Zahraniční odborníci: Nie je nič horšie ako spievať po anglicky so slovenským prízvukom

Nevedia o našej hudbe nič alebo veľmi málo. To je práve ich najväčšia výhoda. Zahraničných publicistov, dramaturgov či promotérov nezväzujú ohľady na kamarátov, nemusia byť diplomati, môžu vravieť pravdu. Majú odstup a nielen to – majú uši, ktoré vedia rozpoznať, či nejaká z našich kapiel môže pomýšľať na zahraničný úspech.

Hosťami špeciálnej listening session na Pohode boli Vic Galloway (BBC Radio), Ruud Berends (Eurosonic festival), Adam Ryan (The Great Escape), Jeremy Hulsh (Oleh! Records). Z ukážok našich kapiel sa im pozdávali viaceré, no len jedno meno urobilo veľký dojem na všetkých.

Slovenských The Ills (na snímke) prirovnal Vic Galloway k úplným špičkám žánru. „Post-rock zbožňujem a nie len tak hovorím, že vaši The Ills nie sú horší ako Explosions On The Sky alebo Mogwai. Do programu ich zobral festival Icelandic Airways a podľa mňa sa tam nestratia,“ domnieva sa Brit, čo si Slovákov vypočul aj naživo. „Mohli by sa v zahraničí presadiť. Nevravím o hitparádach, ale v žánri undergroundového post-rocku vidím ich potenciál.“

Na štvoricu, ktorá tento rok vydala štvrtý štúdiový album, nešetril chválou ani k iným kritický Ruud Berends, šéf najväčšieho showcaseového festivalu v Európe. „Výborne zložené a zahraté. Majú všetko, čo treba, emócie aj štýl,“ povedal Holanďan.

Jednoznačné áno patrilo aj B-Complexovi. Drumandbasového producenta považuje Vic Galloway za úspešný príbeh hudobníka, ktorý je za vodou.

„Je známy a rešpektovaný. Ak niekoho vydáva Hospital Records, na webe má desaťtisíce stiahnutí, tak nie je o čom. B-Complex je príklad, že aj slovenská hudba dokáže nájsť univerzálny jazyk, ktorým vie rozprávať a zaujať ním vo svete.“

Pravda je, že všetky vyššie spomenuté príklady sa týkali inštrumentálnej hudby. Na použitie slovenčiny sa názory odborníkov rôznia. Lepšie spievať po anglicky, alebo sa vyjadrovať v svojom rodnom jazyku? Bude tomu v zahraničí vôbec niekto rozumieť?

Vic Galloway si nemyslí, že by bola slovenčina prekážkou pri úspechu. „Zoberte si Sigur Rós, ktorí hrajú teraz na Pohode. Spevák Jónsi si vymyslel vlastný jazyk, ktorý pripomína islandčinu. Nikto nevie, o čom spieva, a nikomu to neprekáža. Alebo moji obľúbenci, škótski Cocteau Twins. Tiež spievajú vymyslenou rečou a uspeli.“

Podľa hudobného kritika z BBC nie je nič horšie ako po zahraničnom vzore sa opičiaca kapela, ktorá spieva po anglicky so slovenským prízvukom. „Je to trápnosť, v anglosaskom svete to všetci počujú. To už nech si radšej vymyslia jazyk ako Jónsi.“

Ďalší zaujímavý postreh sa týkal kapely Longital so sláčikovým kvartetom. Podľa Vica Gallowaya by kombinácia popu a súčasnej klasiky mohla zaujať v Škandinávii, kde sa takýmto žánrovým prienikom venuje viacero rešpektovaných hudobných labelov.

„Viem, že Longital nie sú popík. Hľadajú si náročnejších poslucháčov, čo je pre nich trochu ťažšie, ale na druhej strane, tí poslucháči, ktorých si nájdu, im sú o to vernejší.“

V rámci ukážok počas listening sessions ešte zahraničná štvorica počúvala ukážky tvorby ďalších slovenských kapiel. Tu je krátky sumár ich minirecenzií:

FishFace
„Bicie, basa, dobré v rámci žánru. Máme tu metalový revival, takže tam by obstáli, aj keď by asi nevyčnievali.“ (Ruud Berends)

Korben Dallas
„Naozaj neviem, čo si mám o nich myslieť.“ (Jeremy Hulsh)
„Videl som ich s orchestrom. Spevák má super hlas, páči sa mi klip k pesničke Beh. Ťažko si viem predstaviť, že by sa so slovenčinou presadili v Británii.“ (Vic Galloway)

Max Bazowski
„Sú dobrí, ale ešte nie sú ‚tam‘.“ (Ruud Berends)
„Naživo mi pripomínajú raných Verve. Spevák má podobne mesiášsky prejav. Mohli by trochu viac experimentovať.“ (Vic Galloway)