Denník N

Výdobytok mečiarizmu

FOTO - TASR
FOTO – TASR

Beztrestnosť najmocnejších má v ponovembrovom období už dvadsaťpäťročnú tradíciu.

Vladimír Mečiar je už takmer päť rokov bez politického vplyvu, ale napriek tomu ešte stále žijeme v období postmečiarizmu. Mnohé z toho, čo ako otec-zakladateľ vytvoril, nielen pretrváva, ale aj prekvitá.

Ako premiér mal k dispozícii takmer dve funkčné obdobia, počas ktorých (predovšetkým vďaka kriminálne uskutočnenej privatizácii) dostal korupciu na systémovú úroveň. Po ňom si aj každá z nasledujúcich politických garnitúr (dve Dzurindove aj dve Ficove) vytvorili vlastný spôsob, v ktorom korupciu prevádzkovali a prevádzkujú ako systémovú prax.

Predseda HZDS bol tiež prvý, kto po volebnom úspechu urobil zo štátu a z jeho orgánov stranícku korisť. V roku 1995, mesiac po nástupe tretej Mečiarovej vlády, vznikli „akčné výbory“ na krajskej, okresnej i miestnej úrovni, aby personálne vymietli každý orgán štátnej správy, nech je v nich dosť miesta pre ľudí vládnej koalície.

Prerastanie vládnych subjektov do štátu sa odvtedy opakuje po každých voľbách a už sa to začalo považovať za niečo, čo je takmer normálne.

Trojnásobný premiér zaviedol aj ďalší konštitutívny prvok verejného života – absolútnu trestnú nepostihnuteľnosť reprezentanta moci. A to bez ohľadu na skutok, akého sa dopustil.

Máme viac než dostatočné dôvody si myslieť, že už na začiatku roku 1990 sa Vladimír Mečiar ako minister vnútra dopustil prvého činu, za ktorý mal niesť trestnú zodpovednosť. Vďaka článku Márie Benedikovičovej sme si pripomenuli, že beztrestnosť najmocnejších má v ponovembrovom období už dvadsaťpäťročnú tradíciu.

Nie je náhoda, že aj v slávnom prejave v Zlatej Idke, v ktorom načrtol svoj „valcovací“ program, predseda HZDS povedal, prečo je nevyhnuté, aby generálnym prokurátorom bol ním vybraný kandidát. Spolustraníkom prezradil, že už ho má vyhliadnutého: „Meno je zavčasu uverejňovať, má k nám blízko a predpokladám, že začne robiť to, čo robiť má.“ Takého generálneho prokurátora dosadil po voľbách 1994 – počas parlamentnej noci dlhých nožov.

Nielen prokurátor, ktorého Mečiar vybral v novembri 1994, ale aj všetci ostatní, ktorých zvolili Dzurindova a Ficova väčšina, mali k tým, čo si ich vybrali, „blízko“ a aj robili to, čo robiť „mali“. Prakticky zabezpečovali trestnú nepostihnuteľnosť za činy, ktorých sa politici pri moci – alebo na ceste k nej – dopustili.

Fakt, že pri voľbe generálneho prokurátora takmer padla vláda Ivety Radičovej a prezident Ivan Gašparovič vykonal protiústavný krok, len aby sa generálnym prokurátorom nestal Jozef Čentéš, potvrdzuje, ako veľmi na tomto výdobytku mečiarizmu lipne aj dnešná vládna zostava.

Teraz najčítanejšie