Denník N

Organizátorka singles parties: Najžiadanejší sú muži po päťdesiatke

Diana Fabiánová (1979) V Trnave vyštudovala masmediálnu komunikáciu a marketing, v Barcelone dokumentárnu réžiu na ESAC (Escola Superior de Cinema i Audiovisuals de Catalunya). Jej prvý dokument Mesiac v nás hovoril o tabu ženskej menštruácie. Uviedli a ocenili ho viaceré zahraničné filmové festivaly. Záhradné slávnosti pre nezadaných Rozkvitni organizuje s Erikou Čisárikovou a Lenkou Gondolovou. Foto - Archív D. F.
Diana Fabiánová (1979) V Trnave vyštudovala masmediálnu komunikáciu a marketing, v Barcelone dokumentárnu réžiu na ESAC (Escola Superior de Cinema i Audiovisuals de Catalunya). Jej prvý dokument Mesiac v nás hovoril o tabu ženskej menštruácie. Uviedli a ocenili ho viaceré zahraničné filmové festivaly. Záhradné slávnosti pre nezadaných Rozkvitni organizuje s Erikou Čisárikovou a Lenkou Gondolovou. Foto – Archív D. F.

Keby sme nedávali pozor, koľko príde mužov a žien, tak to ženy zvalcujú desať k jednej, vraví organizátorka večierkov pre slobodných Diana Fabiánová.

Slobodná, vydatá?

Šťastne vydatá.

Prečo potom robíte pre single ľudí večierky?

Mám senzačné kamarátky, ktoré boli dlho samy. Nešlo mi to do hlavy, kde všetci tí fajn muži sú. Jedna je pracovne vyťažená slobodná mama, ktorá nemá kedy brázdiť spoločenské akcie, ďalšia je po zlom rozchode, tretia na mužov nemá šťastie.

Vedela som si predstaviť, že by si mohli sadnúť s niektorými mojimi slobodnými priateľmi a známymi, tak som ich cez Facebook všetkých pozvala na zoznamovací žúr. Nečakala som, že zareagujú stovky ľudí. Správa sa šírila, ľudia ju zdieľali a posúvali ďalej… Na ulici mi ďakovali aj celkom neznámi ľudia za ten dobrý nápad, že aj ich kamoši prídu.

To ste mysleli tým, že sa niekedy cítite ako promotérka Rolling Stones?

To bol iba vtip, no vznikali dosť bizarné situácie. Vstupenky šli aj na tretej akcii na dračku a kapacita sa dosť rýchlo naplnila. Najmä žien sa prihlasovalo také množstvo, že sme ich museli stopnúť a dorovnať to počtom mužov.

Nastali vtipné momenty, keď niektoré vymýšľali tvorivé postupy, ako lístok získať: od úpenlivých prosieb cez hru na city, sľubovanie úplatkov, alebo si kupovali vstupenky pod mužskými menami.

O čom to svedčí?

O tom, ako málo príležitostí majú na zoznámenie. Veľa ľudí túži po vzťahu, ale nemajú ho ako ani kde nadviazať.

Je to diera na trhu?

Najmä ľudia po tridsiatke ťažko okruh svojich známych rozširujú o nových. Na diskotéku ich len tak hľadať nepôjdu a na iných akciách nemajú ako rozlíšiť, kto je voľný. Možno je single práve ten človek vedľa nich, akurát to o sebe jeden ani druhý nezistia. Bez partnera je pritom veľa ľudí, lebo sa mení životný štýl.

Už nezostávame do svadby navždy s jedným partnerom, vzťahy sa rozpadajú a mnoho ľudí je práve v období medzi nimi. Čím dlhšie sú sami, tým ťažšie pre nich je udržať si elán a presvedčenie, že si ešte niekoho dokážu nájsť. Zároveň to všade naokolo aj vďaka médiám a sociálnym sieťam vyzerá, akoby všetci ostatní boli šťastne spárovaní.

Môže to byť depresívne. Na našich akciách môžu vidieť a precítiť, že to nie je nič fatálne. Byť single je prirodzené a prechodné, riešia to ľudia všetkých typov. A, najmä, dá sa to zmeniť.

