Denník N

Sme kolóniou Bruselu, tvrdí Kotleba, ústavný expert to vidí inak

Marian Kotleba. Foto – TASR
Marian Kotleba. Foto – TASR

Kotleba používa ústavu na agitovanie za odchod z Európskej únie. Čiastočne zavádza, kolóniou nie sme, tvrdia ústavní experti aj politológ.

Právne akty Európskej únie sú nadradené slovenským, čo nás stavia do pozície „kolónie“ – tak znie jedno z obľúbených agitačných hesiel Mariana Kotlebu. Priaznivci jeho strany od júla obiehajú jarmoky či folklórne slávnosti a zbierajú podpisy na referendum o vystúpení Slovenska z Európskej únie.

„Ja som hovoril aj v parlamente, že bude potrebné zmeniť článok 7, odsek 2 ústavy, ktorá hovorí o tom, že legislatíva Európskej únie je nadradená slovenským zákonom. Toto je postavenie kolónie, ktoré sa so samostatnou zvrchovanou suverénnou krajinou nedá porovnávať,“ povedal Kotleba v relácii V Politike na TA3.

Právna rovina

Ústava naozaj hovorí, že „právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky“. Čo konkrétne to znamená? A, pokiaľ berieme Kotlebove slová vážne, stavia nás to do pozície kolónie?

„Je pravda, že článok 7 odsek 2 Ústavy uprednostňuje sekundárne právo Únie. Tento článok bol prijatý v roku 2001 ako prejav ‚ústavnej ústretovosti‘ voči EÚ,“ vysvetľuje Ján Mazák, bývalý predseda Ústavného súdu.

Princíp prednosti by podľa Mazáka pre nás platil aj bez spomínaného článku 7. „Tento princíp je jedným z kľúčových princípov práva Únie,“ vysvetľuje.

Vyjadrený bol už v roku 1964 v rámci rozsudku Európskeho súdneho dvora. „A navyše, neskôr bolo k Lisabonskej zmluve pridané vyhlásenie, v ktorom členské štáty potvrdili, že uznávajú prednosť práva Únie pred vnútroštátnym právom,“ objasňuje bývalý predseda Ústavného súdu.

exit from the eurozone concept

Mazák si však nemyslí, že nás to stavia do pozície kolónie. Podľa Stanfordskej encyklopédie filozofie takýto pojem historicky odkazuje na „priamu vládu jedného národa/štátu nad druhým“ s cieľom ekonomicky ho vykorisťovať. Európska únia však nie je štát, ale spoločenstvo suverénnych štátov formované všetkými členmi, nie jedným, ktorý by dominoval nad ostatnými. Slováci sú pri rozhodovaní prítomní ako ktorýkoľvek iní predstavitelia členských štátov a majú rovnaké postavenie pri hlasovaní aj inom rozhodovaní.

„Je zjavné, že článok 7 odsek 2 Ústavy z našej krajiny nerobí žiadnu kolóniu. To je veľmi lacný argument. Alebo je takou kolóniou aj Nemecko, Fínsko, Španielsko a všetky členské štáty, ktoré uznávajú prednosť práva Únie pred ich vnútroštátnym právom?“ pýta sa Mazák.

Slovensko sa stalo dobrovoľne členom Únie a súčasne teda vyslovilo súhlas s princípom prednosti právneho poriadku Únie.

Poslanec Mosta-Híd a odborník na ústavné právo Peter Kresák súhlasí, že v stručnosti majú právne záväzné akty prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. „Navyše nariadenia majú v porovnaní s inými právnymi aktami EÚ priame a bezprostredné účinky. Znamená to, že nariadenie zaväzuje aj na území Slovenska a nie je potrebné, aby ho Národná rada ešte schvaľovala.“

„Súčasne je potrebné dodať, že inštitúcie EÚ nemôžu vydávať nariadenia a iné právne záväzné akty upravujúce oblasti, ktoré im neprináležia,“ upozorňuje Kresák.

Ohlásenie spustenia petície za odchod z EÚ. 1. júla 2016. Zdroj: ĽSNS
Ohlásenie spustenia petície za odchod z EÚ 1. júla 2016. Zdroj – ĽSNS

Politická rovina

Kotleba tiež tvrdí, že naše postavenie sa tým, že sme v EÚ, „so samostatnou zvrchovanou suverénnou krajinou nedá porovnávať“.

Profesor Jozef Bátora z katedry politológie UK považuje nápad vystúpiť z EÚ s cieľom získať vyššiu mieru suverenity za „veľkú ilúziu“. Na príklade Nórska vysvetľuje, ako by sa suverenita Slovenska po vystúpení nezmenila, ba dokonca by bola menšia. Teda pokiaľ by Slovensko chcelo zostať súčasťou jednotného trhu.

„(Nórsko) nie je členom Únie, ale je hlboko integrované do spoločného trhu či Schengenu. Toto je nutné vzhľadom na prepojenosť nórskej ekonomiky s EÚ. V oblasti spoločného trhu Nórsko preberá viac-menej automaticky všetku legislatívu Únie.“

A o tej rozhodujú na európskych rokovaniach aj Slováci, ale Nóri nie, pretože nie sú v EÚ.  „Nórski diplomati sedia na chodbách a snažia sa cez prestávky zachytiť aspoň niečo z toho, čo sa vo vnútri diskutuje. Návrhy ‚odintegrovať ‘ Slovenskú republiku z Únie sú v rovine diletantizmu a neinformovaného blúznenia,“ uzatvára Bátora.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie