Denník N

Spolumajiteľ Urpinera: Pivo v plaste? Budeme sa tomu brániť čo najdlhšie

Ľuboš Vančo. Foto N - Tomáš Benedikovič
Ľuboš Vančo. Foto N – Tomáš Benedikovič

Mnohí Slováci si myslia, že české pivo musí byť automaticky lepšie ako slovenské, ale nie je to tak, vraví spolumajiteľ pivovaru Urpiner Ľubomír Vančo. Tento rok sa banskobystrické pivo čapuje aj na Pohode.

Kým ste kúpili celý pivovar, zvykli ste si v krčme objednať Urpiner?

To je pri mne zvláštna otázka. Ja som pred tými desiatimi rokmi pivárom nebol. Moja mama pochádza zo Skalice, to je vinohradnícky región a ja tam mám dodnes vinicu, ktorú s rodinou obrábam a vyrábam vlastné víno. Čiže vtedy som si radšej dal víno. Teraz sa mi to mení a pomaly sa preklápam na pivo. Aj keď som niekde na akcii, dám si radšej to. Ale srdcom som vinárom zostal.

Prečo ste si teda nekúpili vinohradníctvo, ale rozhodli ste sa pre pivovar?

My sme to s kolegom nikdy nemali tak, že chceme pivovar. Bola to skôr náhoda. Dovtedy sme pôsobili v obchodnej firme. Nakúpili sme tovar a drahšie ho predali. To je jednoduchá vec, ale závislá od rabatov, ktoré išli z roka na rok dole. Hľadali sme niečo vo výrobe, niečo s pridanou hodnotou, kde by sme mohli vybudovať vlastnú značku. To mohla byť kopa vecí.

Ako sa potom človek dostane po bystrický pivovar? Asi ste ho nenašli, keď ste prezerali inzeráty.

Obzerali sme sa po výrobných firmách, ktoré boli na predaj, a od známeho sme sa dozvedeli, že v konkurze je aj banskobystrický pivovar. Išli sme si ho obzrieť, ujal sa nás správca a previedol podnikom. On tam vtedy urobil veľmi dobrú robotu. Niektorí správcovia by pivovar rozpredali, no on to prevádzkoval ďalej, lebo vedel, že funkčný podnik predá lepšie. My sme teda prevzali fungujúci podnik, síce so staršími technológiami, ale nezačínali sme od nuly. Mali sme zamestnancov aj zákazníkov.

Pivo z Banskej Bystrice malo svojho času príšernú povesť, pamätám si, že sme ho v mladosti radili k Martineru či ku Gemeru. Chápem, že pivovar ako firma nefungoval, ale prečo bolo také zlé aj to samotné pivo?

Môžem hovoriť len to, čo som počul, lebo osobne som to zlé obdobie nezažil. Ja som bol v Banskej Bystrici na vojne a vtedy sa Urpín pil a bol považovaný za dobré pivo. No potom, keď sa pán Čupka (Pavel Čupka – privatizér pivovaru, v 90. rokoch blízky HZDS, pozn. redakcie) začal politicky angažovať, sa pivovar dostal do štádia, keď prestal platiť dodávateľom a začal šetriť na surovinách. To nám vravia výrobári, ktorí tam robia dodnes. My sme vo výrobnom úseku nerobili personálne takmer žiadne zmeny, vedeli sme, že vedia variť dobré pivo, len na to potrebujú aj dobré podmienky a suroviny.

Ľubomír Vančo. Pôvodne podnikal s kancelárskymi potrebami. Spolu s kolegom Branislavom Cvikom prevzal v roku 2006 banskobystrický pivovar. Podnik so zničenou povesťou, ktorý sa stal obeťou divokej privatizácie v 90. rokoch, postavili na nohy a dnes varia pivo, ktoré vyhráva na súťažiach v Česku či Nemecku.

Naozaj sa vtedy varilo pivo aj z kukurice, ako sa hovorí?