Našli si tam kamarátky partnerov?

Nielen ony. Registrujeme šestnásť ľudí, ktorí sú dodnes spolu. Dokopy sa dali aj menej tradičné páriky, ako mladší slobodný muž a staršia žena s jedným či dvomi deťmi. Podľa mňa je to aj preto, že tam prišli uvedomelí muži, takí, čo sa nezľakli zložitých pomerov. Boli pripravení na vážny vzťah, nielen na flirt na jednu noc.

Určite im nešlo o flirt?

Určite sa flirty dejú, ale je na každom, čo si vyberie. Boli aj bozkávačky na parkete, ľudia, ktorí spolu odchádzali. Niektorí spolu trávili celý večer, nehľadali iných, lebo našli. Dokopy sa dali dvaja šesťdesiatnici, ktorí do rána tancovali slaďáky. Boli skvelí.

Nedá sa to isté zažiť na normálnej diskotéke?

Ja v tom vidím rozdiely. Po prvé, všetci vedia, že sú slobodní. Nehrozí kruté odmietnutie: neotravuj! Priam sa očakáva hlbšie spoznávanie. Po druhé, nie je tam hocikto, ale istý okruh ľudí. Dôraz je na tolerancii, solidarite, vítaní sú gejovia, lesby, hendikepovaní aj ľudia staršieho veku, ktorí by sa na disku určite nevybrali.

Na párty nehrá hlasná hudba, nezáleží až tak na tom, ako vyzeráte a čo máte oblečené. Dávame priestor na komunikáciu. Môžete sa zapojiť do zoznamovacích zážitkových aktivít na zbavenie stresu, ostychu či strachu z odmietnutia. Ten často ľudí blokuje. Boli takí, čo sa na pol ceste obrátili domov, alebo prišli, ale nezvládli osloviť toho, kto sa im páčil.

Ľutujú to po večierku hanbliví?

Stáva sa, že potom píšu: Bola tam kočka v zelenom tričku s čiernymi dlhými vlasmi, prosím vás, viete ma nakontaktovať? Snažíme sa pomôcť, ako vieme.

Pre tých, čo sa zoznamovať problém nemajú a fičia celý večer na plný plyn, je zase dôležité si uvedomiť, kedy prestať skúmať terén a zostať sa venovať osobe, pri ktorej majú pocit, že je to ono. Ak si myslia, že sa neskôr vrátia, môžu ju nájsť obsadenú.

Čo ak vyjdú naprázdno?

Nič sa nedeje. Nemusí ísť iba o to – ihneď si nájsť partnera. Niekedy stačí dať najavo sebe a svojmu okoliu, že sú pripravení, aby niekto nový vošiel do ich života. Písala nám dievčina, ktorá sa na mieste nezoznámila, ale veľmi ju to vzpružilo. Mala 35, všetci okolo nej riešili deti, ona bola smutná z toho, že jej sa to nepodarí.

Na večierku mohla vidieť, že veľa atraktívnych ľudí v jej veku rieši to isté, že je tiež žiadaná, nie je žiadna stará dievka, ktorú nikto nechce. Krátko potom si našla priateľa, s ktorým čaká dieťa.

Aké typy ľudí sa k vám chodia zoznamovať?

Najviac je ľudí tridsať plus. Niektorí sú rozvedení alebo majú deti. Samozrejme, chodia aj mladší. Chceme prepájať generácie, dávať priestor mladým, zrelším, až dôchodcom. Hlási sa aj veľa starších žien, a tak momentálne najžiadanejší segment sú muži po päťdesiatke hľadajúci rovesníčky.

To nemusí byť samozrejmé, mnohí muži sa netaja tým, že idú skôr po mladších ročníkoch. Viacerí to spomenuli ako argument, prečo radšej neprídu – aby ich nepriraďovali k ich vekovej kategórii.

Vyberáte zo záujemcov?

Musíme, aj preto, aby to bolo pol na pol. Keby sme to neregulovali, tak to ženy prevalcujú desať k jednej.

Ako si to vysvetľujete?

