nedeľa

Stratené európske desaťročie?

Európa by raz mohla držať krok so životnou úrovňou Spojených štátov bez toho, aby obetovala svoje sociálne princípy.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker (vpravo) a grécky premiér Alexis Tsipras. FOTO - TASR

Tento článok píšem vo Washingtone, ale sľubujem, že ho píšem bez pred predsudkov voči starému kontinentu. Nechcem sa na Európu pozerať zhora, chcem ju vidieť úspešnú. O to viac ma prekvapuje, že pred gréckymi voľbami sa európski lídri tvárili, že všetko je vlastne v poriadku. Dnes byrokrati čakajú, že ak si akosi poradíme s Gréckom, začnú pribúdať pracovné príležitosti a platy opäť porastú. Očakávajú, že keď sa veci upokoja, dôvera trhov k nám padne z neba a – pretože dôvera je najlacnejší stimul – dočkáme sa „rastu zadarmo“.

Po prelomových januárových voľbách v Grécku ľudia diskutujú, či by sme mu mali pomôcť. Je to zlá otázka, ktorá je odrazom zvláštnej letargie a nemohúcnosti v Európe. Sám kontinent ako celok pritom potrebuje pomoc pri zotavení. Podstatná ekonomická otázka dneška nie je, akú veľkú časť dlhu by sme mali Grécku odpustiť, aby zostalo v eurozóne a aby sme zároveň mali istotu, že Španielsko a Portugalsko nepožiadajú o to isté. Lepšia otázka znie: potrebujeme zásadnú úpravu politiky na podporu bežného Európana, nech už žije kdekoľvek? Odpoveď je áno.

Dnes máme v Európe desať krajín, kde sa ekonomický motor akoby zastavil: HDP buď nerastie, alebo sa ledva škriabe na predkrízovú úroveň. Ďalších 11 ich rastie o polovicu pomalšie, než rástli pred krízou. V Európe ako celku sa príjmy len teraz dostávajú na úroveň roku 2007 a nezamestnanosť je stále neprijateľne vysoká. Nezamestnanosť mladých v Európskej únii je už od júna 2009 vyššia než 20 percent. Vzhľadom na už aj tak vysoké číslo je šokujúce, že podiel mladých bez práce je na Slovensku ešte o tretinu vyšší, než je úniový priemer. V Grécku prežíva bez práce každý druhý mladý človek.

Napriek tomuto stavu a napriek rokom premrhaných životov v nezamestnanosti je potreba konať stále vnímaná ako niečo kontroverzné. Nie je to pozoruhodné?

Štyri krízy naraz?

Prečo je také ťažké priznať, že Európa potrebuje zaradiť vyššiu rýchlosť? Mám podozrenie, že to nie je len preto, že krajiny niekedy nemajú rovnaké záujmy. V skutočnosti sú spoločný hospodársky rast a zotavenie v záujme všetkých.

Spor o krokoch dopredu je znásobený tým, že politici a ekonómovia sa stále nedokážu zhodnúť, čo vlastne bola príčina krízy. Naratív spájaný najmä s Nemeckom vidí za všetkým rozpočty. Keby boli tí južania rozpočtovo zodpovednejší, tvrdí, v roku 2009 by sme zažili len miernu krízu.

Iní si myslia, že Európa nerastie, pretože sa topí v kríze konkurencieschopnosti. Tento tábor je presvedčený, že pracovný trh je nepružný, dôchodkový systém neudržateľný a sociálny systém pridrahý. Ďalšia skupina zas zdôrazňuje bankový aspekt krízy a varuje, že sa nemôžeme ďalej integrovať bez spoločnej finančnej regulácie.

No a nakoniec sú ľudia, ktorí tvrdia, že krízu zapríčinili zle nastavené európske inštitúcie. Mnohí si myslia, a majú na to dobrý dôvod, že slabosť európskych inštitúcií spomalila reakciu na krízu. (Šikovní rečníci ako Marine Le Penová vo Francúzsku, ale aj zberači nahnevaných hlasov na Slovensku zas tvrdia opak – európske inštitúcie sú vraj príliš mocné…)

V každom z týchto vysvetlení je, nanešťastie, kus pravdy. Ide o mix fiškálnych, finančných, konkurenčných a inštitucionálnych problémov. Vzhľadom na množstvo nedostatkov Únie mohol región v najhorších momentoch krízy celkom určite dopadnúť horšie.

Lenže doba, keď akurát nehorí dom, nie je čas na konštatovanie: hasičských prístrojov sme nakúpili dosť, práca je hotová. Relatívne lepšia pripravenosť na požiar neznamená, že dom je v solídnom stave. A súčasné rozmiestnenie hasičských prístrojov navyše značí, že sme vôbec nepokryli všetky podstatné časti spoločného domu.

Dovolím si teda dať na papier štyri „sady“ krokov, na ktoré sme si v Európe v návale udalostí stále nenašli čas.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 103524 z vás dostáva správy e-mailom