To neviem. Ale v princípe, dnes sú pivovary, ktoré varia aj z kukurice. Väčšinou sa to robí tak, že sa kukurica pridáva k jačmeňu. My to tak nerobíme, varíme pivo len z jačmenného sladu, lebo na surovinách šetriť nechceme. To sa časom vráti, zákazníci to síce nespoznajú hneď, ale postupne si všimnú, že sa chuť zmenila.

Pri vašich rozhovoroch v minulosti som si veľakrát prečítal – vrátili sme sa k tradičnému spôsobu výroby. Čo to znamená? V čom konkrétne veľké pivovary tento tradičný spôsob nerešpektujú?

My sa chceme vyvarovať rýchlemu produktu. Existujú takzvané CK tanky, v ktorých pivo kvasí, a keď dokvasí, tak sa tam chvíľu nechá a potom hneď ide do predaja. To je pre mňa pivo bez duše, pivo veľkých hráčov, ktorí musia chrliť hektolitre. Tak ako mladé víno, ktoré necháte odležať v sude, chytí dušu, tak to my robíme s pivom. U nás pivo vykvasí a potom 50 až 60 dní čaká v ležiacom tanku. Takéto pivo je ten typický ležiak, ktorý si odleží svoj čas a stane sa z neho niečo, čo majú pivári radi.

Spoznali by ste takzvané europivo naslepo, ak by ste nevideli etiketu?

Asi nie. Dovolím si tvrdiť, že máloktorý pivár by takto na jeden raz spoznal, ako bolo pivo varené. Ale tí typickí pivní fajnšmekri to spoznajú.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V čom je potom tá alchýmia, že si ľudia nakoniec obľúbia tradične varený ležiak?

Je to v tej chuti. Ani pivá veľkých hráčov nie sú zlé, nikdy by som o nich nepovedal, že sú nekvalitné. Dávnejšie sme robili takú skrytú degustáciu, kde sme porovnávali Zlatý Bažant a naše pivo. Do tohto súboja sme išli s tým, že prehráme. Ale prehrať so cťou s hráčom, ktorý má polovicu trhu, a my tri percentá, by bolo pre nás aj tak úspechom. Napriek tomu sme vyhrali. My sme si na začiatku mysleli, že väčšina trhu je nastavená na sladšiu chuť piva, s ktorou sa stretnete skôr pri veľkých hráčoch. Naše pivo je horkejšie, lebo tak má tradičný ležiak chutiť. Zistili sme, že ľudia na túto chuť nezabudli a že toto je pre nás tá správna cesta.

Ako sa prišlo na nápad robiť radler, teda pivo s limonádou?

História radlera u nás je zaujímavá. Dlho na trhu nebol, aj keď ľudia ho pili v krčme. Objednávali si pivo so spritom. Ako prvý sa s radlerom pokúšal preraziť pivovar Stein, no ľudia na to ešte neboli nastavení. Tento pivovar už neexistuje. Všimli sme si, že je tu takáto diera na trhu, a prišli sme s ním aj my, v podstate medzi prvými. Začalo sa to dobre predávať, no my sme tomu nemohli dať taký marketing ako napríklad Heineken. Keď prišiel s radlerom Zlatý Bažant, prišla aj reklama, zdvihli sa čísla. Ich, aj naše.

Predáva sa tak dobre ešte aj dnes?

Zastabilizovalo sa to. Nám predaje radlera stále trochu rastú, ale to môže byť výnimka, lebo my rastieme celkovo, zatiaľ čo trend medzi pivovarmi taký nie je. Veľké pivovary skôr stagnujú, niektoré zaznamenali aj mierny pokles. Ale neviem to povedať presne, lebo už pár rokov pivovary čísla svojich predajov nezverejňujú.

V poslednom čase je pomerne veľkým hitom cider. Vy ho neplánujete robiť?

Nie. Premýšľame nad pivným nápojom, ktorý bude na štýl radlera, čiže bude ochutený, a chuťou bude pripomínať cider, čiže jabĺčko. Ale klasický cider robiť nebudeme, lebo to v princípe nemá s pivom nič spoločné. Maximálne to, že aj pivo, aj cider vznikajú kvasením. Ak by sme začali robiť cider, mohli by sme už pokojne začať robiť aj víno. My sme pivovar a chceme ním zostať.

