Denník N

Úradníci sa dostali na stopu IT kartelu s Brhelom v pozadí, súdy ich nútia ničiť dôkazy

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Protimonopolný úrad už roky vyšetruje podozrenia z miliónovej dohody medzi IT firmami. Zdalo sa mu, že o zákazky na župách sa v skutočnosti nesúťažilo, tendre boli vopred dohodnuté a všetko spájala firma podnikateľa Jozefa Brhela.

Toto je príbeh, ktorý nezapadá do sveta „našich ľudí“, čo zahladzujú kauzy, ale ukazuje, že niektorí štátni úradníci chcú robiť svoju prácu poctivo. No aj keď sa snažia o prešetrenie podozrení z nečestných praktík v miliónových biznisoch, neznamená to, že budú úspešní. Najmä ak im v tom bránia súdy.

Ešte v roku 2009 sa na šiestich župách rozbehli veľké IT tendre na elektronizáciu služieb. Za peniaze z eurofondov sa mali nakúpiť IT systémy, ktoré mali ľuďom a firmám uľahčiť komunikáciu s úradmi. Predpokladaná cena? Okolo štyri a pol milióna eur s DPH v každom kraji.

Keď sa otvorili obálky a podpísali zmluvy, na Protimonopolnom úrade (PMÚ) si všimli, že sa medzi uchádzačmi opakujú tie isté spoločnosti. Také, ktoré majú s biznisom so štátom bohaté skúsenosti. Datalan, Ness, Microcomp a podobne.

Podozrivé bolo, že takmer v každom kraji sa prihlásili len dvaja uchádzači. Aj keď išlo o veľmi podobnú službu a bolo by teda logické, aby jedna firma išla do všetkých šiestich tendrov –, nedialo sa tak. Výsledkom bolo, že sumy, s ktorými IT spoločnosti súťažili, boli pri niekoľkomiliónovej zákazke len o pár tisíc eur nižšie ako cena, ktorú predpokladali na župe.

ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Ako na tieto zistenia zareagovali úradníci z PMÚ? Skeptici budú prekvapení, ale podozrenia nezametali pod koberec. V IT firmách urobili razie. Zabavili počítače, externé disky, mobily a skopírovali si množstvo mailovej komunikácie. O kauze dvakrát v minulosti písal aj Trend.

Ako to presne vyzeralo

Na úvod konkrétnejšie: víťazi tendrov z roku 2009 boli väčšinou známi už v priebehu roka 2010, no keďže za Radičovej vlády načas zastavili financovanie z eurofondov, programovalo sa o niečo neskôr a župy svoje elektronické služby rozbehli naplno až vlani či začiatkom tohto roka.

Kto kde vyhral
Trnava – Datalan, 4 590 658 eur s DPH (2 uchádzači)
Nitra – Microcomp, 4 594 061 eur s DPH (2 uchádzači)
Košice – Ness, 4 592 730 eur s DPH (2 uchádzači)
Prešov – Ness, 4 592 730 eur s DPH (2 uchádzači)
Banská Bystrica – Capgemini, 4 548 000 eur s DPH (2 uchádzači)
Žilina – Datalan, 4 171 971 eur s DPH (4 uchádzači)

Ľudia môžu vďaka nim sledovať hlasovanie poslancov, podať si žiadosť o miesto v domove dôchodcov, poslať župe podnet či sťažnosť,  lekári si zasa mohli nechať na kraji elektronicky schváliť svoje ordinačné hodiny. Celkovo išlo o päťdesiat až sto informačných nástrojov, ktoré mali firmy pre kraje naprogramovať.

Tendre paralelne prebiehali v šiestich krajoch. Výnimkou bola Bratislavská župa, ktorá si nemohla na projekt zobrať eurofondy, a Trenčianska, ktorá o európske peniaze nepožiadala.

Aj keď boli zadania veľmi podobné, firmy sa od začiatku správali zvláštne. Datalan sa napríklad uchádzal o zákazku v štyroch krajoch, Košice a Prešov odignoroval. Podobne postupovali aj iné firmy. Nakoniec sa s výnimkou Žilinskej župy, kde súťažili štyri firmy, striedali len dvaja uchádzači. S prakticky podobnými ponukami.