Dala som si vypracovať štúdiu na štatistickom úrade o pomere mužov a žien v rôznych stavoch od 25 do 50 rokov. Štatistické rozdiely sú, ale príliš malé, aby objasnili tento jav. Jeden dôvod asi bude, že ženy viac limituje vek.

Muži to berú ležérnejšie, akoby im na tom menej záležalo a menej to verejne prezentujú. Nálepka starého mládenca alebo priznanie, že nikoho nemajú, je pre mnohých niečo trápne.

Muži sa viac ostýchajú?

Pôsobí to tak. Žena na avízo o večierku reaguje okamžite, jednoznačne, verejne, nadšene. Muž dá najprv like či nenápadný „follow“. Keď mu píšem, či chce prísť, každý odpovedá prekvapene – odkiaľ to vieš? Nuž, lebo všetci používate rovnakú taktiku. Muži chcú byť viac v ústraní, akoby neradi zverejňovali, že sú „na trhu“.

Mnohí sú neistí, na čom dobre vidno, ako nás kaličí nastavenie spoločnosti s nereálnymi nárokmi na správneho muža. Jedna skupina mužov sa obáva toho, že má málo atraktívne zamestnanie a nedostatočne zarába.

Ďalšiu skupinu s obavami tvoria, paradoxne, muži vo vysokých postaveniach. Je im trápne verejne priznať, že im vzťah nevyšiel a hneď po nich niekto neskočil, alebo že aj oni si niekoho hľadajú – veď alfa samec predsa nikoho nepotrebuje. Odhaliť sa ako zraniteľný vyžaduje dávku odvahy.

Pijú ľudia na večierku alkohol?

Samozrejme, ale nepreháňajú to.

Mávate tam ochrankárov?

Nie, lebo nemáme radi násilie a nikdy u nás žiaden konflikt nebol. Agresívni jedinci tam nechodia. Úplne neznámym účastníkom prezrieme na Facebooku profily, a ak by sme videli, že sú to fašisti či hejteri, tak ich neprijmeme. Zatiaľ sme to robiť nemuseli.

Je lepšie prísť sám alebo v skupine?

Vo dvojiciach či skupinkách chodia najmä ženy. Mužov je viac samotárov. Podľa mňa lepšie prísť sám, lebo len vtedy ste nútený sa s cudzími dať do reči. Keď je žena sama, skôr sa jej muž prihovorí – ktorý sa odváži pristúpiť k skupinke piatich báb? A naopak.

Nemal by ísť muž za ženou prvý?

U nás platí pravidlo, že každý môže osloviť každého ako prvý. Netreba čakať na iného, kým urobí prvý krok, tu ho môže spraviť úplne každý.

Prepájate ľudí rôznych spoločenských vrstiev?

Jasné, prečo nie? Pred pár dňami som práve toto riešila s jedným sympatickým záhradníkom. Žena neohrnie nos nad mužom bez diplomu, remeslá sú sexy! Ráta sa charakter, vyznávané hodnoty, schopnosť vnímať ľudí okolo seba ako rovnocenných.

Predstavme si, že sa idem na večierok zoznámiť. Ako zvýšim svoje šance?

Príďte dobre naladený, neberte to príliš vážne, nestojte sám v kúte, buďte aktívny. Ženy chcú očný kontakt, úsmev. Nebojte osloviť toho, kto vám je sympatický. Na začiatok, ako rozcvičku, môžete začať hneď človekom, ktorý stojí vedľa vás.

Chápem, ale čo mi to pomôže, keď sa ďalej ostýcham?

Vtedy treba prísť za nami hneď na začiatku večera alebo ešte skôr. Plánujeme psychologické prípravky, akési terapie, ako prekonať hanblivosť alebo ako prelamovať škodlivé vzorce správania, ako keď si opakovane vyberáme nesprávnych partnerov.

Aj na párty ponúkame nenásilné spôsoby, ako ľuďom pomôcť viac sa uvoľniť. Začíname jednoduchými cvičeniami, napríklad podať druhému ruku s rozličnou emóciou, hra na molekuly: povie sa číslo a takýto počet ľudí sa má čo najrýchlejšie zoskupiť a podobne. Zapája sa len ten, kto chce.