Mali sme tu radler, je tu cider, čo príde potom?

Ťažko povedať. My chceme ísť cestou takzvaných pivných špeciálov. Aj na Pohode ideme skúšať extra chmelené pivo. Je to síce klasický ležiak, ale extra chmelený za studena, čiže už po tom, ako je pivo uvarené. Vďaka tomu dostáva výraznejšiu chuť, ale je aj voňavejšie. Nie je viac horké, len také výraznejšie. Sami sme zvedaví, ako sa to ujme. Boli sme s tým na Salóne piva a najmä u zákazníkov, ktorí holdujú malým pivovarom, to malo veľmi dobrú odozvu.

Môžu špeciálne pivá v budúcnosti prekonať v popularite klasické ležiaky?

Máme síce éru špeciálnych pív, ale ležiaky sú aj budú predávané najviac. Tak je to aj v Česku. Čiže ak budeme v budúcnosti robiť špeciály, tak skôr také, ktoré budeme vedieť predávať aj v obchodných reťazcoch. Základná orientácia na ležiaky u nás či v Česku zostane vždy, to vidíme aj na Salóne pív. Ľudia špeciály ochutnajú, ale vždy sa nakoniec vrátia k nám, aby to zapili dobrým ležiakom.

Nie sú špeciály, napríklad anglické typy pív Ipa či Ale, už príliš vzdialené našej chuti?

Treba si na túto chuť zvyknúť. Prirovnal by som to k pšeničnému pivu. Niekto pšenicu naozaj nemusí a nikdy si ju neobjedná. Iní to skúsia, aspoň v rámci zmeny. A ďalší ju vyslovene vyhľadávajú. Tak je to aj pri špeciálnych pivách. Mne chutí Ipa aj pšenica, keď idem na služobku do Nemecka, vždy si ju dám, lebo je tam dobrá. Keď chodím po malých slovenských pivovaroch, ochutnám aj pšeničné pivo, ale nie vždy sa im vydarí. To si treba priznať.

Je tradičné delenie piva na desiatku a dvanástku zastarané alebo stále význam?

U nás je to tradične zaužívané. Neviem si predstaviť, že by sme na pivo nenapísali, že ide o desiatku alebo dvanástku, aj keď to zo zákona na fľašu písať nemusíme. Keby Slovák prišiel do obchodu a mal na fľaši len „výčapné pivo“, nebude vedieť, že ide o desiatku. A to je pritom zákonná terminológia. Výčapné pivo je desiatka a ležiak jedenástka alebo dvanástka. Ľudia to nevedia, tak ako si veľa ľudí ešte stále myslí, že tieto čísla o hovoria o množstve alkoholu. Ale nie je to tak.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Spravme teda osvetu a povedzme, aký je rozdiel medzi desiatkou a dvanástkou.

Jednoducho povedané – keď sa varí pivo, z jačmenného sladu sa uvoľňuje cukor, ktorý kvasí. Pri víne určite každý počul, že keď sa hrozno prešuje, meria sa jeho cukornatosť. Pri pive je to takisto. Desiatka alebo dvanástka označuje, koľko percent cukru je v mladine po tom, čo pivo prejde varným procesom. Pri desiatke je to desať percent cukru, pri dvanástke dvanásť. Tento cukor kvasí a pri desiatke vykvasí na asi štyri až štyri a pol percenta alkoholu, pri dvanástke je to päť percent alkoholu alebo o niečo viac.

A čo vy – desiatka, alebo dvanástka?

Jednoznačne dvanástka. Nedávno som si po dlhom čase otvoril našu desiatku a povedal som si, že mi tam chýba iskra, ktorú má dvanástka. Ja som naučený na ležiak. Vôbec to pritom nie je o tom, že by som potreboval viac alkoholu. Je to o chuti.

Možno banálna otázka, ale ako sa spozná dobre načapované pivo?

