Husajn nebol akútna hrozba, ako dôkaz použili plagiát študentskej eseje. Správa kritizuje vojnu v Iraku
Vyšetrovacia komisia vyšla po siedmich rokoch so správou, ktorá mapuje účasť Britov na vojne v Iraku. Jej zistenia sú v mnohom prekvapujúce až komické, vyvodiť osobnú zodpovednosť odmietli.
Sedem rokov od začiatku vyšetrovania sa v stredu postavili dvaja muži pred kamery, aby priniesli oficiálnu správu o vojne v Iraku. Tím prominentných historikov a diplomatov dostal za úlohu zistiť sled udalostí, ktoré doviedli Britániu k okupácii cudzieho územia prvýkrát od druhej svetovej vojny.
Doposiaľ najkritizovanejší konflikt 21. storočia bol podľa správy v takmer každom ohľade neúspechom. Dôkazy, na ktoré sa Bush a Blair pri invázii odvolávali, boli založené na klamstvách a použitie vojenskej sily bolo predčasné, zistili vyšetrovatelia.
Slabá výzbroj a nepripravenosť vojakov vyústili do zbytočných strát. Chýbala tiež jasná stratégia pre povojnový vývoj v krajine. „Išlo o chyby, z ktorých sa musíme poučiť a už nikdy ich nezopakovať,“ odznelo v utorkovom prejave Johna Chilcota, podľa ktorého je dokument neoficiálne pomenovaný. Podobné vyšetrovanie urobila v roku 2004 OSN, to aktuálne je však považované za výrazne komplexnejšie.
Západ ublížil Iraku aj sebe, hanba trvá ďalej
Husajn nebol hrozbou
Správa o vojne v Iraku obsahuje 2,6 milióna slov a zverejnili ju v stredu krátko po tlačovej konferencii. Spomína sa v nej napríklad, že „Saddám Husajn bol nepochybne brutálny diktátor“, ale takisto, že „dnes vieme, že britská politika v súvislosti s Irakom bola založená na falošných posudkoch“.
Navyše, okupácia bola predčasná, bez súhlasu OSN, a podľa správy aj prvoplánová. Nepredchádzala jej „snaha vyčerpať všetky možné mierové prostriedky“ a v marci 2003 „Husajn nepredstavoval bezprostrednú hrozbu“.
Vyšetrovací tím odmietol povedať, či bola intervencia v súlade s medzinárodným právom. Väčšina právnikov si myslí, že britské a americké aktivity boli protiprávne. Tento názor v minulosti vyjadril pre Denník N aj profesor Marc Weller z Cambridge University.
Každopádne, vyšetrovatelia tvrdia, že podmienky, ktoré doviedli právnych poradcov britskej vlády k obhajobe vojny, neboli ani „zďaleka uspokojivé“. Vyšetrovacia správa sa tiež nevyjadruje k trestnoprávnej zodpovednosti konkrétnych osôb.
Chýbali dôkazy, tak ich vymysleli
Najdôležitejšiou časťou sedemročného procesu je spôsob, akým prišli britské (a americké) tajné služby k „dôkazom“ o jadrových zbraniach a zbraniach masového ničenia v rukách Husajna. Ide o kľúčovú oblasť, pretože práve z tohto bodu Blair a Bush vychádzali, keď odôvodňovali rozpútanie vojny na území Iraku.
Napríklad v dokumente z roku 2002 Blair tvrdí, že Husajn dokáže použiť niektoré chemické a biologické zbrane do 45 minút od vydania rozkazu. Nakoniec sa ukázalo, že išlo o nezmysel. Kuriozitou je tiež neskorší dokument tajných služieb, „dokazujúci“ schopnosť Iraku použiť zbrane hromadného ničenia. Neskôr sa zistilo, že išlo o plagiát vysokoškolskej eseje, ktorú študent napísal dvanásť rokov predtým.
Ako k tomu mohlo dôjsť?
John Chilcot v utorkovom prejave vysvetlil, že Husajn v minulosti mal chemické a biologické zbrane, ktoré použil vo vojne s Iránom. Pripomenul však, že to neznamenalo, že ich mal aj v roku 2003 a už vôbec na tom nemôžeme založiť tvrdenie, že Husajn vyvíja jadrové zbrane.
Chilcot ďalej vytiahol Blairovu vetu, že „v určitom bode v budúcnosti sa tento bod (jadrové zbrane, pozn. red.) stane skutočnosťou“. Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že išlo o tvrdenie prezentované s jednoznačnosťou, ktorá nebola odôvodnená.
Američanom a Britom chýbali jasné dôkazy o zásobách zbraní hromadného ničenia v irackom arzenáli. Predpoklady založili na irackej schopnosti a spôsobilosti vyvinúť jadrové zbrane, nie na konkrétnom dôkaze o ich pretrvávajúcom vývoji.
Chilcot tiež zaujímavo poznamenal spôsob, akým po rokoch Blair udalosti opisuje. Vyšetrovací tím si všimol, že približne do polovice roka 2002 Blair nepoužíval Husajnovu schopnosť vyvinúť zbrane hromadného ničenia ako dôkaz o ich výskyte v irackých skladoch.
K zlomu došlo po stretnutí medzi Bushom a Blairom v apríli na ranči v Texase, kde Blair amerického prezidenta uistil, že Británia bude stáť po jeho boku, „nech sa stane hocičo“. Udialo sa tak bez súhlasu britského parlamentu a celkovo išlo o výraznú zmenu, pretože dovtedy sa Blair usiloval o to, aby Bush napriek 11. septembru nepristupoval k Iraku unáhlene.
Blair v prejave tri hodiny po zverejnení správy vyjadril názor, že Británia bola po 11. septembri najbližším americkým spojencom a stojí si za tým, že to bolo správne. „Ospravedlňujem sa za nepresné zistenia tajných služieb. Musel som sa rozhodovať na základe informácií, ktoré som v daný moment mal.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
