Denník N

Študentka spravila experiment na Hlavnej stanici v Bratislave a výrazne znížila fajčenie v zakázaných zónach

Najdôležitejšia stanica na Slovensku tak, ako ju poznáme už celú jednu generáciu. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Najdôležitejšia stanica na Slovensku tak, ako ju poznáme už celú jednu generáciu. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Ďalšej študentke sa jednoduchým opatrením podarilo postrčiť psičkárov k zodpovednému správaniu, aby po svojich psoch zbierali výkaly.

Močenie do pisoárov na verejných záchodoch zväčša nie je príjemný zážitok. Obyčajne sa vedľa vás tiesnia ďalší muži, ktorí vás oberajú o také potrebné súkromie a schopnosť sústrediť sa.

Oveľa lepšie na tom nie je ani personál, ktorý musí po nás mužoch WC upratovať. Ak je mužská myseľ rozptýlená cudzími pohľadmi a myšlienkami na lietadlo alebo vlak, ktorý musíme chytiť, hrozí, že do pisoáru všetko netrafíme.

Jos Van Bedoff, údržbár na amsterdamskom letisku, mal smradľavého neporiadku na WC akurát tak dosť. Spomenul si, ako niekto z jeho kolegov, keď v 60. rokoch slúžil v armáde, dal do pisoáru červenú bodku, a „únik tekutiny“ na podlahu sa výrazne znížil.

Muška v pisoári

V 80. rokoch vyskúšal údržbár to isté na letisku Schiphol v Amsterdame, len bodku vymenil za malú mušku. Výsledok? Výskyt nepríjemných kaluží na dlážke klesol o 80 percent.

„Ak dáte mužom terč, nedokážu si pomôcť, a budú naň mieriť,“ napísali pre New Republic behaviorálni ekonómovia Richard Thaler a Cass Sunstein.

Vtip o postrčení s muchami na WC na Twitteri Cassa Sunsteina. Zdroj – Twitter

SMS

Autori sa preslávili knihou Nudge, po našom Postrčenie, vyšla v roku 2008. V politike sú postrčenia opatreniami, ktoré nás majú „štuchnúť“ smerom, ktorý je výhodný pre nás alebo spoločnosť.

„Uvediem príklad z britských škôl. Na nich vymysleli, že večer pred skúškou poslali rodičom študenta SMS, ktorá mala zhruba takéto znenie: ‚Zajtra píšeme test z matematiky, zopakujte si učivo od tej po tú stranu‘,“ približuje politiku postrčení pre Denník N Emília Sičáková-Beblavá, riaditeľka Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.

„Vďaka takémuto jednoduchému upozorneniu či postrčeniu si rodičia so svojimi deťmi učivo prešli. V testoch dosiahli títo žiaci lepšie výsledky ako kontrolná skupina. Takéto intervencie sú veľmi lacné a jednoduché, ale môžu mať obrovský účinok,“ dodáva odborníčka na verejnú politiku.

Východy na letisku

Na letiskách experimentujú s postrčeniami nielen na toaletách. Obzvlášť akční sú na kodanskom letisku, ročne má skoro 27 miliónov pasažierov, do 25 rokov ich má byť asi 40 miliónov.

V termináloch je obzvlášť dôležité, aby sa obrovská masa ľudí plynule hýbala a budovu rýchlo opustila. Na letisku sú vždy dvoje dvere, ľavé a pravé, ale až 90 percent ľudí prechádza cez tie pravé. To úplne zbytočne brzdí premávku na letisku, lebo ľavé dvere sú nevyužívané. Prečo to tak je? 

Autori správy o kodanskom letisku zistili, že ľudia prirodzene prechádzajú cez pravé dvere, lebo na chodbe pred nimi je rad, do ktorého sa musia postaviť, ak nemajú čo precliť. Takých ľudí je väčšina. Po pravej strane na letisku je aj stanovište taxíkov, zvyšok ľudí sa jednoducho prispôsobí davu. Výsledkom je mačkajúci sa dav na jednej strane a voľná ľavá strana.

Výskumníci spravili jednoduché opatrenie, keď východ, na pravej a ľavej strane, riadne označili. Počet ľudí, ktorí začali využívať aj ľavú stranu pre východ z letiska, stúpol o desiatky percent. Plynulosť sa zvýšila.

Screenshot (3)
Kodanské letisko, pôvodný stav (vľavo), po intervencii vpravo. Reprofoto – iNudgeyou

Fajčiari na letisku

Na kodanskom letisku spravili aj iné postrčenie, týkalo sa fajčiarov. Často sa stáva, že si svoj zlozvyk užívajú na miestach, kde to majú zakázané, čím bezpečne otravujú život nám nefajčiarom.

Takže ich značkami na zemi upozornili na miesta, kde sa fajčeniu môžu do sýtosti oddávať. Takýto jednoduchý zásah viedol k výraznému obmedzeniu fajčenia na miestach, kde to nie je dovolené.

Podobné opatrenie spravila aj študentka Nikola Bobčíková, opísala ho vo svojej diplomovej práci, ktorú obhájila tento rok na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave. „Veľa cestujem vlakom a všimla som si, že na Hlavnej stanici v Bratislave pretrváva problém, že tam ľudia fajčia v zakázaných zónach,“ povedala pre Denník N.