To je tiež veľmi relatívne. Dobre načapované pivo v Anglicku bude vyzerať inak ako u nás. Niekto má rád hladinkové pivo, načapované na dva-trikrát, niekto má rád pivo načapované na jeden šup. Väčšina ľudí to nerieši a, bohužiaľ, ani väčšina krčmárov. Pivo sa má čapovať do mokrého pohára, pod nejakým sklonom a malo by mať primeranú teplotu. No ako to má vyzerať, to nie je také podstatné. Záleží aj na pive. Niektoré pení viac, niektoré menej. To je jedna z našich obáv na Pohode. Naše pivo pení viac ako druhé, dúfame teda, že to v čapovacích zónach nebude zdržovať.

Nie je festival pre povesť piva tak trochu rizikom? Nemôže sa stať, že tu pre iné podmienky bude chutiť vaše pivo horšie ako v krčme?

Ani nie. Ak si niekto dá niekde pivo a nechutí mu tam, väčšinou je to záležitosť toho, že krčmár nečistí rúrky a pivo zostáva v hadičkách cez noc a v teple. To sa stáva. Ale to, že by pivo bolo výrazne horšie, lebo ho čapuje brigádnik, to je prehnané. Áno, pivu môžu ublížiť extrémne teploty, pretože ak máte 35 stupňov, je problém ho vychladiť. No predpoveď zatiaľ vyzerá tak, že sa nám takéto horúčavy vyhnú.

Ako vlastne prišlo k tomu, že je práve Urpiner partnerom Pohody?

Dôvody, prečo sa skončila spolupráca s Heinekenom, komentovať nebudem, lebo ich ani presne neviem. Ja som Trenčan, Michala Kaščáka poznám od jeho trinástich rokov. Vlastne od čias, keď sme mali spoločný koncert. Ja s jednou svojou kapelou, on už vtedy s Bez ladu a skladu. No v živote by mi nenapadlo, že by sme sa mohli stať partnerom Pohody. Brali sme ju ako príliš veľké „sústo“, nevideli sme do finančných vecí a vlastne sme to ani nikdy neriešili. Robili sme skôr iné festivaly, rozbiehali sme Fun rádio Dohodu a podobne.

Čo sa teda stalo?

Ešte pred minulým ročníkom zavolal Michal môjmu kolegovi a zavolal nás na obed. Netušili sme, že sa chce rozprávať o Pohode, veď on robí aj kopec menších akcií, tak sme mysleli, že reč bude o tom. Prekvapil nás, keď sa spýtal, či by sme do budúcna nemali záujem byť na festivale a či by sme to zvládli. Povedali sme, že záujem by sme mali, ale že si to musíme najprv okuknúť. Minulý ročník sme teda prišli na festival, sledovali sme, čo a ako funguje, a potom sme sa s ním opäť stretli s tým, že by sme to dokázali. No nemysleli sme si, že takáto situácia nastane. Nakoniec k tomu aj reálne došlo.

Koľko pív čakáte, že tento rok na Pohode vyčapujete?

Uvidíme. Vieme sa odraziť len od historických čísel. Vlani to bolo okolo tisíc hektolitrov. Či to prekonáme, závisí aj od počasia. Nesmie byť zima, ale ani veľmi teplo.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečo ste na Pohodu zobrali aj iné malé pivovary? Nie je to tak trochu zbytočná konkurencia?

Je to konkurencia, ale nie zbytočná. My sme už pred rokmi založili Asociáciu malých nezávislých pivovarov a vydali sme sa na cestu podpory lokálnych pív. Vtedy, v roku 2009, existovalo na Slovensku sedem minipivovarov, v asociácii ich bola polovica. Začali sme robiť osvetu, vysvetľovali sme ľuďom, aký je rozdiel medzi malým a veľkým pivovarom. Postupne začali vznikať ďalšie a ďalšie malé pivovary, ktoré si často otvárali nadšenci, čo doma varili svoje pivo. Momentálne je u nás okolo päťdesiat týchto minipivovarov.

Je to veľa alebo málo?

