Denník N

Titul docent a profesor už nebude treba, minister pripravuje zmeny na vysokých školách

Plavčan skúsi presadiť takzvané funkčné miesta profesorov a tým na školách zvýšiť konkurenciu.

Ak chce dnes vysoká škola otvoriť program, potrebuje profesorov a docentov, aby jej to mal kto garantovať. Stáva sa tak, že sa nimi stanú ľudia rýchlo, len aby škola program mohla otvoriť. To by sa malo zmeniť.

Ak bude chcieť vysoká škola získať akreditáciu, a teda aj udeľovať tituly, stačí, ak nájde ľudí, ktorí na garanciu kvality majú znalosti – titul už potrebný nebude. Takzvané funkčné miesta profesorov a docentov chce ministerstvo školstva zaviesť v novom zákone o vysokých školách.

Minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS) povedal, že sa veľmi vážne zaoberajú návrhom zmeniť dnešný systém docentov a profesorov. Znamená to, že na získanie akreditácie ich už nebudú školy potrebovať, ale bude ich môcť nahradiť odborník z praxe.

Či budú o požiadavkách na docentov a profesorov na funkčných miestach rozhodovať jednotlivé univerzity alebo štát centrálne, nie je ešte jasné.

Stačí odborník, nemusí byť profesor

„Študijné odbory by mohli garantovať aj mladí vedci, ktorí sú významní a vážia si ich v odbornej komunite,“ povedal Plavčan. Nový zákon o vysokých školách chce ministerstvo predložiť a nechať schváliť ešte tento rok.

Ak bude prijatý tento rok, mali by školy na nový systém nabehnúť v priebehu najbližšieho roka až dvoch.

Po novom tak škola vypíše funkčné miesto na docenta alebo profesora a uchádzač bude musieť splniť odborné požiadavky, ale nemusí byť nositeľ titulu docent či profesor.

Napríklad tak bude stačiť, aby mal odborné publikácie či citácie, nebude však musieť prejsť habilitáciou a inauguráciou. O podobnú zmenu sa pokúšal už Dušan Čaplovič (Smer), ktorý bol prvým ministrom školstva bývalej vlády. Už v roku 2013 to napísal do správy o stave školstva, ale tú nikdy vláda neschválila.

Plavčan bude musieť presvedčiť akademickú obec, ktorá by mohla byť proti. Profesori a docenti by totiž prišli o svoje výsadné právo garantovať programy a zväčšila by sa konkurencia.

Funkčné miesta profesorov a docentov by mali spôsobiť, že jednotlivé vysoké školy nebudú tlačiť na svojich zamestnancov, aby si rýchlo urobili tieto najvyššie tituly, aby mal kto garantovať programy.

„Dnes je možné si vyrobiť behom týždňov niekoľkých docentov,“ hovorí analytička Renáta Králiková. Ak by sa akreditácia neviazala na tituly, toto by sa podľa nej obmedzilo. Je to tak podľa nej krok dobrým smerom. Pri garantoch sa podľa nej treba pozerať na to, aký majú vedecký výkon, nie na tituly.

„Je jasné, že na Slovensku potrebujeme skvalitniť výber profesorov a docentov tak, aby boli zohľadnené štandardy vedeckej excelentnosti bežné v európskom akademickom kontexte. Musíme si počkať na konkrétne charakteristiky návrhov zmien, s ktorými príde ministerstvo. V rôznych európskych krajinách existujú rôzne modely,“ hovorí politológ Jozef Bátora, ktorý nedávno získal titul profesora a pôsobí na Univerzite Komenského.

Napríklad v Poľsku je kombinovaný systém – majú funkčné miesta, kde si kritériá určuje univerzita. Tá povie, aké chce publikácie, skúsenosti, a keď niekto miesto dostane, tak pokým na ňom zotrvá, je profesor. Keď už na danom mieste nepôsobí, nie je ani profesorom.

Zároveň majú profesorov, ktorých menuje prezident – tí sú doživotní a musia splniť prísnejšie kritériá. V Rakúsku sa treba habilitovať na docenta; na profesora sú funkčné miesta, kde sa kvalifikujú, a potom, keď pôsobia na danom mieste, sú profesori.

