu, prerazil všetky zábrany a nezastavil sa ani za nimi. Čo bolo ďalej? O pár dní vyhral zlato v obrovskom aj superobrovskom slalome.

Matthias Lanzinger v roku 2008 určite nespadol horšie ako Maier o desaťročie skôr, napriek tomu skončil s nohou amputovanou pod kolenom – pri páde trafil bránku, ten náraz mu zlomil nohu, tá potom nedokázala vyvinúť tlak na lyžu, ktorá sa nevypla. To inak nevinnú otvorenú zlomeninu zhoršilo. Na paralympijských hrách v Soči získal Lanzinger dve strieborné medaily. Nakoniec je to tak, ako hovorí hlas v úvode francúzskeho filmu La Haine: nezáleží na páde, ale na pristátí.

Vrtuľníkom do nemocnice. Foto - TASR/AP
Vrtuľníkom do nemocnice. Foto – TASR/AP

 Keď príde strach

Jedného dňa si nevyhnutne uvedomíte tú nevypočítateľnosť – stojíte sám proti fyzikálnym zákonom aj prírode. Robíte niečo, čo je vo svojej podstate hlboko neprirodzené, vaše telo je len škrupina, ktorá nebola stavaná na to, aby čelila takýmto výzvam. Nemáte to pod kontrolou, nezáleží to len na vás. Môžu nastať situácie, v ktorých budete bezmocní. Nemusí to byť ani vaša chyba.

Ľahko sa môžete ocitnúť v situácii, keď – ako povedal Ondřej Bank, a ten o tom rozhodne niečo vie – otvoríte oči a chvíľu zisťujete, či vás niečo bolí viac ako obyčajne.

Keď to uvedomenie príde, strachu sa neubránite, a keď príde strach, je koniec. Všetci sme na tej pomyselnej veži skokanského mostíka stáli, ale nie všetci sme sa spustili dole.

Tie zdanlivo najhoršie pády nemusia mať žiadne dôsledky a tie, ktoré vyzerajú úplne nevinne, sa môžu skončiť katastrofou. Závisí to od maličkostí, často od náhody. Niekedy nepomôže nič – aj Michael Schumacher predsa pri svojom páde prilbu mal.

Fenomén Ondřej Bank

Ondřej Bank je český alpský lyžiar, účastník štyroch olympiád, špecialista na kombináciu a nesmierne sympatický človek. Nudil ho dizajn lyžiarskych prilieb, začal teda navrhovať svoje vlastné, celý život padá, ale odmieta sa vzdať.

Vo svojich tridsiatich štyroch rokoch si už síce pokojne môže povedať, že medzi tú najužšiu svetovú špičku nikdy nepatril, môže si však aj vydýchnuť – nikdy to nebolo to najdôležitejšie.

Na svoje pády sa Bank v televízii spätne v televízii nepozerá. Foto - TASR/AP
Na svoje pády sa Bank spätne v televízii nepozerá. Foto – TASR/AP

Pred niekoľkými dňami obehol svet jeho pád v zjazde na majstrovstvách sveta. Spadnúť možno kedykoľvek, ale tesne pred záverečným skokom je telo už unavené a práve to je ten paradox – v najdôležitejšom momente má pretekár najmenej síl. Sekundu predtým Ondřejovi Bankovi ušla lyža a on ešte urobil, čo mohol – práve to je tá sekunda, v ktorej si uvedomíte, čo sa ide stať a že niet úniku.

Naklonil sa dopredu a schúlil v snahe čo najviac sa ochrániť, ale keď vám v rýchlosti nad sto kilometrov vypne lyža, pramálo s tým urobíte.

Okamžite po náraze stratil vedomie a do cieľa namiesto neho prišlo už iba jeho telo. To tam potom nehybne ležalo niekoľko dlhých sekúnd, nikde nikto, komentátori mlčia, diváci sa držia za hlavy. To sú tie hrozné momenty.

Bank je punk

Nič sa mu nestalo. Ondřejovi Bankovi sa nič nestalo, hoci sa mu počas kariéry stalo už prakticky všetko. Vždy práve vo chvíli, keď sa už-už zdalo, že sa mu začne naozaj dariť, keď, podľa vlastných slov, sa cítil vo fantastickej forme, prišla nehoda.

V Show Jána Krausa sa objavil niekoľko dní po tom, čo mu po páde v Nórsku pribudlo štrnásť stehov na nohe, na dva mesiace ho vyradila tropická choroba, ktorá sa potom záhadne vytratila.

Zlomené mal obe nohy, píšťalu trikrát a ihlicu dvakrát (ale možno je to naopak, nie je si istý). Potrhal si väzy v kolene, vykĺbil rameno, keď „len položil ruku na sneh, keď šiel asi stovkou.“ Posunul si platničku a v Chile zlomil čeľusť. Ako? Nuž, osemnásobne.

Toto je človek, ktorý dôverne pozná nemocnice po celom svete a dobrého lekára vám odporučí spoľahlivejšie ako ktorýkoľvek odborník. O svojich zraneniach hovorí so záujmom znalca a zároveň ako o veciach, ktoré sa jednoducho stávajú. Nebyť ich, tá kariéra mohla vyzerať inak, ale práve ony z neho urobili takého človeka, akým je – nie prehnane ambiciózneho, skôr pokojného a veľkého optimistu. Kto, ak nie on, Ondřej Bank, človek, ktorý sa zraní, aj keď nič nerobí, má plné právo mať strach?

Napriek tomu je to preňho neznámy pojem, Ondřej Bank totiž stelesňuje to, čo vieme všetci my, ľudia milujúci lyžovanie: len veľmi málo vecí sa vyrovná tomu pocitu, keď idete dole svahom a ste len vy, lyže a sneh. Strach v tej hre nemá žiadne miesto. Kto nezažil, nikdy nepochopí, kto rozumie, nepotrebuje slová, aby to opísali.

Švajčiarsky lyžiar Daniel Albrecht mal v roku 2009 ťažký pád na cieľovom skoku v 140-kilometrovej rýchlosti v rakúskom Kitzbüheli. Lekári ho udržiavali pre vážne zranenie mozgu v umelom spánku tri týždne. Na preteky sa vrátil až o 22 mesiacov. Foto - TASR/AP
Švajčiarsky lyžiar Daniel Albrecht mal v roku 2009 ťažký pád na cieľovom skoku v 140-kilometrovej rýchlosti v rakúskom Kitzbüheli. Lekári ho udržiavali pre vážne zranenie mozgu v umelom spánku tri týždne. Na preteky sa vrátil až o 22 mesiacov. Foto – TASR/AP

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Šport a pohyb, Svet

Teraz najčítanejšie