Ťažko povedať. Na slovenské pomery je to podľa mňa dosť. Nedá sa to porovnávať s Českom, kde je dvesto minipivovarov, no tam sa už boria s tým, že konkurencia je veľmi veľká. U nás stále vznikajú nové malé pivovary a je tu ešte pre ne priestor, ale myslím si, že sa blížime k bodu, keď sa začne istá selekcia. Momentálne totiž niektoré malé pivovary nevaria úplne dobré pivo, no ťažia z toho, že zákazník si povie: „Je to malý pivovar, to musí byť dobré, takto to má chutiť.“ Je len otázka času, keď ľudia prídu na to, že niekde vedľa je oveľa lepšie pivo, a budú chodiť tam. Môže to trvať tri-štyri roky, ale prídeme do momentu, keď malé pivovary začnú aj zanikať.

Pomáha propagovanie malých pivovarov aj Urpineru?

Neviem, či nám to pomáha, no neprekáža nám to. My sme malé pivovary na Pohodu nepozvali bez vedomia Michala Kaščáka, on sám povedal, že by bolo veľmi pekné, keby sa na festivale objavili. Chceme dať ľuďom možnosť ochutnať niečo nové. Na Pohodu chodia ľudia z celého Slovenska a mnohí nemajú doma možnosť dať si pivo zo Stupavaru či z Holíča. Na druhej strane, stále to bude najmä o Urpineri. Aj keby sa malé pivovary spojili, nevedia navariť jednorazovo toľko piva, koľko sa na Pohode vypije. Navyše ich pivá sú zväčša nepasterizované, takže pre ne musíme pripraviť aj úplne iný režim. Napríklad ich musíme skladovať v chladiacom kamióne.

Strácajú veľké pivovary na rastúcom záujme o lokálne pivá?

Určite. V súčasnosti je úplne bežné, že malý pivovar vznikne v silnej prevádzke, ktorá predtým čapovala pivo z veľkého koncernu. Keď firma príde o krčmu, ktorá vyčapovala ročne tisíc hektolitrov, neteší ju to. Samozrejme, v globálnych číslach to nebude až také zásadné, ale som si istý, že to cítia tak, ako cítia, že im niečo ukrajujeme my.

Zlatý Bažant reagoval na malé pivovary retro edíciou piva z roku 1973. To je zrejme jasná reakcia na trend rastúcej obľuby malých pivovarov.

Áno. A počul som, že ľudia na to retro dobre reagujú.

Je ešte stále pre krčmára na dedine praktickejšie čapovať pivo z veľkého pivovaru?

Dedinský krčmár práveže skôr podpíše zmluvu s nami. Lebo nemá takú výčapnosť, aby bol zaujímavý pre veľký koncern, a naše pivo sa mu vyplatí čapovať. Sme menší pivovar, platíme nižšiu spotrebnú daň, a teda sme o niečo lacnejší. Veľké pivovary si skôr strážia prevádzky v Bratislave, tie sú poskupované za také peniaze, že sa tam nemáme šancu dostať. Je to o ľuďoch. Keď vám niekto zamáva peniazmi pred tvárou, je ťažké povedať nie. Človek môže byť vo všelijakej životnej situácii a peniaze na ruku mu môžu vyriešiť nejaký momentálny problém. No keby si to hodil do kalkulačky, možno by zistil, že za päť rokov by s nami prišiel k lepším číslam. No päť rokov je pre mnohých dlhé obdobie.

Bežne sa teda stáva, že reštaurácie dostávajú finančnú dotáciu od veľkých pivovarov?

Tie zaujímavejšie hej. My touto cestou nejdeme, peniaze v hotovosti nedávame. Dáme slnečník, pomôžeme prefinancovať terasu, ale peniaze, to berieme ako taký úplatkársky systém, ktorému sa chceme vyhnúť.

Rastie počet krčiem, kde sa čapuje Urpiner?

Rastie, ale niektoré zasa zaniknú, inde klesne spotreba alebo si tam krčmár dá ešte aj iné pivo z menšieho pivovaru, aby ľudia mali možnosť výberu. Takýchto krčiem je čoraz viac. Na pípe nájdete české pivo, slovenské pivá, všeličo. Mnohé minipivovary, ako napríklad bratislavský Richtár Jakub, rady obmieňajú ponuku a ľudia tam potom zase radi chodia. Majú možnosť ochutnať niečo nové.

