Denník N

Pezinok zastavil skládku, teraz bojuje so spaľovňou

Je čas, aby Pezinčania opäť vytiahli masky? Foto - archív TASR
Je čas, aby Pezinčania opäť vytiahli masky? Foto – archív TASR

Taká technológia na Slovensku ešte nefunguje. Domáci sa obávajú nebezpečnej chémie v ovzduší. Firma tvrdí, že emisie obmedzia na minimum.

Predaj vína, vyroba plastových okien či podnikanie s nehnuteľnosťami – to sú vizitky drobných slovenských firiem, ktoré sa rozhodli riešiť problémy s odpadmi na Slovensku.

Firmy, väčšinou bez skúseností, skúšajú preraziť so zhodnocovaním odpadu a hovoria o najmodernejších technológiách.

Najnovšie má takýto zámer firma Brilant SK v Pezinku, chce tam postaviť splynovaciu elektráreň. V Pezinku sa pred pár rokmi zdvihlo silné hnutie proti tradičnej skládke odpadu. Najvyšší súd napokon v máji 2013 skládku zastavil.

Aj susedné obce sú proti

Konateľ Brilant SK Rastislav Cichý teraz hovorí, že keď sa počas dvoch predošlých rokov rozprával o projekte spaľovne s miestnymi, väčšina s ním problém nemala. Keď sme sa však pred týždňom boli pozrieť v Pezinku na verejnom prerokovaní tohto zámeru, odpor obyvateľov bol zjavný.

pezinská kontroverzná skládka odpadu Obèianska iniciatíva územný plán komunálny odpad polícia obchodné zmluvy
Pezinok sa skládke bránil roky. Foto – archív TASR

 

Proti sú aj okolité obce Limbach, Šenkvice, Viničné, Vinosady a Slovenský Grob. Primátor Pezinka Oliver Solga (nezávislý) tvrdí, že splynovač by nevyriešil problémy Pezinka a jeho okolia s odpadmi. Už teraz totiž separujú, odpad tak zhodnocujú a len zvyšok odvážajú preč. Práve tento zvyšok by tak mal skončiť v spaľovni.

Pezinčania sa obávajú znečistenia a tiež toho, že k nim do mesta budú voziť odpad na spálenie z ďalekého okolia a vďaka neďalekej diaľnici dokonca aj z Rakúska.

Investor tvrdí, že chce voziť odpad iba z okolitých obcí. Tie namietajú, že to nie je potrebné.

Aj bratislavská mestská firma OLO, ktorá má veľkú spaľovňu, ponúka, že by Pezinku a okoliu mohla poskytnúť svoje kapacity.

SR, Bratislava, spa¾ovòa, odpadová jama,
Veľká bratislavská spaľovňa. Foto – TASR

Pokusné králiky

Princíp zhodnotenia odpadu je jednoduchý, v ,,elektrárni” komunálny odpad s drevnou štiepkou rozložia pri vysokej teplote. Technológia, akú chce vybudovať Brilant SK, na Slovensku ešte nie je. Firma odkazuje na podobnú na prevádzke v americkej Kalifornii.

Právnička Zuzana Čaputová spolupracujúca s Via Iuris, ktorá stála aj za hnutím proti skládke, však tvrdí, že v Kalifornii splynujú iba bio odpad z čističky odpadových vôd.

,,Táto technológia nie je nikde na Slovensku a my nechceme byť pokusnými králikmi,” vraví primátor Solga.

Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že ak neexistuje referenčná prevádzka, z ktorej by sa dali overiť znečisťujúce látky v ovzduší, zohľadňuje to pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Komunálny odpad musia poctivo triediť

,,Až na malé výnimky majú všetky tieto technológie problém, že sú postavené na splynovaní relatívne čistého odpadu a nemajú vyriešené znečisťujúce látky,” vraví odborník na odpady Martin Valentovič zo združenia Priatelia Zeme – SPZ.

Prácne triedenie a kontrola odpadu sú podľa neho veľmi náročné, a tak sa môže ,,zhodnotiť” aj rozbitá autobatéria, prímesy ťažkých kovov, chemikálie či mŕtve mačky.

Investor chce za hodinu vytriediť takmer štyri tony odpadu a splynovať iba papier, drevo, plasty či podobné suroviny. Triediaca linka bude podľa neho navrhnutá na kapacitu projektu.

Valentovič z Priateľov Zeme sa však obáva, že pri takomto množstve odpadu nedokáže firma zabezpečiť dostatočnú kontrolu. V krajnom prípade by podľa neho mohli aj znečistiť ovzdušie. ,,Stačí, aby boli plasty zmiešané s kuchynskou soľou, a už dochádza k vzniku rakovinotvorných dioxínov. Nezabránia tomu ani vysoké teploty, ktoré ich rozložia, po ochladení dymu sa objavia znovu,” vraví Valentovič.

Splynovač v Pezinku má ovzdušie chrániť vstrekovaním vápencového prášku, aktívnym uhlím či bionaftou, kde sa plyn ,,vyperie”.

Celý ochranný systém Cichý prezradiť nechcel, je to know-how rakúskeho vývojára. ,,Zariadenie je navrhnuté, aby boli emisie vypúšťané do ovzdušia v čo najmenšej miere, je tam niekoľkostupňové čistenie plynu a spalín,“ vraví Cichý.

Valentovič hovorí, že moderné technológie na zhodnocovanie sú dobrý nápad, ale musí sa vyriešiť riziko kontaminácie. ,,Bežné spaľovne majú prísne regulácie na filtre a sledovanie spalín. Tie sú však také drahé, že pre malú prevádzku je neudržateľné, aby mali rovnako kvalitné filtrovanie ako OLO. Zákon ich navyše tak neobmedzuje.”

SR, Bratislava, spa¾ovòa, odpad, Vlèie hrdlo,
Bratislavská spaľovňa

Odpady z eurofondov

Prečo je Slovensko lákadlom pre investície s technológiami, ktoré nepoužívajú veľké odpadové spoločnosti OLO ani ASA? Valentovič tvrdí, že zahraničné firmy využívajú tlak Európskej únie na naše problémové skládkovanie, ktoré nie je dlhodobo udržateľné.

Rakúsky odborník na zhodnocovanie odpadov z ASA Gerhard Ganster tvrdí, že investovanie do nových technológií, ako je napríklad plazmové spaľovanie, je stále veľmi riskantné. ,,Je možné, že existujú úvodné výskumné projekty bez očakávaného zisku, žiadny z nich však nie je využiteľný v priemysle.“

Za technológiu z Rakúska má Brilant SK zaplatiť štyri milióny eur. Celý projekt bude stáť okolo 35 miliónov eur, z toho 45 percent preplatí Európska únia, ďalších 40 percent si chce investor požičať z bánk. Investor hovorí, že môžu žiadať aj o eurofondy.

Projekt spaľovne v Pezinku nateraz splnil formality. Teraz o ňom rozhoduje ministerstvo životného prostredia. Tam zatiaľ nevedia povedať, či ho odporučia, alebo zastavia.

Slovensko

Teraz najčítanejšie