Mozaika teda vyzerá približne takto: v Nitre víťazí firma Microcomp s ponukou 4 595 000 eur (s DPH) a o necelé tri tisícky poráža Datalan. Predpokladaná hodnota zákazky bola pritom 4 620 0000 eur. V Trnave už víťazí Datalan, ktorý tu o 25-tisíc eur poráža spoločnosť Capgemini, v Banskej Bystrici však Capgemini poráža Datalan a v Prešove víťazí Ness, ktorý svojou ponukou prekoná firmu Microcomp, ktorá vyhrala v Nitre.

Každý niekde vyhrá a niekde neuspeje.

Čo ich spája? Brhelova firma

Striedanie víťazov a porazených v jednotlivých župách by na prvý pohľad ešte mohlo vyvolať dojem konkurenčného prostredia. No víťazné firmy veľmi úzko spolupracovali s ďalšou firmou, známou z biznisu so štátom.

Firma DWC robila subdodávky spoločnosti IBM pri zákazke na problémový daňový systém finančnej správy. V tom čase mal vo firme významný podiel podnikateľ Jozef Brhel, ktorý sa už roky spomína ako jeden z mecenášov Smeru. Podľa účtovnej uzávierky to bolo 37,5 percenta. Brhelov mediálny zástupca Juraj Puchý dnes vraví, že v súčasnosti je Brhelov syn Michal v DWC minoritným akcionárom.

Po odchode z parlamentu sa Jozef Brhel pre médiá nechal fotiť zriedka. Tu je ešte poslanec. Foto - Archív TASR
Jozef Brhel. Foto – archív TASR

DWC bolo oficiálnou súčasťou dodávateľského konzorcia hneď v troch župách. Vždy s inou firmou, ktoré medzi sebou v tendroch súperili. V Nitre spolupracovali s Microcompom, v Žiline s Datalanom a v Prešove zasa s Nessom. Aj to úradníkov PMÚ priviedlo k podozreniu, že všetky firmy v skutočnosti od začiatku spolupracovali.

Spoločnosť blízka Brhelovi nerobila len malé subdodávky za pár tisíc. V Prešove napríklad drvivá väčšina z balíka peňazí skončila u nich. DWC si vyfakturovalo 4,2 milióna eur, zatiaľ čo Ness len niečo vyše 160-tisíc eur.

Aj v Nitre a Žiline hralo DWC dôležitú rolu. Podľa zverejnených faktúr v Žilinskej župe zarobilo takmer tri milióny eur, v Nitre necelé dva milióny. Celkovo teda na elektronizácii krajských úradov zarobila najviac práve spoločnosť DWC – deväť miliónov eur s DPH len z údajov, ktoré poznáme.

Svojich dodávateľov mimo oficiálnych konzorcií kraje ani firmy nezverejňujú. To, že sa DWC mohla podieľať aj na programovaní v iných krajoch, teda tam, kde nebola uvádzaná ako oficiálny spoludodávateľ, naznačuje situácia v Banskej Bystrici. Firmu, ktorá zvíťazila tu, teda u nás málo známe Capgemini, medzičasom jej materská spoločnosť poslala do likvidácie.

Dokončenie projektu, záruky a servis za Capgemini prebralo práve DWC. Ako vysvetľuje hovorkyňa Banskobystrickej župy Michaela Piliarová, prebratie záruk si dohodli firmy samy, kraj do výberu dodávateľa, ktorý elektronizáciu dokončí, nezasahoval. To znamená, že aj na ďalšej župe pracuje na elektronizácii firma spájaná s Brhelom.

Razie, súdy a strata dôkazov

Všetky tieto indície vo februári 2014 priviedli antimonopolný úrad k razii v šiestich firmách. „Cieľom úradu bolo nájsť dôkazy potvrdzujúce podozrenia z uzavretia kartelových dohôd pri verejných obstarávaniach v rámci OPIS-u, obzvlášť v prípade projektov elektronizácie samospráv – vyšších územných celkov,“ vysvetľuje hovorkyňa úradu Adriana Oľšavská.

Úradníci zaisťovali aj počítače. foto - TASR
Úradníci zaisťovali aj počítače. Foto – TASR

Najviac bili do očí tendre v Banskej Bystrici a v Trnave, ktoré navyše pre obe župy externe zabezpečila eseročka Centrálny obstarávateľ. Capgemini tu pri dvoch, v princípe rovnakých súťažiach, dalo dve rozdielne ponuky, v Trnave dokonca vyššiu, ako bola predpokladaná hodnota zákazky.