Z ktorého malého pivovaru vám pivo naozaj chutí?

Tých je kopec. Nechcem niekoho menovať, aby sa ostatní neurazili. Väčšina malých pivovarov z našej asociácie robí podľa mňa kvalitné pivo.

Urpiner dnes bežne kúpiť v Tescu. Pred rokmi ste sa nedohodli s Kauflandom, lebo vás tlačil do príliš nízkych cien. Ako sa vo všeobecnosti správajú obchodné reťazce dnes?

Musím povedať, že sme nikdy nemali až taký problém dostať sa do regálov supermarketov, aj keď ich obchodné podmienky sú tvrdé. Manažér obchodného reťazca si musí uvedomiť, že biznis je vždy dvojstranný, spokojní musia byť obaja partneri. To v Kauflande nefungovalo. Z roka na rok nás nútili znižovať ceny, čo je nemysliteľné. Nikto predsa nezačína do obchodu dodávať pivo so 600-percentným rabatom a plánom, že každý rok pôjde cena dole. Takto to nefunguje. Pre nás nemalo význam dotovať straty z Kauflandu zárobkami z krčiem. Sme slovenská firma, ktorá musí zarábať na každej činnosti, ktorú robí, inak to predsa nemá zmysel.

Kde ľudia vaše pivo dnes kupujú viac? V obchodoch či krčmách?

Náš pivovar má stále lepšie čísla z predaja sudového piva, teda z krčiem, ako z iných obalov, fliaš a plechoviek. Takto to má málokto.

Mnohí krčmári sa v minulosti sťažovali na jedenapollitrové balenia v PET fľašiach. Vraveli, že im ničia biznis, lebo ľudia si kúpia pivo v plaste, sadnú na záhradu a nejdú na čapované. Čo je trend? Chodiť do krčiem, či nie?

Sme krajina, kde väčšina ľudí pozerá na cenu. Je rozdiel, keď si dáte pivo v krčme za euro alebo si v princípe to isté pivo kúpite v pollitrovke za päťdesiat centov. Alebo dokonca zoženiete jeden a pol litra piva v plastovej fľaši za euro. Kto chce ísť na čapované pivo, tak naň vždy pôjde, veď do krčmy sa chodí za kamarátmi a posedením. Ale cena hrá dôležitú rolu. No a tie veľké balenia? Ľudia spohodlneli. Reťazce svojou ponukou určujú správanie spotrebiteľov a snažia sa pivo vo fľaši vytláčať preč. S vratnými obalmi majú zbytočné starosti, a tak čoraz viac miesta v regáloch zaberajú plechovky, a aj pivo v plastových fľašiach.

Vy pivo v PET fľaši nerobíte.

A budeme sa tomu brániť do poslednej chvíle.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečo? Je to o chuti či o imidži?

Na chuti je to možno poznať až z dlhodobejšieho hľadiska. Ak je tam to pivo dva-tri týždne, ani najlepší pivár nerozozná pivo z plechovky či PET fľaše. No neskôr sa to prejaviť môže, lebo plast viac prepúšťa svetlo aj vzduch. Preto sa na pivo v plastových fľašiach dáva aj kratšia záruka. Myslím si, že pivo v sklenenej fľaši nikdy úplne nezmizne, ale vidíme, že oveľa viac rastie predaj plechoviek.

Líšia sa slovenské pivá od českých?

Ja tvrdím, že nie. Respektíve je to tak ako u nás – líši sa pivo jedného výrobcu od piva iného výrobcu. Česko je pivárska krajina, je tam väčšia konkurencia, viac tam experimentujú. Ale keby to bolo tak, že české pivo je automaticky lepšie ako slovenské, nikdy by Urpiner neuspel na českých pivných súťažiach. Rozdiel je skôr v našom rozmýšľaní. Čech si dá vždy radšej české pivo, lebo stojí za svojimi domácimi pivovarmi. Slovák si dá veľakrát radšej české pivo, aj keď je v skutočnosti horšie ako slovenské. Lebo si myslí, že české pivo musí byť automaticky dobré.