Hanblivým veľmi pomáha prehodiť s niekým slovo-dve, navzájom sa dotknúť. Keď sa spolu takto chvíľu hráte, tak je to hneď iné, ako sa zoznamovať s niekým, s kým ste predtým nemali žiadny kontakt. Výborne funguje rozdávanie kartičiek s telefónnym číslom, alebo ukážka takzvaného speed datingu, kde pri sebe ženy a muži rotujú v trojminútových intervaloch.

Kolega bol rozladený z dievčiny na singles párty, ktorá mala partnera. To by sa tam asi stávať nemalo.

Účastníkov, čo majú partnerov, označujeme špeciálnym symbolom, aby sa jasne odlíšili. Hanblivé typy, ktoré potrebovali posilu pri nadväzovaní kontaktu, si mohli priviesť takto označeného „pomocníka“. Na minulej akcii to super zafungovalo, ale teraz sme garde pre veľký počet slobodných účastníkov obmedzili na minimum.

Funkciu prepájať ľudí oficiálne prevzala takzvaná kupliarska družina. Ak sa vám niekto páči, ale hanbíte sa za ním ísť, vyhľadáte nášho človeka s červenou ružou a diskrétne mu ukážete objekt svojho záujmu. Ten vás s ním dá šikovne dokopy a následne sa taktne vzdiali.

Odkiaľ viete, koľko takto vzniklo párov?

Účastníkov prosíme, nech nám dajú vedieť. Niekedy sa to dozvieme náhodou cez spoločných známych, alebo z emotívnych mailov, ktoré nás vedia rozcitlivieť. Na poslednú akciu prišla poďakovať šťastná dvojica, ktorá je od jesene spolu. Na druhej strane, je pravda, že nie všetci chcú, aby sa vedelo, že sa zoznámili týmto spôsobom.

Prečo nie?

Zoznamka je pre nich stále niečo hanlivé a pragmatické. Mnohí chcú mať iný, z ich pohľadu romantickejší príbeh vzťahu. Zoznamka má punc poslednej šance pre tých, čo sa nedokážu zoznámiť „normálne“. Lenže aký spôsob je v dnešnej dobe ten normálny?

Je hanba byť na Slovensku single?

Myslím, že tu to stigma je. Slováci sú hanbliví a majú problém prejavovať emócie. V Španielsku, kde som žila, sa mi stávalo, že na mňa neznámi ľudia v obchode či v autobuse vychrlili svoj chorobopis, alebo čo mali na obed. Emócie tam ventilujú, možno preto dlhšie žijú. My sme taká introvertná kultúra.

Vo vzťahoch to môže mať súvis so sebahodnotením – žena chce odvážneho princa na bielom koni, ktorý pre ňu zdolá draka. Nechce, aby to prebehlo tak, že ona ide na zoznamku a on jej dá číslo, nech mu zavolá. Z rozprávok, neskôr z filmov a kníh máme takú predstavu, že muž má byť nebojácny, na všetko odhodlaný dobyvateľ srdca svojej vyvolenej. Lenže to je zložité v časoch, keď sú ženy emancipované a úloha muža sa zmenila. Je v tom veľký zmätok.

Nezväzuje ľuďom ruky, že hľadajú stopercentnú dokonalosť? Poznám prípady, ktoré si robia excelovské tabuľky potenciálnych partnerov, ako keby si šli kúpiť auto, a tie potom donekonečna analyzujú. Samozrejme, že sa nevedia rozhodnúť.

Máme veľké, nie vždy realistické očakávanie a nároky. Dnešok dáva ľuďom pocit, že každý má právo byť šťastnejší než šťastný. Túžime po dokonalosti, nie sme ochotní robiť kompromisy. Nechceme zotrvávať vo vzťahu, keď to pre nás nie je dosť dobré, alebo máme pocit, že to nie je také super, ako to bolo na začiatku.

Internet nám dáva pocit, že je jednoduché nájsť si práve takého partnera, akého chceme, no je to zradné, lebo ide o kvantitu namiesto kvality. Ponúk na internete môže byť hŕba, ale čo chýba, je vodidlo, ako v množstve ponúk nájsť spriaznenú dušu na plnohodnotný vzťah.

Teraz najčítanejšie