Opatrenie na Hlavnej stanici

Bobčíková sa dohodla so zástupcami stanice a povrch pred budovou pomaľovala stopami, ktoré fajčiarov navigovali priamo na miesta vyhradené pre fajčenie. „Zistila som, že pred opatrením fajčilo v zakázaných zónach asi 17 percent fajčiarov. Po natretí chodníka klesol ich počet na štyri percentá,“ vysvetlila účinnosť opatrenia študentka.

Na Ústave verejnej politiky na UK v Bratislave prácu ocenili ako najlepšiu diplomovú prácu. „Nie všetky pravidlá, ktoré vymyslíme, sa v praxi aj dodržiavajú. Diskusia by nemala byť len o tom, čo štát alebo orgán verejnej moci chce spraviť, ale aj o tom, ako nastaviť pravidlá tak, aby ich ľudia aj dodržiavali. Ľuďom nestačí dať príkaz, treba uvažovať aj nad tým, ako ho vynútiť. O tom bola ocenená práca,“ zhodnotila prínos Bobčíkovej výskumu Sičáková-Beblavá.

Stopy na stanici pomaly blednú, študentka sa s vedením na pokračovaní experimentu nedohodla.

Stopy namaľované pred Hlavnou stanicou vedú fajčiarov na miesto vyhradené na fajčenie.

Psie výkaly

Aj študentka Michaela Nagyová spravila tento rok na UK v Bratislave diplomovú prácu z oblasti behaviorálnych vied. Majiteľov psov sa snažila postrčiť k zodpovednému správaniu, aby po svojich štvornohých maznáčikoch zbierali výkaly.

Na vybrané miesta v Bratislave rozmiestnila niekoľko rôznych tabúľ s nápisom: „Prosím, zbierajte výkaly po svojich psoch“ alebo „81 percent tvojich susedov zbiera výkaly po svojom psovi“.

Zistila, že v oboch prípadoch sa majitelia psov polepšili, obzvlášť to platilo v druhom prípade.

Bude to zrejme preto, že my ľudia sme sociálne tvory a mimoriadne nám záleží na tom, čo robia iní ľudia a čo si o nás myslia. Z tejto dispozície našej mysle bohato ťažia v Spojenom kráľovstve. Ľuďom, ktorí sa omeškajú s platbou dane, napíšu, že ich susedia zaplatili dane načas. Vďaka tomuto jednoduchému opatreniu stúpol v krajine včasný výber daní o 15 percent.

V Kalifornii zase existuje firma, ktorá svojim klientom do výpisu napíše nielen to, aká je ich spotreba vody, ale aj to, akú spotrebu vody majú susedia v okolí. Ľudí to motivuje šetriť a podobať sa na svojich úsporných známych.

Screenshot (4)
Reprofoto – Nagyová (2016)

Darcovstvo orgánov a krvi

Tretiu diplomovú prácu z oblasti behaviorálnych vied spravil študent Martin Šterbák, venoval sa otázke darcovstva orgánov na Slovensku. Orgánov, ktoré by mohli zachrániť život zúfalým pacientom, je stále málo, otázkou je, čo robiť, aby sa to zmenilo.

Autor konštatuje, že medzi rokmi 1995 – 2004 a 2005 – 2015 stúpol počet darcovstiev orgánov u nás o 50 percent. Nejde však iba o výsledok predpokladaného súhlasu – ten znamená, že potenciálny darca automaticky súhlasí s tým, že jeho orgány v prípade potreby použijeme na záchranu iných ľudí (opakom je povinný súhlas, vtedy musí človek aktívne prejaviť vôľu s tým, že chce byť darcom orgánov, inak ním nemôže byť).

Medzi ďalšie faktory, ktoré sa premietajú do počtu darcovstiev, patrí aj infraštruktúra transplantačnej siete či vzdelávanie a šírenie informácií v populácii, uvádza v práci študent.

Takto pred rokom sme písali, že vo Švédsku motivujú ľudí k opakovanému darcovstvu krvi zaslaním SMS, v ktorej darcovi vysvetlia, že ju použili v prospech iného človeka, ktorému pomohla. Dobrý pocit ľudí motivuje k tomu, aby sa do staníc transfúznej služby opakovane vracali.

Prvé lastovičky

Tri práce, ktoré spravili študenti na Ústave verejnej politiky na UK v Bratislave, predstavujú na Slovensku prvé lastovičky v oblasti behaviorálnych vied aplikovaných na verejnú politiku.

„Na Slovensku nepoznám žiaden verejný orgán, ktorý by testoval účinnosť vybratých intervencií a na základe miery účinnosti by sa rozhodol, aký typ opatrení spraví alebo nie. Týmto smerom sa na Slovenku zatiaľ neuvažuje,“ povedala pre Denník N Sičáková-Beblavá, podľa ktorej Slovensko za zahraničím zaostáva.

V Británii, USA a inde vznikajú na štátnej úrovni špecializované tímy, ktoré prenášajú poznatky behaviorálnych vied do praxe. U nás ich nepoznáme.

„Možno by bolo fajn nájsť samosprávu, ktorá by ukázala, ako sa dá zvýšiť kvalita života v obci aj takýmito opatreniami, ktoré nebudú drahé, ale výrazne zvýšia kvalitu života v obci. Na ministerstvách takéto kapacity zatiaľ vytvorené nie sú,“ dodala Sičáková-Beblavá.

O behaviorálnej ekonómii sme diskutovali aj na debate Science na N-tú. Zdroj – Youtube

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Behaviorálna ekonómia

Veda

Teraz najčítanejšie