Ktoré malé pivovary stretnete na Pohode?

ŽiWell. Piešťanský pivovar založila trojica majiteľov len v apríli minulého roka. Pivovar si otvorili v rekreačnom reáli Lodenica a na začiatku varili tri druhy piva. Dnes majú v základnej ponuke štyri, nepasterizovanú jedenástku a dvanástku, tmavý ležiak s názvom Havran a vlastnú Ipu, vôbec prvé pivo, ktoré pod dohľadom sládka Viliama Hujíka v Piešťanoch uvarili. Práve tú budú čapovať aj na Pohode.

Sessler. Trnavský pivovar vznikol už v roku 2008 v areáli sladovní Jozefa Sesslera, ktoré boli založené už v roku 1873. Podnik obnovil pivovarnícku tradíciu v meste, kde ešte pred rokmi fungoval pomerne známy, no upadajúci pivovar Horden. Varia tu niekoľko druhov piva, od ležiakov až po vysokostupňové špeciály. Na Pohode čapujú svoju tmavú trinástku.

Wywar. Záhorácky pivovar nazvali podľa historického pomenovania Holíča. Funguje krátko, len od roku 2014, no za ten čas si našiel cestu už aj do bratislavských krčiem. Sládkom holičského pivovaru sa stal Čech Richar Vetyška. Ako prvé pivo uvarili desiatku, ktoré nazvali po cisárovi Jozefovi II., no na Pohode sa budú prezentovať špeciálom Michal American Pale Ale.

Brontvai. Rodinný minipivovar z Kvačan na Liptove existuje už desať rokov, no nezažil len zlaté časy. Ešte pred dvomi rokmi ho chceli majitelia zatvoriť, lebo mali pocit, že štát malým rodinným podnikom robí skôr naprieky, než že by pomáhal. Brontvaiovci však aj naďalej pivo varia, na Pohodu privezú pšeničnú dvanástku, no v Kvačanoch varia aj veľmi špeciálne pivá. Napríklad spodne kvasený plzenský ležiak s arómou žihľavového čaju.

Richtár Jakub. Zrejme najznámejší malý pivovar v Bratislave založili v roku 2009 a do jeho krčmy na Moskovskej ulici chodia miestni ochutnávať pivá z minipivovarov z celého Slovenska. U Jakuba varia mnoho druhov piva, no na Pohode budú čapovať tradičnú dvanástku.

Stupavar. Ďalší záhorácky, a mimoriadne obľúbený pivovar, z ktorého berú sudy mnohé krčmy v hlavnom meste. Existuje od roku 2013 a odvtedy pozbieral viacero ocenení, v roku 2014 napríklad aj za sládka roka, ktorým je v Stupave Ľuboš Kružič. Príbeh Stupavaru je klasikou medzi malými pivovarmi. Dvom kamarátom chutilo české pivo, no namiesto toho, aby za ním cestovali, si začali dobré pivo variť doma. Spojili sa s ďalším kamarátom a nakoniec založili pivovar. Na Pohodu privezú pivo typu Ale, ktoré špeciálne nazvali FestivALE.

Cassa Brewery. Pomerne mladý košický pivovar vznikol v roku 2014 na mieste, kde sa už pivo v minulosti varilo. Historický komplex prebudovali na kancelárske centrum, kde sedia aj stovky zamestnancov IT spoločnosti T-Systems. Developer tu však ponechal aj starý pivovarnícky komín. V Cassa Brewery varia asi desať druhov piva a pália aj pivovicu, ktorá dozrieva v sudoch od tokajského vína. Na Pohode čapujú pšeničnú dvanástku.

Jama. Majitelia malého pivovaru z Chorvátskeho Grobu varili doma pivo už v roku 2011. Podnikať začali o tri roky neskôr. Je to jeden z mála pivovarov, kde je hlavným sládkom žena. Ako svoju vlajkovú loď označujú americkú Ipu s názvom Splatter, na Pohodu však prichádzajú s desiatkou Tereza Pale Ale.

Festival Pohoda

Teraz najčítanejšie