Razie vo firmách trvali jeden deň a úradníci z PMÚ počas nich skopírovali dáta z notebookov a mobilov zamestnancov IT firiem na externé disky, ktoré zobrali na úrad a neskôr v nich hľadali dôkazy o prepojení súťažiacich firiem. Úradníci kontrolovali aj súkromné mobily zamestnancov, ak ich používali aj na pracovné účely.

Práve to využili firmy a úrad zažalovali na Najvyššom súde. Prvú žalobu poslal Datalan a jeden z jeho zamestnancov, no súd najprv obe zamietol. Datalan sa však nevzdal a úrad zažaloval opäť.

Pred súdom argumentoval najmä ochranou osobných údajov zamestnancov, prekážalo mu napríklad, že antimonopolní úradníci kopírovali dáta na základe niekoľko desiatok kľúčových slov, nerobili výraznejšie selekciu a navyše ich neskúmali v priestoroch Datalanu, ale na úrade. Datalan tiež tvrdí, že PMÚ dostatočne nezdôvodnil, prečo vlastne razie vo firmách uskutočnil.

Úrad sa bránil. Ich hlavným argumentom bolo, že zásah do súkromia bol nevyhnutný na odhalenie prípadnej protizákonnej činnosti. „Inšpekcia je často jediným spôsobom, ako získať dôkazy o mimoriadne škodlivých a závažných konaniach, ktoré prispievajú k zvyšovaniu cien, alebo v prípadoch kartelových dohôd vo verejných obstarávaniach tiež k neefektívnemu vynakladaniu verejných financií,“ upozorňoval PMÚ.

Obrana úradu nepomohla. Súd ešte vlani rozhodol, že inšpekcia v Datalane bola nezákonná, a prikázal mu nepoužívať dáta, ktoré počas razie získal. Nato nasledovali žaloby ďalších firiem z kauzy, v apríli tohto roka s podobnou žalobou uspelo aj Capgemini. Úrad už žaluje aj Microcomp či DWC.

IT firmy mlčia

Šestica tendrov na župách vzbudzuje niekoľko otázok, ktoré Denník N poslal víťazným firmám. Zrejme tá najdôležitejšia je: Prečo by firmy napadli inšpekcie antimonopolného úradu, ak by úradníci v zaistených notebookoch a mailoch žiadne dôkazy o karteli nenašli?

„Inšpekcia PMÚ bola podľa našich indícií nezákonná, čo aj potvrdil Najvyšší súd, v právnom štáte sa musí každý vrátane štátnych inštitúcií správať zákonne a je namieste sa proti nezákonnému zásahu brániť,“ reagovala marketingová riaditeľka Datalanu Eva Chudíková.

„PMÚ si na základe nezákonných poverení odniesol našu kompletnú dokumentáciu a korešpondenciu, na ktorú nemal právo, a s ktorou ďalej nezákonne nakladal.  K nepotvrdeným údajným podozreniam šíreným na základe nezákonného postupu PMÚ sa naša spoločnosť vyjadrovať nebude.“

Ostatné firmy sú ešte stručnejšie. „Celá záležitosť je momentálne na súde a až do skončenia súdneho procesu sa k nej nebudeme vyjadrovať,“ odpísal šéf predstavenstva DWC Peter Axamit.

Nízky počet súťažiacich a cenové ponuky, ktoré sa pri miliónových sumách líšili len v tisíckach, nepovažovali za zvláštne ani úradníci krajských úradov v regiónoch. Niektorí na rovinu odpísali, že im to nepripadalo podozrivé, inde reagovali, že to nebol dôvod, aby tender rušili.

„Zákon o verejnom obstarávaní stanovuje jasné pravidlá, kedy je možné zrušiť súťaž,“ odpovedala hovorkyňa Košickej župy Zuzana Bobríková. „Situácia, keď uchádzači predložia cenovo blízke ponuky, však medzi tieto prípady nepatrí. Preto sme neboli oprávnení zrušiť súťaž na základe tejto skutočnosti.“

Samotné IT služby sú spustené len krátko a je preto ešte ťažké hodnotiť, či ich ľudia vôbec využívajú. Do monitoringu využívania IT služieb METAIS, ktorý spustilo ministerstvo financií, ich zatiaľ župy nezaradili.

Teraz najčítanejšie