Denník N

Je to komplikované

Cítim sa byť viac Holanďankou než Európankou. No hoci polovičná Američanka, cítim sa ako Európanka.

Na Námestí SNP pred Starou tržnicou je teplo. Veľká skupina ľudí sa schováva pred slnkom v tržnici alebo pod stromami. Zopár desiatok stojí s nohami vo fontáne. Z Holandska do Bratislavy prišiel cestovný kultúrny festival, počas ktorého 600 Holanďanov strávilo tri dni vo vlaku z Amsterdamu do Bratislavy, aby Slovensku symbolicky odovzdali predsedníctvo.

V každej krajine, cez ktorú prechádzali, zobrali medzi seba spisovateľov, umelcov a diskutovali s nimi. O Európe. Vnútri spieva zbor letušiek novú Európsku hymnu a Magda Vášáryová dostane okrem veľmi škaredej sochy aj viacminútový standing ovation za krásny prejav.

Som zmätená, že zrazu stojím v mojej Bratislave v holandskom dave ľudí a vidím samé známe tváre. Prítomná je celá intelektuálna elita, ktorú intímne poznám z čítania jej kníh, z divadla či telky. ‚Myslíš si, že sa Európska únia rozpadne?’ pýta sa ma niekto po holandsky. Predo mnou stojí neznámy mladý muž. ‚Dúfam, že nie,’ poviem, lebo lepšia odpoveď mi tak rýchlo nenapadne. ‚A ako sa cítiš, viac Holanďankou, alebo Európankou?’ touto otázkou ma dostal a už aj začnem rozprávať o tom, že sa vlastne cítim byť viac Holanďankou než Európankou.

No hoci som polovičná Američanka, v Amerike sa cítim ako Európanka. Pokračujem, že môj muž a deti sú Slováci a na Slovensku žijem tak dlho, že si už život v Holandsku ani nedokážem predstaviť. A že sa bojím, že keby sa Únia ďalej rozpadala, a Slovensko by sa oddelilo, aké by bolo moje právne postavenie, a čo by to znamenalo pre moje deti.

‚Aj u mňa je to komplikované,’ začína teraz on. ‚Som vlastne sýrsky utečenec. Môj otec bol moslim, mamina židovka a ja som homosexuál. U nás v Homse bol úžasný holandský katolícky kňaz, poprosil som ho, či nemá liek, ktorý ma vylieči. On mi povedal: Ježiš ťa miluje takého, aký si. Nauč sa sám seba milovať takého, aký si, a budeš vyliečený. Keď sa krajina destabilizovala, chytili ma a mučili ma. Protestovali sme proti Asadovi. Na zranenia som skoro zomrel. Môjmu priateľovi vybili desať zubov. Pred troma rokmi nás zachránil UNCHR. Udelili nám azyl práve v Holandsku. Beriem každý deň, ako príde. Môj domov už neexistuje. Moji kamaráti a rodina v Sýrii, s ktorými mám šťastné spomienky, sú mŕtvi. Toho katolíckeho kňaza zavraždili. Sestra zmizla, odvliekla ju armáda. Neviem, kde je. Nie je ľahké žiť normálne, cítim vinu, že ja žijem. Lenže čo mám robiť? Zastreliť sa? Chodím teraz pomáhať iným utečencom. Je to môj spôsob terapie. Milujem bicyklovanie v daždi. Dokážem fantasticky variť falafel, minule bol u nás na večeri primátor. Pozval som ho a on prišiel. Budujem si šťastné spomienky, citím sa byť vítaný. Dúfam však, že sa Európa nerozpadne, stabilita je veľmi dôležitá, bojím sa, lebo viem, čo sa môže stať.’

Dav ľudí okolo nás sa dal do pohybu. Ich vlak odchádza. Pri odchode ma objíma. ‚Pre mňa už nie je dôležité náboženstvo, národ či to, kde sa práve nachádzam. Verím v dobro ľudí. Ďakujem, že si ma vypočula. Keď budeš v Utrechte, uvarím ti falafel. Je naozaj výborný!’

Teraz najčítanejšie