Netanjahu volá Židov z Európy do Izraela. Je to pre nich skutočne zasľúbená zem?

Po útoku na karikaturistu a synagógu v Kodani zopakoval izraelský premiér Benjamin Netanjahu európskym Židom svoje predchádzajúce výzvy na to, aby imigrovali do Izraela. Jeho vláda tiež pripraví program na podporu imigrantov vo výške 46 miliónov dolárov. Má sa zamerať hlavne na belgických, francúzskych a ukrajinských Židov. Tam je vraj najväčší záujem o presťahovanie sa.

Dánsky vrchný rabín a syn bývalého izraelského ministra Jair Melchior je však z vyjadrení premiéra sklamaný. Podľa neho by teror nemal byť dôvodom, aby sa Židia z Európy sťahovali do Izraela. „To by sme sa museli presťahovať na pustý ostrov,“ hovorí rabín. Myslí si skôr, že európski Židia by do Izraela mali odchádzať z lásky k nemu a pre sionistické ideály.

Ľudia, ktorí pracujú s imigrantmi, by však povedali, že rabín je príliš idealistický. Dôvody na imigráciu sú oveľa prozaickejšie a patrí medzi ne aj strach z terorizmu či rastúceho antisemitizmu, ktorý je vo viacerých krajinách čoraz násilnejší.

Na Ukrajine nám do minulého roka nič nechýbalo

23-ročná Ukrajinka Diana sa presťahovala na jeseň minulého roka. Uvažovala o tom už dlhšie, ale skôr z ekonomických dôvodov a aj preto, že v Ašdode žije jej sesternica, ktorej sa veľmi dobre darí. Rovnako ako Diana aj ona je zdravotná sestra, a to je v Izraeli žiadaná profesia.

V lete minulého roka však Izrael ostreľovali rakety z Gazy a Diana sa zľakla. Situácia sa však začala zhoršovať aj na Ukrajine a Diana podľahla tlaku rodičov, ktorí ju prosili, aby sa vysťahovala. Oni sa už na to necítili.

„Hoci sme židovská rodina, o Izraeli sme vlastne nikdy neuvažovali. Na Ukrajine nám až do minulého roka okrem peňazí nič nechýbalo. Potom sa všetko zrútilo,“ hovorí mladá žena, ktorá päťkrát do týždňa intenzívne študuje hebrejčinu na kurze platenom štátom.

Po príchode do Izraela dostala peniaze v hotovosti (necelých 4000 eur), príspevok na bývanie pár desiatok eur (býva zatiaľ u sesternice), ktorý bude mesačne dostávať prvých päť rokov. Úrady jej dali identifikačný preukaz, prihlásili ju do zdravotnej aj sociálnej poisťovne, pomohli jej otvoriť si účet v banke, vybaviť si telefón. Chce zostať pri svojej profesii, a tak sa ešte pripravuje na skúšky pre diplomované sestry.

Život je trochu iný ako z fotografií

Pre mladú dievčinu to nie je zlý začiatok nového života. Diana aj tak nie je zo všetkého nadšená. Hovorí, že zástupca Židovskej agentúry, ktorý ju pripravoval na presťahovanie sa, nebol celkom úprimný a zdá sa, že aj život sesternice je trochu iný ako tie fotografie z pláže a zo zábavných parkov, čo posielala domov.

„Stačilo mi, že som videla ceny v obchode, a pochopila som, že nemám až tak veľa peňazí,“ priznala sa mladá žena v rozhovore s Denníkom N.

Šokovaný bol aj britský lekár Aaron. Na rozdiel od Diany neutekal ani pred vojnou, ani ho netlačila bieda. Hoci uznáva, že byť Židom je v niektorých britských štvrtiach výzva, jeho sa to netýkalo. Žili na dobrej adrese, on aj manželka mali dobrú prácu, ich deti chodili do židovskej školy. Do Izraela sa presťahovali z idealistických dôvodov.

Znamenalo to aj to, že ich životná úroveň išla dosť dole. Platy lekárov v Izraeli sú podľa neho nižšie ako v Británii, jeho manželka si nenašla primeranú prácu, hoci im tvrdili, že pre anglicky hovoriacich je práce dosť. „Áno, ale na pozíciách typu telemarketing či zákaznícka linka, a tomu zodpovedá aj plat,“ hovorí Aaron.

Bojovali tiež s povestnou izraelskou byrokraciou, dlho sa naťahovali s daňovým úradom, lebo mali príjmy aj v zahraničí.

Napriek tomu Aaron neľutuje. Jeho detí sú spokojné, nemajú prízvuk, na Britániu si už ani veľmi nespomínajú.