„Zavedenie funkčných miest docentov a profesorov, ktoré by neboli viazané na habilitácie a inaugurácie, by bolo významným krokom k otvoreniu vysokoškolského priestoru voči konkurencii – domácej aj zahraničnej. Inaugurácie a habilitácie slúžia dnes ako spoľahlivá ochrana akademickej obce pred odborníkmi prichádzajúcimi zvonka,“ hovorí Jozef Hvorecký z kampane Za živé univerzity. Hvorecký je profesorom a prorektorom na Vysokej škole manažmentu.

Ak by sa zaviedli funkčné miesta, konkurenciou v rámci Slovenska môžu byť napríklad ekonómovia a manažéri z firiem a bánk, ale aj lekári z menších nemocníc či učitelia základných a stredných škôl s dlhoročnou praxou, hovorí Hvorecký. „Jednoducho všetci, ktorí majú vedomosti a skúsenosti a zároveň vedia študentom povedať, ako to v realite chodí a čo musí absolvent robiť, aby sa stal výkonným odborníkom s praktickými výsledkami. Ukázali by, ako málo vedia naši docenti a profesori o reálnych problémoch a ich riešeniach,“ dodal.

Zo zahraničia to podľa neho zasa môžu byť špičkoví vedci, ktorí však majú „iba“ PhD. a kvalitnú publikačnú činnosť, lebo žiadne iné predpoklady sa vo vyspelom svete od profesora nevyžadujú. „Tí zasa nesedia do súčasného systému postaveného na vzájomných protislužbách. Ako napríklad, že na doktoranda ti napíšem kladný posudok, ak mi v komisii prihráš grant. Nielenže na tento spôsob nie sú zvyknutí – vyrastajú v systéme, ktorý to zakazuje. Takže by mohli tunajší systém rozvrátiť,“ hovorí Hvorecký.

Kto o profesorovi rozhodne, je neisté

Ministerstvo tiež zvažuje, že by sa po novom neakreditovali jednotlivé programy, ale odbory. Školy by vtedy mali viac voľnosti v tom, aké programy otvoria, a zároveň by mali menej administratívy. Ministerstvo by akreditovalo napríklad odbor architektúra a urbanizmus a od samotnej školy by záviselo, či otvorí napríklad program urbanizmus, pozemné stavby alebo architektúra.

Na akreditáciu odboru však už nebude potrebné, aby daný odbor garantoval docent či profesor, ale akreditáciu škola získa vďaka kolektívu odborníkov, ktorých schváli ministerstvo.

Zmeniť chcú aj financovanie vysokých škôl

Zmeniť by sa podľa nového zákona mal aj spôsob financovania vysokých škôl. Viac peňazí by mali dostať kvalitnejšie univerzity. O kvalite by malo rozhodnúť najmä to, aký výskum robia. Ak bude škola robiť medzinárodne uznávaný výskum, mala by dostať viac peňazí ako tá, ktorá robí len regionálny výskum.

Už v tomto roku dostávali viac peňazí školy s lepším výskumom, ale v ďalších rokoch by sa mal práve kvalitnému výskumu prikladať ešte väčší význam, avizuje minister Plavčan.

Celkovo ide na vysoké školy 450 miliónov eur ročne. Zhruba 60 miliónov sa rozdeľuje podľa výsledkov komplexnej akreditácie podielovo podľa hodnoty jednotlivých ukazovateľov. Tento podiel závisí od počtu akademických zamestnancov a od samotného hodnotenia kvality tvorivej činnosti a v oblasti výskumu. Podľa toho sa školy rozdelia do štyroch skupín: tá, ktorá je v skupine 4, dostane z balíka najviac peňazí, kým tá, ktorá je v skupine 1 (a má teda najnižšiu kvalitu), nedostane z balíka nič.

Ešte minulý rok to bolo inak – peniaze za vedu dostávali aj školy s najhoršími výsledkami.

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie